Nancy Wilsonová (20. február 1937 – 13. december 2018) bola ako džezová speváčka predchodkyňou modernej ženskej sily a dokázala ňou naplniť aj najsmutnejšiu pieseň.
„Je to moja esencia. Akoby som tkala slová, aby boli dramatické,“ povedala pre Washington Post. Kritizovala rapových a hip-hopových spevákov za znevažovanie žien a násilie, ktoré premietali do svojich skladieb.
Džezová speváčka sa na istý čas stala najpredávanejšou hviezdou vydavateľstva Capitol Records. Porazili ju iba The Beatles.
Nancy Wilsonová zomrela vo svojom dome v Pioneertowne v Kalifornii na následky dlhodobého ochorenia vo veku 81 rokov. Úmrtie potvrdila jej manažérka Devra Hall Levyová pre agentúru Associated Press, dôvod neuviedla.
Černošská speváčka s charakteristickými pop-džezovými vokálmi na hudobnej scéne pôsobila viac ako päťdesiat rokov. No nepriala si, aby sa po jej smrti konali smútočné obrady. Spomienka na jej celoživotné dielo sa bude pravdepodobne konať vo februári, v mesiaci jej narodenia.
Spievala o zranených ženách
Vďaka flexibilnému prístupu k spevu predstavila svetu americké štandardy, džezové balady, vystúpenia na Brodwayi a rhythm and blues (R&B) skladby, ktoré chcela prerozprávať ako príbeh.
Nancy Wilsonová. (zdroj: WIKIMEDIA/CC)„Vďaka svojmu daru piesne robím tak, aby vyzerali, že sú väčšie ako život,“ povedala umelkyňa podľa The New York Times v roku 1993.
Už ako štvorročná vedela, že má hlas. Spievala v kostole a práve preto sa rozhodla stať speváčkou. Svoj prvý album vydala v roku 1959. Spolupracovala s rôznymi džezovými hudobníkmi ako Joe Pass, Ben Webster či Harold Land, no cudzí jej nebol ani blues či soul.
Nazývala sa piesňovou štylistkou a odmietala sa stotožniť len s jedným hudobným štýlom. V piesni Guess who I saw today (Hádaj, koho som dnes videla) z roku 1960 spieva o žene, ktorá prekabáti svojho muža príbehom, až sa z neho na konci vykľuje úplný darebák.
V hite Face It Girl, It's Over (Čel tomu, dievča, je koniec) z roku 1968 najprv žene povie do očí krutú pravdu. Nevšimla si, že jej milenec o ňu dávno stratil záujem. Neskôr odhalí, že ona je tá žena. Táto skladba dobyla rebríčky najväčších hitparád a dostala sa až na zoznam Billboard medzi tridsať najlepších popových diel.
Prelomové šesťdesiate roky
Trojnásobná držiteľka ceny Grammy prišla so svojim najväčším hitom (You Don't Know) How Glad I Am (Nevieš, ako veľmi som vďačná) v roku 1964. O tri roky neskôr sa stala jednou z mála afroamerických žien, ktoré dostali pozvanie hosťovať v televízii NBC.
Práve v šesťdesiatych rokoch zaznamenala veľký úspech.
Vydala vtedy osem albumov a angažovala sa aj v afroamerickom hnutí za občianske práva v USA.
Za celý život vydala viac ako šesťdesiat albumov a singlov. Okrem Grammy, ktoré získala v rokoch 1965, 2005 a 2007, dostala cenu NEA Jazz Masters udeľovanú hudobníkom, ktorí sa zaslúžil o rozvoj džezovej hudby. Od roku 1991 má na Chodníku slávy v Hollywoode svoju hviezdu.
Aj napriek stúpajúcej sláve sa nevyhla názorom kritikov. Frustrovalo ich, že štylizovanie piesní do príbehov až priveľmi preháňa.
„Diváci chcú vidieť skladbu tak veľmi, ako ju chcú počuť. Časť toho, čo robím, je reč môjho tela, moje dlane, moje ruky. Prichádzate o veľa, keď počúvate iba môj hlas,“ prezradila speváčka pre Jazz Wax.
