dejiny 19. a 20. storočia, ako aj na vývin a problémy slovenskej profesionálnej historiografie a kritického historického myslenia na Slovensku. Sú polemikou s jednostrannými a dogmatickými názormi, prezentujú slovenské dejiny a historiografiu ako dôležitú súčasť pluralitného obrazu sveta a organizácie spoločnosti.
Margueritte Dufas: Milenec ze severní Číny. Knižní klub, Praha 1999, preložil Karel Velický. V romáme L ‘Amant, ktorý vyšiel v českom preklade pod titulom Milenec ze severní Číny, autorka spracovala spomienky mladej Francúzky na detstvo prežité v Indočíne. K prvým milostným zážitkom mladej hrdinky sa ku koncu života vrátila práve touto knihou.
Melvin Jules Bukiet: Potom. BB Art, Praha 1999, preložil Martin Hilský. Melvin Jules Bukiet je židovský autor píšuci v Spojených štátoch. Príbeh Potom je o trojici Židov, čo sa práve dostali z koncentračného tábora oslobodeného spojencami. Pod vedením devätnásťročného Izáka Kaufmana sa snažia vo fiktívnom nemeckom mestečku ovládnuť miestny čierny trh s cigaretami, alkoholom a falošnými dokumentmi. Jedného dňa zistia, že v blízkom vojenskom tábore zostalo zabudnutých niekoľko ton zlata, ktoré pochádzajú zo zubov obetí holokaustu a ktoré Američania zhabali Wermachtu.
Ernst Gombrich: Stručné dejiny lidstva. Aurora, Praha 1999, preložila Eva Plátková. Takmer nikto nevie, že Ernst Gombrich, jeden z najvýznamnejších svetových historikov umenia, napísal v mladosti Stručné dejiny ľudstva, knihu, ktorá bola určená mladým čitateľom. Neskôr ju Gombrich doplnil o najdôležitejšiu udalosť 20. storočia - rozpad komunizmu na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov.
Ray Bradbury: Rýchlejší než oko. Baronet, Praha 1999, preložil Vladimír Lackovič. Americký spisovateľ Ray Bradbury je autorom slávnych diel Marťanská kronika a 451 stupňov Fahrenheita. Vďaka nim má u nás svojich čitateľov aj medzi tými, ktorí nie sú priamo fanúšikmi science fiction. Jeho nová poviedková zbierka obsahuje 21 príbehov, ktoré predstavujú autorovu tvorbu v celej šírke a rôznosti.
Rainer Maria Rilke: Elegie z Duina. Mladá fronta, Praha 1999, preložil Jiří Gruša. Táto kniha pražského rodáka je jedným z najstrmších vrcholov svetového písomníctva. Básnik na nej začal pracovať v roku 1912, keď žil na zámku Duino pri Terste ako hosť grófky Marie Thurnovej-Taxisovej a dokončil ju až po desaťročiach veľkého úsilia. Desať elégií tejto básnickej skladby, ktorej reč sa dotýka hranice vypovedateľného, uchvacuje svojou premyslenou symbolikou a bohatstvom osobitých metafor.
