Ťažko chcieť vianočný televízny tip od niekoho, kto nikdy nevidel celého Mrázika, a len tak-tak vie rozoznať Princeznú so zlatou hviezdou na čele od Marušky alebo Popelky (ako sa vlastne volala celým menom?) a už by podľa mena nevedel priradiť k ženským hrdinkám ich milých.
Aj tá Alžbetka s Jakubom je v hlave skôr skrytá na pozadí mimoriadne páčivej melódie, podobne ako sa Ján v Kráľovi Drozdej brade halí do žobráckeho oblečenia.
Napriek tomuto intru, keď si premieľam v hlave rozprávky a filmy, ktoré som kedysi cez Vianoce videl, napadnú mi mnohé. A väčšinu z nich som videl viac ráz.
Ale najčastejšie zo všetkého to bol Cisárov pekár a Pekárov cisár, neprekáža, že to vlastne bolo skrytou komunistickou propagandou. Nielenže „Mateji, peče“, ale ešte aj to Rudolfovo tajomstvo, ktoré „kvasí to, spáli to, schladí to, skvápe to, stáčí to, pije to, chutná to.“
No nič, to tajomstvo je asi skôr o Silvestri a vtedy televízor rozhodne nepozerám.
Tieto Vianoce nemám televízny tip, asi to skôr nechám na náhodu. Lebo televízor, ak vôbec, má byť skôr iba kulisou. Lebo či sú to pre niekoho prvé a pre iného hoc sté Vianoce, tak tí najväčší hrdinova s najzaujímavejšími príbehmi nebudú na obrazovke, ale sedieť okolo neho.
Film Cisárov pekár a Pekárov cisár má v programe Jednotka, v stredu začína o 20.30.
