Ak by sa nejaká snímka mala stať prototypom nezávislého amerického filmového debutu, Mýtus o pyžamovej párty je horúci kandidát. Nevychladol ani osem rokov po veľkolepej premiére na festivale v Cannes.
Scenárista a režisér David Robert Mitchell sa odvtedy preslávil thrillerom Neutečieš a kiná práve uvádzajú jeho novinku Záhada Silver Lake, no už prvotina v sebe zahŕňa všetko, čo na jeho novších dielach oceňujú kritici i diváci.
Padajúce hviezdy veštia koniec prázdnin. Vrcholí august a stredoškolákom v malom americkom mestečku kdesi na predmestí Detroitu sa končia prázdniny.
Posledná noc pred začiatkom nového školského roka. Prváci, druháci, tretiaci i budúci maturanti trávia posledné hodiny a minúty slobody spoločne. Sleepover, pajama party znamená, že sa u niekoho doma (alebo aj v školskej telocvični) stretne partia ľudí, aby spolu vo všetkej počestnosti strávili noc.
Čo znamená slovo láska
V Mitchellovom debute je to pestrá zmes počínajúca deťmi na začiatku puberty a končiaca mladými dospelými. Nové lásky, ale i konce tých starých – a pokusy o ich oživenie, ilúzie, sny, predstavy i striktná realita, závisť, žiarlivosť aj dobroprajnosť a čistý pocit spolupatričnosti.
Všetko sa stretá, míňa, prelína, zauzľuje a roztína v zmierlivom tanci na sklonku leta.
Puberta v Amerike. (zdroj: FILM EUROPE)Rob, ktorý márne hľadá dievča svojich snov, si – keď ho nájde – uvedomí, že v skutočnosti miluje inú. Sladko detinsky naivná Maggie nájde nielen význam slova láska, ale i výrazu zodpovednosť a šokuje životnou múdrosťou.
Vykoľajený Scott nedokáže dvojčatám Ady a Anne vysvetliť, že ich ľúbi obe a nemôže si z nich vybrať len jednu. Športovkyňa Claudia sa musí vyrovnať s klamstvom, neverou a zradou.
Mýtus o pyžamovej párty
- The Myth of the American Sleepover, 96 minút.
- Scenár a réžia: David Robert Mitchell. Kamera: James Laxton. Hudba: Kyle Newmaster.
- Účinkujú: Claire Sloma, Marlon Morton, Amanda Bauer, Amy Seimetz, Jade Ramsey, Jean Louise O’Sullivan.
Slovenská premiéra 6. decembra 2018.
Hrdinovia sa nočným mestečkom presúvajú z jednej pyžamovej párty na druhú a kamera voľne poletuje medzi nimi. Viac ako o mozaiku či poviedky však ide o skupinový portrét.
A predovšetkým o náladu, zmes pocitov, emócií, stavov mladej duše, pre ktorú je ešte celý svet výzvou, možnosťou a nádejou.
Sú priam hmatateľné a také presvedčivé, že dokážu vrátiť do spomienok aj divákov vo veku rodičov filmových postáv. Jemne, subtílne, decentne, no bez gýča i bez násilia, zla, explicitného sexu či módnych zvráteností.
Ešte je to nádejné
Autor mal už vo svojej prvotine šťastnú ruku na účinkujúcich. Zmes hercov i nehercov je pestrá, ich herecké prejavy sú rôznorodé – od teatrálneho hrania hraničiaceho s afektom až po majstrovské miniatúry. Nič tu nepôsobí silene, vypočítavo alebo nenáležite, všetko organicky zapadá do režijnej koncepcie.
Mýtus o pyžamovej párty je z toho starého rodu filmov, ktorým ešte šlo o niečo viac ako o drobné zo zákazníkovho vrecka.
Je veľmi príjemné a nádejeplné, že ešte sú takí filmári, že nakrúcajú také filmy a že aj na Slovensku máme distributérov, ktorí sa ich neboja priviezť a nasadiť do kín.
