Fulmeková už jeden literárno-dokumentárny výlet do zložitého obdobia slovenského štátu podnikla. V Konválii vyrozprávala príbeh zakázanej lásky františkánskeho mnícha a básnika Rudolfa Dilonga a židovského dievčaťa Vali Reiszovej (starej matky Denisy Fulmekovej).
Zrejme sa jej tento druh spisovateľskej výzvy zaľúbil. Vo svojej najnovšej knihe Doktor Mráz sa opäť vracia do čias, ktoré boli pre niektorých životu nebezpečné.
Zlodeji striehnu
Román je na rozdiel od Konválie vymyslený, ale sčasti ho tvoria autentické listy, zápisnice a žiadosti. Autorka využila materiály z viacerých archívov a požiadala o pomoc uznávaných historikov.
Smutnou realitou bolo, žiaľ, všetko, čo buduje napätie tohto príbehu: organizovaná rasová nenávisť a zákernosť vypočítavcov, ktorí čakajú na svoju príležitosť a neštítia sa ničoho.
Píše sa rok 1939. Advokát Albert Mráz nájde v Gardistovi článok o sebe samom. Anonymný autor referuje o pokrstenom židovskom právnikovi, ktorý si zmenil meno na Mráz, aby mohol bohatnúť na úkor Slovákov. Mráz okamžite pochopí, že toto je začiatok poľovačky na jeho rodinu. Začína sa boj o prežitie, v ktorom sa odhaľujú charaktery.
Zlodeji striehnu na svoj lup a karieristi v štýle gardistu Rarbockého sú pripravení prevziať pozície, majetky alebo klientov svojich obetí. Iní sa snažia viac alebo menej úprimne o pomoc a ľudskú vzájomnosť.
Príbeh doktora Mráza je vyrozprávaný vo dvoch líniách. Jedna je pospájaná zo spomienok jeho dcéry. Napriek veku a zdravotným ťažkostiam chce povedať čo najviac. Vybavuje si postupný nárast strachu. Prvé, takmer nenápadné náznaky ohrozenia sa rozvíjajú do jednoznačnej krutosti, ktorou sa chcel režim raz navždy vyrovnať so „židovskou otázkou“.
Mrázova dcéra vedela o strašidelných časoch, pritom prežívala krásnu fázu dievčenskej zamilovanosti s osudovým koncom. Nádeje mladej učiteľky sa zrážajú so šialenou realitou, kde ide bez preháňania o život.
Citlivé návraty
Doktor Mráz a šance na prežitie jeho rodiny závisia od miery zákernosti aktérov režimu. Režim prestáva byť anonymnou silou, za ktorú nikto konkrétny nemôže. Systém pravidiel je spojený s intrigánskym systémom výnimiek. Záchrana života môže byť humanistickým činom, ale aj organizovanou zárobkovou činnosťou.
Ľudácki úradníci a gardisti sú nebezpeční, ale aj malicherní až smiešni. Opíjajú sa veľkými rečami, dvíhajú ruku a rozprávajú o novom svete. Chcú sa spojiť pre jediný cieľ a pritom sa hašteria medzi sebou, lebo koláč na rozdeľovanie nie je nekonečný.
V skutočnosti majú tie najúbohejšie ambície. Nechcú zostať vzadu, zavetrili príležitosť na zbohatnutie. Nezriedka sú hlúpi, ale o to viac ohrozujú ostatných. Tu je Fulmekovej príbeh univerzálny.
Ľudská obmedzenosť sa môže šíriť ako infekcia v každom období – vyhovuje jej hocijaký druh spoločenskej „plesne“, keď sa dá oficiálne priestor nenávisti a nezákonnosti.
Doktor Mráz bol uchránený od tragického konca. Fulmeková ukazuje, ako môže vyzerať prosté rozprávanie o ľudských osudoch v časoch všeobecnej nepriazne. Tento spôsob spomínania je sympatický, lebo je v ňom obsiahnuté pochopenie pre všetky druhy bolesti.
