Podľa jednej čínskej ľudovej múdrosti je Hangzhou pozemským odrazom nebeského raja. Plávajúce pavilóny so zdvihnutými rohmi striech, lesnaté pahorky strácajúce sa v hmlách, tradičné záhrady, staré ulice, početné chrámy a pagody stále uchovávajú čosi z krásy tohto niekdajšieho útočiska učencov a básnikov.
Hoci Hangzhou (Hangčou) prekypuje skvostmi starej architektúry, nemožno si ho predstaviť ako európske historické mesto. Staré štvrte totiž netvoria jeden súvislý celok – chrámy, záhrady, čajovne, tristoročné lekárne a ulice z čias dávnych dynastií záujemca musí doslova hľadať v lese mrakodrapov. Hangzhou bolo dvakrát hlavným mestom Ríše stredu a za dynastie Song (Sung) počet obyvateľov presiahol milión. V polovici päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia žilo v meste 670-tisíc obyvateľov. Koncom sedemdesiatych rokov to už bol opäť milión. Podľa vlaňajších údajov v meste býva deväť a pol milióna ľudí.
Z letiska do centra trvá cesta taxíkom takmer hodinu. Po oboch stranách diaľnice sa tiahnu kilometre činžiakov, väčšinou 20-25-poschodových. Neuveriteľný pohľad. Lesy vežiakov ničím nepripomínajú socialistické sídliská. Zdá sa, že čínski architekti dostali voľnú ruku a vytvorili nevídané, až krkolomné stavebné slohy. Vari chceli provokovať fyzikálne zákony? Tvorcov dystopických filmov tieto zlovestné, no fascinujúce stavby, určite inšpirovali.
Sídliská vystriedajú rozsiahle sklady a moderné továrne bez komínov. Po nich nasledujú štvrte, v ktorých, odhadujem podľa nezameniteľného a aj v Európe známeho podnikateľského baroka či zbohatlíckej pseudogotiky, bývajú zámožnejšie rodiny. Ďalej zástavba výškových budov ešte väčšmi zhustne, a už vchádzame do centra.
Automatická knižnica alebo dvadsatštyrihodinová požičovňa kníh. (zdroj: Foto autor)Pobavený úsmev
O Západnom jazere, okolo ktorého sú sústredené luxusné hotely, reštaurácie, ale aj, na opačnom brehu, pagody a chrámy, sa hovorí, že inšpirovalo už nejedného básnika. Nuž, jedna z najvýznamnejších poetiek starej Číny, Li Qingzhao (Li Čching-čao), žila v 12. storočí práve tu, v Hangzhou. Zopár jej básní je, vďaka prekladu sinológa Mariána Gálika, dostupných aj v slovenčine: v antológii, ktorá pod názvomKrehké ako chryzantémy vyšla v roku 1992 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ.
Moja nádej však, že sa mi podarí uloviť v obstojnom anglickom preklade nejakú čínsku klasiku, sa čoskoro ukáže ako planá. Na otázku, ktorú položím jedinej po anglicky hovoriacej predavačke monumentálneho a nablýskaného kníhkupectvaSuperbookstore Boku, či majú Maovu Červenú knižku v angličtine, dostávam zápornú odpoveď sprevádzanú zmäteným (či pobaveným?) úsmevom. Zaujímalo by ma tých 427 citátov z diela predsedu Maa. Verím, že jeho múdrosti v čomsi nadväzujú (aj) na starovekú múdrosť Číny. Koniec koncov, stále je to uznávaný básnik.
Kníhkupectvá noci
Mätie ma, že množstvo kníh, ktoré fičia aj na Západe, má na prebale anglický názov, no vnútri je len čínsky text. Čo tým vydavatelia sledovali? Chceli azda zalichotiť čínskemu hipsterovi? A keď už sme pri tej angličtine: Hangzhou vzbudzuje dojem západného veľkomesta – priestranné, čisté bulváre, anglické nápisy –, no skutočnosť je taká, že bez znalosti niekoľkých základných čínskych viet sa odvážlivec, ktorý sem zavíta, len veľmi ťažko dohovorí.
Na brehu Západného jazera. (zdroj: Foto autor)O Číne sa hovorí, že v porovnaní s inými krajinami má málo kníhkupectiev. Li Zhanjun (Li Čandžun), predseda Pekinskej distribučnej skupiny, pre China Daily povedal, že „zato však máme viac kníhkupectiev, ktoré zohrávajú úlohu knižníc“. Keďže aj v Číne prežíva rozmach online predaj kníh, kníhkupectvá musia ponúkať to, čo internet nijako nemôže poskytovať. Predajne s knihami teda na jednej strane majú slúžiť ako tichý a pohodlný priestor vhodný na dlhodobé čítanie a na druhej strane ako dejisko rôznych kultúrnych aktivít, čiže nielen autorských večerov, ale aj predajných výstav.
Ďalšími nástrojmi na podporu knižnej kultúry sú výpožičné stánky, podobné samoobslužným požičovniam videí. Uvažuje sa však už aj o zriadení kníhkupectiev, ktoré by boli čitateľom i zákazníkom k dispozícii dvadsaťštyri hodín denne. To bude niečo pre nespavých knihomoľov!
