Každé ráno musel vstávať v čase, keď niektorí len išli spať. O štvrť na tri už musel byť v maskérmi a štyri hodiny trpezlivo čakať, kým mu prirobili tridsať kíl navyše, vytvorili novú bradu, nos a krk.
Niekedy sa až preľakol, keď potom v zrkadle uvidel, ako vyzerá. Už to nebol on, ale Winston Churchill. Tak nastupoval na pľac, kde s ním režisér Joe Wright nakrúcal film Najtemnejšia hodina.
Gary Oldman bol za toto utrpenie vďačný. Poctivo študoval históriu a pri klavíri si nacvičoval hĺbku hlasu, s ktorým sa bývalý britský premiér prihováral občanom v kritických chvíľach počas druhej svetovej vojny.
"Stimulujúcich momentov a príležitostí nie je veľa. Preto keď prišiel Churchill, vložil som sa doňho aj poslednou svojou molekulou," povedal v Cannes.
Dialóg s mŕtvym otcom
Postava mimoriadneho politika priniesla Garymu Oldmanovi minulý rok najprestížnejšiu cenu. "Mami, postav na čaj, nesiem domov Oscara," veselo povedal vo svojej ďakovnej reči.
