BRATISLAVA. Ministerstvo kultúry si na budúci rok vybojovalo o 25 miliónov eur menej ako malo tento rok.
Ministerka Ľubica Laššáková po nástupe do úradu umelcom sľubovala, že im uľahčí získať peniaze od sponzorov, keď im ich nedá štát.
No tento rok sľub nedodrží. Hoci do konca roka mala v parlamente predložiť do legislatívneho procesu "návrh zákona, ktorý by umožnil adresný a efektívny sponzoring kultúry a umenia".
Samo ministerstvo to píše na vlastnej webovej stránke.
Ministerka akčný plán nedodrží
Akčný plán rozvoja kultúry na roky 2018 - 2020 schválila vláda ešte na jar tohto roka.
Denník SME rezortu kultúry poslal otázky, či je návrh pripravený, kedy ho ministerka predloží do parlamentu aj to, ako by mal zákon fungovať v praxi.
Umenie vnímajú Slováci ako dekoráciu. Na sponzoring nemá nárok Čítajte "Ministerstvo kultúry SR má na stole pracovný materiál 'zákona o sponzoringu'. Diskutujeme s odborníkmi a rezortnými partnermi, aby bol návrh v súlade so všetkými zákonmi – ako sú Občiansky zákonník alebo zákon o dani z príjmov.
Predpokladáme jeho predloženie do legislatívneho procesu v druhom kvartáli budúceho roka," napísalo ako odpoveď tlačové oddelenie rezortu kultúry.
O zákone, ktorý by umožnil sponzoring v kultúre, sa pritom uvažuje už roky.
Napríklad v roku 2005 sa v Stratégii štátnej kultúrnej politiky písalo: "Úloha sponzoringu v oblasti kultúry je legitímna a dôležitá - a v budúcnosti je potrebné, aby ju štát motivoval všetkými dostupnými prostriedkami."
Prípravu návrhu sponzorského zákona v kultúre avizovala v roku 2012 aj poslankyňa Jana Žitňanská, v roku 2015 zas chcel vtedajší minister kultúry Marek Maďarič pripraviť aspoň jeho koncept.
Do úspešného konca sa však zatiaľ sponzorstvo dotiahlo iba v športe. Upravuje ho zákon o športe z roku 2015, ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2016.
Súkromné firmy si môžu náklady na sponzoring športovcov odpísať z daní, ak sú poskytnuté na základe riadnej zmluvy o sponzorstve v športe. Práve tým by sa mohli inšpirovať aj v kultúre.
Firmy si platia reklamu
Pri súčasných podmienkach v umení platí, že ak chce súkromná firma podporiť kultúrnu inštitúciu alebo podujatie, kupuje si u nich reklamu podľa zákona o reklame.
Organizátori kultúrnych podujatí im musia zabezpečiť mediálnu propagáciu značky - logo spoločnosti sa objavuje na plagátoch, bulletinoch, vstupenkách a iných propagačných materiáloch.
Delia si divákov aj peniaze. Potrebuje Slovensko toľko filmových festivalov? Čítajte Ak na tom partner trvá a podmieni tým svoju finančnú pomoc, často sa názov spoločnosti premietne aj do názvu podujatia. Tak vznikli v minulosti názvy ako napríklad Peter Nagy Fujifilm Digital Tour či Bažant Pohoda.
"Na to, aby mohol umelec získať takúto podporu, musí vytvoriť podhubie na propagáciu firmy," vysvetľuje fotograf a umelec Aleš Vojtášek.
"Pri niektorých veľkých podujatiach to neprekáža, napríklad jednotlivé pódiá hudobných festivalov nesú mená komerčných partnerov.
Ale pri akciách vo výtvarnom umení či akciách intelektuálnejšieho charakteru by to pôsobilo ako päsť na oko, nie je to vždy vhodné."
Navyše, pre súkromné firmy je mnohokrát výhodnejšie a účinnejšie zaplatiť si reklamu v rádiách, televíziách či na reklamných plochách v meste, ako sa spoliehať na rôzne kultúrne podujatia.
"Alternatívne umenie či umenie, ktoré nie je prvoplánovo ľúbivé a určené masám, je automaticky znevýhodnené," hovorí Vojtášek.
V Česku sponzori bežne podporujú aj veľké štátne inštitúcie. Len Národné divadlo či Česká filharmónia získajú ročne od mecenášov spoznorské vo výške desiatok miliónov českých korún.
Firmy treba motivovať
Aleš Vojtášek si myslí, že ideálnych ciest, ako by mal zákon vyzerať, je viac, dôležité je však kultúrny sponzoring vôbec umožniť.
"V skratke by to však malo fungovať rovnako ako v športe - firma si sponzorskú podporu napíše do daňových výdavkov a sama sa tak rozhodne, kam poputuje časť jej peňazí."
Producentka Zuzana Mistríková by privítala podmienky na to, aby sa dali kombinovať súkromné a verejné zdroje.
"Hoci sa o tom veľmi nehovorí, už dnes prúdi do kultúry veľký objem súkromných zdrojov. Legislatívne nastavenie a verejné politiky však nevytvárajú priestor na to, aby boli firmy motivované."
Ich investovanie by pomohlo rozhýbať trh s umením.
“Kultúra nie je žiadna čierna diera, do ktorej sa lejú peniaze. Reálne zamestnáva obrovský počet ľudí, vytvára nevyčísliteľné hodnoty.
„
"Málo sa rozmýšľa o kultúre a umení ako o sektore, ktorý je zásadnou súčasťou hospodárskych vzťahov tejto krajiny. Zjednodušene, ak verejné zdroje podporujú literárnu tvorbu a podporia napríklad aj jej nákup knižnicami - vytvoria vydavateľom prirodzený odbyt."
Zuzana Mistríková dodáva, že problém umenia a kultúry sa začína tam, kde sa jej neprikladá váha a dôležitosť pre rozvoj krajiny.
"Kultúra nie je žiadna čierna diera, do ktorej sa lejú peniaze. Zamestnáva obrovský počet ľudí, vytvára nevyčísliteľné hodnoty," vysvetľuje producentka.
"Na jej ihrisku vyrástol kreatívny priemysel, ktorý je najdynamickejším ekonomickým odvetvím s veľkou budúcnosťou. Jeho zdroje sú totiž nevyčerpateľné - pretože sú nimi ľudský intelekt a talent."
Mistríková vidí, že spojenie kreatívny priemysel si už politici osvojili. "Ale to, že ide o spojené nádoby s kultúrou, nepochopili."
Ministerka kultúry Ľubica Laššáková mala podľa Akčného plánu rozvoja kultúry na roky 2018 - 2020 do konca tohto roka predložiť do parlamentu návrh zákona o sponzoringu v kultúre. Nepodarilo sa.
Zákon o kultúrnom sponzoringu by mal motivovať súkromné spoločnosti, aby finančne podporovali umenie a kultúru. Mecenáši by si potom mohli tieto peniaze napríklad odrátať z daní. Na tomto princípe funguje sponzorstvo v športe podľa zákona z roku 2015.
Kultúrna obec dlhodobo upozorňuje, že je dôležité, aby sa v kultúre stretli verejné aj súkromné zdroje a aby sa o umení uvažovalo ako o plnohodnotnej súčasti hospodárstva krajiny.
viac na str.
