BRATISLAVA. Vo svete výtvarného umenia platí, že nie je až také dôležité, kde vystavujete, ale s kým vystavujete.
Diela výtvarníka Milana Dobeša, zakladateľa kinetického umenia na Slovensku, viseli v galériách po celom svete vedľa najvýznamnejších svetových umelcov konštruktivizmu.
„Mal šťastie, že bol v správnom čase na správnom mieste, ale bez talentu a tvrdej práce by to ťažko dosiahol,“ hovorí Peter Sokol, zberateľ umenia a Dobešov osobný priateľ, ktorý v roku 2001 v Bratislave založil Múzeum Milana Dobeša.
Dnes v Bratislave nie je ani múzeum, ani diela, ktoré v ňom boli. Do Česka sa presťahovali v tichosti, bez mediálneho záujmu.
Navyše aj Milan Dobeš, ktorý bude mať v júli 2019 deväťdesiat rokov, plánuje svoj archív a pozostalosť venovať Múzeu umenia v Olomouci. Slovensko by tak prišlo o cenné kultúrne dedičstvo.
Myslel si, že si z neho uťahujú
Rodák z českého Přerova, neďaleko od Olomouca, študoval na bratislavskej VŠVU v 50. rokoch minulého storočia. Prvú samostatnú výstavu mal v Galérii mladých v Bratislave v roku 1958.
„Sám hovorí, že to bola náhoda, že sa v 60. rokoch dostal do sveta. Zväz československo-sovietskeho priateľstva mal na Václavskom námestí výstavnú sieň. Zorganizovali tam výstavu a oslovili aj Dobeša. Najskôr si myslel, že si z neho uťahujú, lebo mal v tom čase v tvorbe malý útlm,“ hovorí o svetových začiatkoch Dobeša Peter Sokol.
„Bolo to na Václavskom námestí počas turistickej sezóny. Tam ho objavili kritici Frank Popper a Udo Kultermann, v uvoľnených 60. rokoch prichádzali do Prahy častejšie ako do Bratislavy.“
Popper vybral Dobeša na prvú povojnovú reprezentatívnu výstavu svetového konštruktivizmu do Eindhovenu v Holandsku Licht kunst Licht.
Odvtedy kariéra Milana Dobeša stúpala rýchlo. Dnes ho historici umenia považujú za svetového priekopníka svetelno-kinetických objektov.
Múzeum bolo, už nie je
Keď Peter Sokol v roku 2001 založil v Bratislave Múzeum Milana Dobeša, za kurátora vybral uznávaného talianskeho výtvarníka Getulia Alvianiho. „Tvrdil, že Dobeš v kinetickom umení patrí medzi protagonistov, ktorí to umenie niekam posúvajú,“ hovorí Peter Sokol.
V múzeu pripravili expozíciu, ktorá predstavovala prierez Dobešovou tvorbou.
Dobeš vtedy zapožičal viacero svojich diel a rovnako aj diela svojich kamarátov, významných svetových umelcov ako Bridget Riley, Zdeněk Sýkora, Jan Kubíček, Gyula Kosice či Hugo Demartini.
Lenže súkromná galéria, ktorá diela nepredáva, si na seba málokedy vie zarobiť. A taký osud postihol aj Múzeum Milana Dobeša.
