Keď nakrúcal prvú Perinbabu, komunisti ho volali súdruh a neverili, že dokáže nakrútiť magické prvky, ktoré má na papieri.
Dnes, keď pomaly dokončuje Perinbabu 2, cíti z filmového prostredia nedôveru, či naozaj potrebuje toľko peňazí, koľko si pýta.
Vracia sa k svojej krásnej rozprávke, ale už v inom rozpoložení, ako kedysi. "Manželka mi hovorí, že kedysi som bol väčší romantik," hovorí. Dnešný svet, kde si ľudia zabudli podávať ruky, sa mu príliš nepáči.
Napriek tomu sa ho neustále pokúša meniť. JURAJ JAKUBISKO sa v rozhovore pre SME dostal k hlbšej úvahe o tom, ako žili Slováci kedysi a ako žijú dnes.
Ste nostalgický?
"Veľmi. Najmä na Vianoce. Porovnávam svet svojich rodičov so svetom svojich detí. Moja generácia rozmýšľa, odkiaľ prišla a kam kráča. Chcela vedieť, kam sa môže a chce dostať. Mysleli sme dopredu, záležalo nám na tom, čo po nás zostane. Dnešná generácia myslí nanajvýš na to, čo bude v stredu, vo štvrtok, možno o týždeň.
Nájde sa zopár jedincov, ktorým záleží na tom, čo bude o rok. Málokto má predstavu, čo by mohlo byť o tridsať či päťdesiat rokov. Žijeme teraz v slobodnej krajine, ale nevieme, čo s tou slobodou urobiť."
Za politickými obmedzeniami však pravdepodobne nesmútite.
"Nikdy som osobnú neslobodu necítil, nemal som s politikou nič spoločné. Nebol som členom komunistickej strany, nechodil som na schôdze. Za svoje filmy som bol na čiernej listine, ani neviem, ako som sa tam dostal.
Myslel som si, že takáto obludnosť sa už nemôže zopakovať, ale od Bathory už takisto ubehlo desať rokov.