So svojou kapelou Lavagance predskokanoval menám ako Duran Duran alebo Depeche Mode. Teraz má však ambície sám skúsiť šťastie v Spojených štátoch amerických. MAREK RAKOVICKÝ v rozhovore pre SME hovoril o tom, čo v prípade, že neuspeje a aký je hudobný potenciál Slovákov.
Prečo v skladbe Na plány treba čas z debutového albumu vášho sólo projektu Rakovicky kritizujete mladú generáciu?
Samozrejme, nie je to celoplošné, no vnímam to tak, že ja som vyrastal na hardcore-punk-metalovej scéne, a keď nás vtedy zavolali do televízie, vysmiali sme ich, lebo nerobíme hudbu pre slávu. Nás to vtedy vôbec nezaujímalo. Boli sme punkáči.
Vyrastal som v inej kultúre. Neznamená to, že som tam zostal visieť, ale instagram spustil akúsi modlu toho, že ľudia veľmi dbajú na vonkajšok. Je to veľmi široká téma.
Napríklad, teraz mladí nechcú robiť. Mám pocit, že im chýba akási ďalekosiahla disciplína a trpezlivosť. Tým, že na tých sociálnych sieťach majú všetko hneď, chcú to aj reálne.

Týka sa to, napríklad, aj módy. Veľa mladých ľudí je zaťažených na módu a často si neoblečú neznačkovú vec. Keby pritom vedeli, že väčšina ich vecí sa vyrába v krajinách, kde ľudia zomierajú od hladu, možno by sa na to ináč pozreli. Negatívnou stránkou tejto doby je, že sme povrchní.
Nie ste ako úspešný umelec, ktorý sa živí tým, čo ho baví, spoluzodpovedný?
Nájsť ten správny smer je veľmi ťažké. Je iná doba a človek sa musí niečím živiť. Nehovorím, aby sa neživili tým, čo ich baví. A nech si aj tie značkové veci kupujú. Len je určitá hranica.
Čím by ste sa živili, keby to nebola hudba?
Baví ma thajský box (smiech). Asi by som bol už profesionálny boxer. Možno fotograf alebo niečo iné z audiovizuálneho prostredia.
S výnimkou boxu to tiež nie sú povolania plné disciplíny. Máte s ňou problém?
Nemám problém s disciplínou. Mojím trénerom je v podstate bývalý vojak. Vyrastal som medzi umelcami, ale práve pri tom bojovom športe som sa naučil sebadisciplíne.
“Ľudia boli historicky zvyknutí vždy sklopiť hlavu a povedať si, že nejak bude. Nikto nemá potrebu vytvárať uplne nové trendy.
„
Človek musí vydržať dlho a musí byť odolný voči neúspechu. Z neúspechu sa človek oveľa viac naučí, než keď sa mu darí. Keď je dobre, človek je zaslepený a ťažko sa mu pozerá na veci triezvo.
Čo považujete za významný neúspech, ktorý vás posunul správnym smerom?
Možno považujem za neúspech, že som nedokázal pomôcť svojmu bratovi. Na tej skúsenosti som sa naučil, že akonáhle sa človek narodí, je to samostatná bytosť. Nech je to súrodenec alebo ktokoľvek iný.
Niektorých ľudí nezachránite a nedokážete im pomôcť. Samozrejme, že v drobných veciach áno, ale nie vo všetkom. Nie sme všemohúci. Každý si nesieme zodpovednosť za svoj život.