Neverte názvom kníh. Ani ich autorom. Balla sa hrá na testament, a pritom v plnej sile bláznivej tvorivosti prichádza s novou knihou.
Príbehy aj antipríbehy
Vlastne trochu unavený je. Po odbočke k dlhým prózam ponúka teraz zbierku kratších textov – mikropoviedok a skoro až aforizmov. Lebo „dobrý aforizmus je viac ako zlý román“.
Niektoré z párriadkových textov sa dokonca podobajú na anekdotu s premyslenou, hoci poriadne skrytou pointou. To sú tie anekdoty, ktoré počujete vo vlaku pri nástupe v Bratislave a rozosmejete sa až v Košiciach. A popri smiechu vás na chvíľu zamrazí a dušou prejde studený závan smútku.
Balla sa už stihol stať značkou a výstrahou súčasne. Pre tých, ktorí sa spoliehajú na tradičné príbehy, je provokatér a slovenský Kafka (podobný svojmu veľkému prototypu aj úradníckou kariérou).
Vybočuje zo zabehnutých schém, napriek tomu sa mu podarilo stať úspešným. Málokto zo súčasných slovenských prozaikov je prekladaný tak často ako Balla.
Možno niektorí z cynikov zahlásia, že by ho bolo dobré preložiť aj do slovenčiny. Lebo Balla sa hrá, mieša filozofiu s tým, čo filozofiu iba predstiera.
Vymýšľa si groteskné postavy, ale umiestňuje ich do najreálnejších reálií našej prítomnosti. Mieša nevinný humor s iróniou – skoro tak často ako lásku s nenávisťou a život so smrťou.
Vo chvíli, keď sa príbeh začína rozbiehať, čitateľ zrazu pochopí, že Balla chcel napísať antipríbeh. To je odpustiteľné, lebo aj v živote to tak chodí.
Hoci veci a vzťahy sa rozbiehajú s logikou, stačí maličkosť, aby všetky predpoklady vyšli nazmar. Šipka sa obráti do protismeru, vývoj sa zvrhne na úpadok a pôvodne optimistický príbeh je fuč.
Balla žije
Ešte jednou výhodou Balla disponuje. Pre ňu mu čitateľ všetko odpustí. Má vybrúsený štýl, zľahka sa vznáša nad ťarbavosťou jazyka. Pohŕda obmedzeniami slov a obrazov.
Kto sa nedočká „svojho“ príbehu, má ešte jeden únikový východ - môže sa nechať unášať krásou rozprávania a premýšľania. Nejde o sterilnú krásu kultivovaných formulácií.
Balla sa nebojí byť šťavnatý, autentický i vulgárny. Z kvality je zrejmé, že nehrá pred čitateľom divadielko (na to nie je odkázaný), je to naozaj on sám. „Paleta možností, ako stratiť životné šťastie, je pestrá, míny v tele postupne vybuchujú, a to s jediným cieľom, bratia a sestry! Aby sme nezabudli na nekonečnú dobrotu nášho Pána: práve on nám daroval ten krásny čas pred výbuchom míny.“
V Ballových príbehoch dostávajú hlas najrôznejšie postavy, ale každá z nich si vyslúžila od autora veľkú porciu pochopenia.
Autor v jednom zo starších rozhovorov celkom presne poznamenal, že „vo vulgárnom svete by bola nevulgárna kniha lož“. A pri inej príležitosti priznal, že jeho cieľom nie je čitateľa rozmaznávať. Chce, aby „ľudia pri čítaní mysleli, trpeli a pili“. Balla žije.
