Šľak ma ide trafiť z prenikavej detskej logiky, ktorá prská z detského myslenia na Vianoce.
Podľa tradície slávime Božie narodenie. Podľa tradície sa Jezuliatko narodilo v maštali. Symbol našich Vianoc je malý betlehem pod vianočným stromčekom. Betlehem je znázornený ako maštaľ, kde v jasličkách leží novonarodeniatko obklopené svätými rodičmi, zvieratkami, pastiermi a dostať kúpiť aj troch kráľov. Pod stromčekom okolo betlehemu – kde len oko dovidí – rozprestierajú sa škatule s darčekmi. Sú tu Vianoce!
Američania sa z tejto tradície vyšmykli. Niežeby americké deti nenašli pod stromčekom darčeky, ale nájdu ich až ráno na prvý sviatok vianočný a nosí im ich Santa Claus, ktorý chodí do izby so stromčekom cez komín. Lieta na saniach, ktoré ťahajú soby, a parkuje na streche. Vybaví si svoje veci cez komín a letí ďalej. Jezuliatko v maštali americké deti pod stromčekom nemajú.
Ruské deti zasa očakávajú Deda Mráza až na Silvestra pri novoročnej jedličke. Dedo Mráz so Snehulienkou chodí pešo a deti ho dlhé dni vyzerajú z okna – či už ho neuvidia na konci ulice prichádzať. Vianočná tradícia, budovaná desiatkami generácií, sa nedá prerobiť, inovovať, či už dospeláci slúžia Východu, či Západu. V Škandinávii sa lesy hmýria vianočnými trpaslíkmi. Darčeky pod stromček nosia vianoční trpaslíci. Prichádzajú škárami cez podlahu...
Totiž pre dieťa je veľmi zaujímavé, ako sa darčeky dostanú pod stromček. Technicky. Santa Claus je jasný: cez komín. Dedo Mráz prichádza pešo vo sne a vie prechádzať múrmi. A čo Ježiško? Väčšinou sedí vonku na saniach a cez otvorené okno za svitu prskaviek nosia do izby pod stromček darčeky anjeli. Je im ľahko. Majú krídla a unesú aj väčšie záťaže, elektroniku, udržia v rukách aj kovové darčeky. Pre dnešné mestské deti však zostávajú v tradícii nevysvetlené medzery. Detské otázky sú frapantné, nečakané a ohromujúce. Ale ešte úžasnejšie sú odpovede detí v dnešnej modernej dobe na dôvody tradícií.
Napríklad: prečo porodila Panna Mária Jezuliatko v maštali? Pýtal som sa na to detí v jednej škôlke. Nastala čulá debata, dievčatká a chlapci mali všelijaké argumenty. Najviac sa mi páčil jeden rozumbrada, ktorý problém zhrnul do vety: „V Betleheme bolo plno návštevníkov. Už sa zotmelo a svätý Jozef s Pannou Máriou nezohnali hotel. Tak ich ubytovali v maštali. Malo to výhodu, že ich to nestálo ani korunu...“
Jedno dievčatko malo takýto argument: „Vtedy ešte nebolo ústredné kúrenie a v maštali bolo teplo, lebo zvieratká to tam vydýchali.“ Ďalší škôlkar tvrdil, že Ježiško sa narodil preto v maštali, lebo v maštali nenalievajú a nikto z dospelých sa tak pri oslavách Božích narodenín nenacengal... Ten chlapček naozaj použil sloveso „nenacengal“.
Zobral som to ako výzvu pre nás všetkých deň pred štedrým dňom. Oteckovia, nieže sa dnes alebo zajtra cez deň nacengáte. Dosť sa nacengáte, keď budete v izbe pri stromčeku zvolávať deti k darčekom.
Šľak ma ide trafiť z prenikavej detskej logiky, ktorá prská z detského myslenia na Vianoce!
(Dosiaľ nepublikovaný text Júliusa Satinského zo série rozhlasových fejtónov Šľak ma ide trafiť odznel na rádiu Twist 23. decembra 1997. Redakcii Magazínu o knihách text láskavo poskytla Lucia Molnár Satinská)
