Retrospektívny knižný pamätník Petrovi Krištúfkovi je sympatickým počinom vydavateľa. Súčasne však ide pol roka po autorovej tragickej smrti o smutnú pripomienku, že Krištúfek už nemôže ďalej rozvíjať svoju spisovateľskú fantáziu a dozrieť do múdrosti premýšľavého starca.
Filmár
Spomienka na Krištúfka skrýva v sebe prvé tri tituly zo začiatku tisícročia, dve zbierky poviedok a jednu novelu. Talentovaný slovenský prozaik stihol po týchto troch knihách napísať ďalšie romány, básnickú zbierku i niekoľko nových poviedkových zbierok. Postupne s rastúcou suverénnosťou dokazoval, že prekračuje domáce mantinely, píše moderne a univerzálne. Celkom prirodzene sa jeden z novších Krištúfkových románov (Dom hluchého) dočkal anglického prekladu v britskom vydavateľstve Parthian Books a následne bol preložený do ďalších jazykov.
Nechcel sa zaradiť (a našťastie sa mu to podarilo) medzi tých slovenských spisovateľov, ktorí cyklicky opakujú jedinú tému.
Krištúfek vo svojich poviedkových príbehoch preukazuje schopnosti absolventa filmovej réžie. Má zmysel pre vizuálnu stránku rozprávania a nenásilné, ale súčasne vzrušujúce odkrývanie pointy.
Kúzlo náhod
Už v prvej zbierke poviedok Nepresné miesto si vyberá kozmopolitné témy a exkluzívne prostredie. Sebavedome opúšťa rodné kúty a blúdi svetom.
Hneď úvodná poviedka dokumentuje tieto jeho danosti. Napadlo mu rozprávať o Mužovi, ktorý si dal čistiť topánky. A nie hocikde, ale práve na parížskom bulvári a vo chvíli, keď Louis Daguerre v roku 1838 vyhotovil prvú fotografiu. Okolo muža prúdia stovky ľudí a kočov, iba on zotrváva na jednom mieste dosť dlho, aby ho dagerotypia, predchodkyňa fotografie, mohla zachytiť. Takýto príbeh môže byť reálny alebo príťažlivo surreálny. Náhoda je krásna. Ešte zaujímavejší je zhluk náhod a ich zázračná prepletenosť.
V poviedkovej zbierke Voľným okom sa na scéne objavujú prapodivné osôbky a čudáci.Sú nepochopení a osamelí. Vytvárajú si vlastný svet, v ktorom vidia živé v neživom, hľadajú Boha a absolútno. Krištúfka si opäť podmanila sila fotografie. Ponúka odlišné verzie príbehu, ktorý sa mohol odohrať pred stlačením spúšte alebo po ňom.
(zdroj: Archív SME)Vystrihnuté zábery
Hviezda z vystrihnutého záberu je už podľa názvu ďalším literárno-filmovým prelínaním. Postihnutá žena Amsterdam má podobný osud ako jej literárny kolega z úvodnej poviedky – ten, ktorý sa zabudol na parížskej ulici.
Jediným dôkazom jej existencie je záber filmu, na ktorý sa dostala náhodne, keď vchádzala do lahôdok na námestí, kde sa práve filmovalo. Práve tieto zábery sa do výsledného filmu nedostali.
Krištúfek je milovníkom vystrihnutých záberov, náhodných situácií a stretnutí. Žiaľ, aj pozemská budúcnosť samotného autora sa v jednej chvíli zmenila na vystrihnutý záber a náhoda sa zvrhla na osudovú nehodu.
Jedným z najlepších spôsobov spomínania na Petra Krištúfka je vychutnávanie si jeho šarmantného jazyka a spisovateľskej odvahy, ktorou vykročil do väčšieho sveta.
