BRATISLAVA. Slnko pomaly vychádza nad sibírskou tajgou. Mrazivá noc pominula a slnečné lúče tak prinášajú svetlo a teplo. Pre miestnych ľudí však príchod nového dňa znamená aj nové výzvy, ktorým budú musieť čeliť.
Tak sa začína trailer k dokumentárnemu filmu Ojmiakon pomenovanom podľa sibírskej dediny v Jakutsku, ktorá je najchladnejším obývaným miestom na zemeguli.
Teploty vzduchu sa tam v zime bežne pohybujú okolo päťdesiat stupňov pod nulou, nemajú ústredné kúrenie, tečúcu vodu, telefónny signál, ani poriadne cesty.
Napriek tomu, že to posledné majú spoločné aj so Slovenskom, máloktorý Slovák by si tam trúfol žiť.
Päť dní strávil v Ojmiakone mladý slovenský filmár Dominik Bari. Nie darmo, vznikol film, ktorý má ako prvý dokumentárny film slovenského tvorcu šancu získať nomináciu na Oscara.
Skúšali v kryokomore
Domink Bari hovorí, že na filmovej škole v Paríži mal spolužiaka Petra, ktorý pochádza z Jakutska. Zaujalo ho jeho rozprávanie o domovine a najmä nízkych teplotách, v ktorých obyvatelia východnej Sibíri žijú.
Vraj je tam krádež čiapky považovaná za trestný čin pokusu o vraždu.
