V texte z Nemecka vám tentoraz nepredstavíme zaujímavých domácich alebo zahraničných autorov, ktorých ešte nepoznáte, ale naopak, dôverne známeho slovenského spisovateľa MICHALA HVORECKÉHO. Pozornému čitateľovi určite neušlo, že už v riporte z frankfurtského veľtrhu som spomenul jeho besedu na diskusnom pódiu televíznej stanice ZDF Das Blaue Sofa. Odvtedy si Michala vybrali aj do prestížnej literárnej relácie rakúskej ORF lesArt a absolvoval diskusnú šnúru od Viedne cez Linz, Brémy, Drážďany až po Norimberg, kde sme stihli tesne pred čítačkou v Stadtbibliothek aj krátky rozhovor.
Aké je to byť najúspešnejším slovenským spisovateľom v Nemecku?
Možno ako byť jednooký medzi slepými, lebo slovenská literatúra sa do nemčiny bežne neprekladá. Ale asi je to tým, že mám veľmi dobrého vydavateľa, ktorý sa stará o moje knižky, a predovšetkým výborného prekladateľa, ktorého chvália v recenziách, lebo to nie je jednoduchý text. Tropen Verlag vie osloviť správnych ľudí, najmä čo sa týka kritiky. Ale musím povedať, že aj oni sú prekvapení záujmom novinárov a televízií. Hoci to nie je žiadny tzv. spitzentitel, má naozaj veľmi dobrý mediálny ohlas. Či sa dá hovoriť aj o komerčnom úspechu, to je ešte príliš skoro, ale určite je Trol moja najviac recenzovaná kniha v nemčine. Dunaj má dobrú predajnosť, vyšiel v štyroch vydaniach a stále sa predáva.
Okrem neho vyšiel aj Wilsonov, ale iba ako e-kniha.
Vydavateľstvá robia rôzne pokusy s elektronickými knihami a Wilsonov sa im na to veľmi dobre hodil. V nemčine mal text osemdesiat strán. Na tlačenú knihu je to málo, keďže je to len novela, a v Nemecku v princípe nechcú vydávať poviedkové zbierky. Kniha mala šťastie, že si ju všimol recenzent z Die Welt, ale reálne sa z nej predalo asi len päťsto kusov.
(zdroj: Archív SME)
Čím je Trol pre vás iný?
Trol pre mňa znamená návrat do nemeckého prostredia a som veľmi rád, že ma vydavateľstvo vyslalo na turné a aj vidím, že ma pozývajú na lepšie adresy. Mám možnosť diskutovať s veľmi zaujímavými ľuďmi, napríklad na Buch Wien s moderátorkou ORF Christou Ederovou, ktorá má veľmi známu literárnu reláciu Leporello. Pre mňa sú tieto debaty veľmi obohacujúce. V Drážďanoch som sa zúčastnil na besede spolu s Hanesom Leyom, autorom odbornej knihy #Ich bin hier (Som tu), čo je zároveň názov celonemeckej a doteraz stále funkčnej kampane proti nenávisti na internete. Je to pre mňa veľmi inšpiratívny zážitok, lebo som dlhšie nebol v Nemecku ako spisovateľ, preto je zaujímavé zažiť túto krajinu v takomto dynamickom, turbulentnom období.
Ste aj prekladateľom z nemčiny. Do slovenčiny ste preložili Timura Vermesa Už je tu zas, Walserovu Prechádzku, prečo ste to neskúsili s vlastnou knihou?
To by som nezvládol. To musí robiť človek s rodným jazykom. Veľká časť úspechu tej knihy je podľa mňa v tom, že je to jazykovo dobre urobené. Napríklad pasáže hip-hopu boli veľmi náročné na preklad. To by som si vôbec netrúfal, nepreceňujem svoje sily. S prekladateľom Mirkom Kraetschom máme už dlhoročnú spoluprácu. Je veľmi precízny, posielal mi celé stránky s otázkami. Prekladá najmä z češtiny, v slovenčine si je menej istý, a preto si všetko overuje. Je to intenzívna spolupráca, za čo som mu veľmi vďačný.
Trol miestami pôsobí, ako keby ste pri jeho písaní mali stroj času, je mimoriadne aktuálny. Niektoré pasáže sú akoby odpísané zo statusov istých nemenovaných postavičiek slovenského internetu. Pozornejší čitateľ môže spoznať známe fiktívne výroky matrixovej hviezdy Keanu Reevesa či hoax o Rómoch, ktorí nemusia platiť v lekárňach.
Sú síce upravené, ale áno, vychádzal som z reálnych vecí.
Po niekoľkých čítačkách a rozhovoroch pre nemecké médiá, aké sú reakcie na román, čím sa odlišujú od slovenských?
Som milo prekvapený, že Trol ako keby trafil spoločenský nerv. Podobné literárne spracovanie v tomto priestore neexistuje. Dystopia sa stáva generačnou výpoveďou. Znova sa čítajú Margaret Atwoodová, Orwell a Bradbury. Navyše v Nemecku pomerne málo poznajú východoeurópsku fantastiku. Ja sa v knihe odvolávam na bratov Strugackých, Zamiatina, Lema. Toto všetko tu vďaka studenej vojne pomerne málo rezonovalo. Mám pocit, že dnes naopak rastie celkový záujem o literatúru z nášho regiónu. Istý čas sa zdalo, že nastala akási vyčerpanosť z ostblocku a Nemecko sa zameriavalo na iné, napríklad arabské krajiny. Ale v poslednom čase sa pozornosť opäť presunula na štáty V4 a začínajú si všímať, že sa tam deje niečo znepokojujúce. Nemcov oslovuje, že sa hlásim k témam propagandy aj za komunistov, aj za nacistov a porovnávam ich s dneškom, pričom témy sú rovnaké, len technológie sú iné a oveľa rafinovanejšie ako kedysi. Pre krajinu, ktorá si prežila veľmi brutálne 20. storočie, je tento nový fenomén nenávisti veľmi živou témou. Uvedomujú si, že my sme si už odžili to, čo v súčasnosti začína masovo postihovať celú nemeckú spoločnosť. Hlavný rozdiel však vidím v tom, a potvrdil mi to aj Hanes Ley, že nemecký štát chce tieto problémy riešiť, skúša legislatívne zmeny rovnako tak na úrovni vzdelávania. Kým u nás sa nedeje nič. Naopak, ako keby štát prevzal úlohu trolov. Veď Fico s Blahom sa stali najväčšími trolmi. Aj v Nemecku sa nájdu politici, ktorí robia niečo podobné, ale stretáva sa to s veľkým odporom. Bude zaujímavé sledovať, ako sa to vyvinie do budúcnosti, keď sa z verejného života vytratí ich najväčší terč Angela Merkelová, keďže trolovia vždy potrebujú silného nepriateľa.
Následná beseda v užšom kruhu, čo je v Norimbergu asi tradícia, lebo aj na Orhana Pamuka, keď ešte nemal Nobelovu cenu, prišlo len trinásť ľudí, ukázala naplno, ako sa rozdielna historická skúsenosť premieta do chápania literatúry. Kým pri citáte, že Stalin bol hrozný, ale kto napísal tie štyri milióny udaní, súhlasne prikyvujú, použitie mena Václava Havla v zozname nadávok na Trola šokovalo prekladateľku s rumunsko-poľskými koreňmi v publiku. Aj keď v Nemecku poznajú najmä po prisťahovaleckej fáze slovo Gutmensch – dobrý človek, spojenie s lídrom novembra ‘89 im nie je jasné, a teda nechápu ani výraz pravdoláskar či slniečkar.
Jedna lastovička nerobí leto, ale knižný trh je nevyspytateľný. Trol môže otvoriť dvere aj ďalším slovenským autorom. Za predpokladu, že prídu so zaujímavou témou a zvládnu propagáciu svojej tvorby na porovnateľne špičkovej úrovni, ako sa to darí Michalovi Hvoreckému.
