Omyly nás robia jedinečnými. Do veľkej miery nesie toto posolstvo aj populárna hudba roka 2018.
Je bežné, že umelec sa snaží podeliť o svoj vnútorný svet, no práve v uplynulých dvanástich mesiacoch dostala najväčší priestor práve autenticita.
Fanúšikovia sa dozvedali nielen o najtemnejších a najťaživejších tajomstvách svojich idolov, ale aj ich najboľavejších miestach.
Pätica nahrávok, ktorú vám predostierame považujeme za tie najlepšie.
5. Rakovicky - Cicero
Žiadne vzorce ani hranice. Marek Rakovický preniesol túto teóriu zo svojej domovskej kapely Lavagance do vlastného projektu Rakovicky.
Slovenskému poslucháčovi ponúkol debut Cicero. Skladby medzi sebou zdanlivo nemajú prepojenie, no pri bližšom pohľade sa fanúšik dozvedá, čo mal Rakovický na mysli, keď opúšťal zónu domácej krajiny.
Okrem nápaditosti je výhodou nahrávky aj to, že ju nemožno zaradiť do alternatívy či stredného prúdu. Ponúka nesmierne rozmanitú škálu zvukov, ktorá by pokojne obstála v zahraničnej konkurencii.
4. tUnE-yArDs - I Can Feel You Creep Into My Private Life
Na konvencie nehľadí ani americká speváčka Merrill Garbus známa pod pseudonymom tUnE-yArDs.
Pre svoju štvrtú štúdiovú nahrávku I Can Feel You Creep Into My Private Life našla inšpiráciu v africkej hudbe. Etno prvky spojila s elektronikou.
Mohli by sa objaviť námietky, že zneužíva cudziu kultúru. Napokon, v skladbe Colonizer sa aj priznáva k tomu, že hlasom bielej ženy rozpráva príbehy afrických mužov.
Rodáčka z New England nahrala jeden z najkomplexnejších albumov, aké hudobný trh tento rok ponúkol.
3. Years & Years - Palo Santo
Palo Santo je fiktívne mesto v dystopickej budúcnosti, kde vládnu androidy. Tých, čo prežili, odchytávajú a využívajú na zábavu umelej inteligencie.
Years & Years (debutovali albumom Communion) sa pýtajú, aký zmysel má kategorizovanie podľa sexuality či farby pleti. Sme ešte ľudia?
Zároveň líder Olly Alexander poskytuje osobnú výpoveď o romániku so ženatým mužom. Pohráva sa pritom s kontrastom spirituality a sexuality.
Víťazi prestížnej ankety BBC Sound of 2015 sa na nahrávke číslo dva šikovne inšpirovali popom a R&B z deväťdesiatych rokov. Tentoraz neurčili trendy na rok, no album je úplne iný svet, ktorý veľmi dobre drží pokope.
2. Jorja Smith - Lost & Found
To najlepšie zo soulu a R&B uplynulých dekád si na svojom debute Lost & Found privlastnila britská speváčka Jorja Smith. Má len dvadsaťjeden rokov, no už si vyslúžila uznanie hudobného sveta zo strany kolegov, ale aj kritikov.
Ešte bez zmluvy s akýmkoľvek vydavateľstvom zaujala i tým, že singel Blue Lights vznikol na základe seminárnej práce o rasovej diskriminácii. Jej hudobnú virtuozitu dopĺňa jednoduchosť a ľahkosť, s akými sa vyznáva z výrazných zmien vo svojom živote.
Umelkyňa, ktorej farbu hlasu možno prirovnať k zmesi Lauryn Hill a Amy Winehouse, je držiteľkou prestížnej ceny kritikov Brit Awards a na najbližšom galavečeri Grammy sa bude uchádzať o zlatý gramofónik v kategórii Nováčik roka.
1. Janelle Monáe - Dirty Computer
"Nie som nočnou morou Ameriky, som americkým snom," spieva v skladbe Crazy Classic Life speváčka Janelle Monáe. V roku 2018 ponúkla ducha doby s názvom Dirty Computer.
Koncept, ktorý prepája jednotlivé skladby, spočíva v tom, že ľudia už teraz fungujú ako stroje. Prijímajú a vyhodnocujú informácie, komunikujú medzi sebou, no majú svoje chyby.
Na tie sa snaží vždy niekto poukazovať a opravovať ich.
Na albume sa pohráva s hudbou Princea a spolupracovala so Zoë Kravitz, dcérou Lennyho Kravitza, experimentátorkou Grimes alebo Steviem Wonderom.
Človek ženského pohlavia s čiernou farbou pleti a bisexuálnou orientáciou spieva či rapuje o tom, čomu všetkému čelí v Trumpovej Amerike. Odmieta sa stotožniť s faktom, že práve jej charakteristické črty niekto považuje za chyby v programe.
