Keď som zbadala tento film v programe, spomenula som si na dve veci. Teda, len na dve veci. Prvá bola, že sa mi strašne páčil, keď som ho videla na festivale v Karlových Varoch, a tá druhá vec bola, že som v tomto nadšení zostala osamotená. Moji premúdrení kamaráti to ofrflali, totálna hlúposť, hovorili.
Symfónia strachu bola zaradená v sekcii Polnočných filmov, ktorá bola stvorená presne preto, aby sa v nej hrali totálne hlúposti. Béčkové filmy pre radosť, zväčša horory.
No kým moji kamaráti, inak vážení filmoví kritici, si nachádzajú záľubu v krvavých márováčkách a tešia sa z nich ako malí chlapci, ja som viac ocenila, že Symfónia strachu je elegantne a podmanivo natočená, a ešte je aj vtipná.
Elijah Wood, ktorého zbožňujem od vtedy, ako hral Hobbita v Pánovi prsteňov, v ňom hrá koncertného klaviristu.
Práve sa snaží, po období umeleckého tápania a technickej neistoty, vrátiť na veľké pódiá. Prekoná trému pred vystúpení, sústredí sa a začne hrať, je čoraz uvoľnenejší a uvoľnenejší, keď zrazu pretočí stranu a medzi notami nájde červenou fixkou napísaný odkaz: Jeden chybný tón a zomrieš!
Po zvyšok koncertu je v strese a kŕči a snaží sa zistiť, kde je strelec, ktorý ho ohrozuje. V orchestri alebo v publiku? A to je celé. Jaj, a ešte tam hrá John Cusack, spomenula som si, práve toho ostreľovača.
Viem, že som sa na party v Karlových Varoch s režisérom tohto filmu Eugeniom Mira rozprávala. Teoreticky by som teda mala mať aj viac informácií, aj jasnejšie spomienky. Žiaľ, bol to žúr, takže ich nemám. Zostala mi len istota, že je to fakt super film. To je skvelé, že práve takýto profesionálny úlet televízie hrajú!
Film Symfónia strachu hrá Joj Cinema utorok o 20.15.
