BRATISLAVA. ,,Dnes sa mnoho divadiel zaoberá veľkými spoločenskými témami, ale mám pocit, že sa zabúda na jednotlivca. Všetky veľké témy predsa robia ľudia.
Zabúda sa na človeka. Na osamelého človeka. A osamelý človek je každý druhý či tretí," hovorí o najnovšej inscenácii divadla Astorka Zita Furková.
Hra s názvom Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia vznikla podľa rovnomennej literárnej predlohy - úspešného debutu nórskej spisovateľky Kjersti A. Skomsvold.
Divadelnú adaptáciu pripravil pre Astorku Jakub Nvota, ktorý inscenáciu aj režíroval.
Premiéra je 10. januára.
Neviditeľná, vydesená a sama
Mathea je žena po sedemdesiatke. Manžel jej zomrel a ona cíti, že ani jej už veľa života neostáva.
Na sklonku života bilancuje život, v ktorom sa vždy cítila neviditeľná a nezaujímavá a divák sa zrazu ocitá v jej tragikomickom svete. Naliehavo z neho cítiť silnú osamelosť a strach - zo smrti, ale predovšetkým z cudzích ľudí - a túžbu ešte niečo zmeniť.
Homofóbni Slováci končia na javisku SND. Autori hry nechápu prečo Čítajte ,,Na jednej strane Mathea ešte túži žiť, ale na druhej strane sa pripravuje na smrť. Musí sa s tým vyrovnať, musí si odpustiť, musí si mnohé veci sama vyjasniť a je veľmi sympatické, že to robí s humorom. Nórska autorka tomu dodala absurditu," vysvetľuje režisér Jakub Nvota.
,,Je v tom prítomná určitá citlivosť na žitie, uvedomovanie si žitia ako takého. Je to zobrazované smiešno-smutnými situáciami a sú tam fantastické momenty," hovorí Zita Furková, ktorá v inscenácii stvárňuje postavu Mathey.
