Koniec minulého roka bol na produkciu kvalitnej fantastiky mimoriadne bohatý. Vydavateľstvo Lindeni prišlo s nádherne ilustrovanou knihou Pasáž o Michelle, jej malom žltom robotovi a o ich putovaní zničenou krajinou. Premedia priniesla legendárnu sci-fi Duna a k absolútnym vrcholom klasickej fantastiky patria aj Kroniky Amberu od Rogera Zelazneho, ktoré pred Vianocami vyšli vo vydavateľstve Tatran.
Tatran si dlhé ságy odskúšal aj prekladaním a vydávaním série od Georga R. R. Martina Hra o tróny. Tentoraz priniesli hneď súborné vydanie všetkých desiatich kníh Rogera Zelaznyho. Pracovali na nich dva roky, prekladalo sa z pôvodného anglického vydania. Celá séria pozostáva z dvoch pentalógií, ktoré na seba nadväzujú (prvú autor písal v rokoch 1970 – 1979 a druhú od 1985 – 1992) a neskôr ich doplnil o kratšie, vysvetľujúce poviedky.
Ilustrácia z knihy (zdroj: Vladimír Križan)Inšpiroval aj Martina a Gaimana
Roger Zelazny je staršej generácii slovenských čitateľov známy skôr ako autor sci-fi poviedok. Za jeho vrcholné dielo sa však považujú práve Kroniky Amberu, teda fantasy sága s prvkami sci-fi rozdelená na dve pentalógie. V prvej časti sa príbeh odvíja okolo Corwina, druhá časť je sústredená okolo Merlina, Corwinovho syna.
Roger Zelazny je držiteľom troch cien Nebula a šiestich cien Hugo. Bol autorsky veľmi činný, literárnych súťaží sa zúčastňoval často a stávalo sa, že si v nich konkuroval sám sebe. Spisovateľom na plný úväzok sa stal vo svojich tridsiatich dvoch rokoch a jeho najplodnejšie autorské obdobie boli šesťdesiate a sedemdesiate roky minulého storočia. Za svoju literárnu inšpiráciu ho považujú aj autori ako George R. R. Martin či Neil Gaiman.
Svet Amberu
Amber je stredoveké kráľovstvo, v ktorom čas plynie odlišne. Existujú aj tieňové svety, kde sa môže diať hocičo, kde platia akékoľvek fyzikálne zákony, napríklad v jednom z nich sa dajú osedlať lietajúce skaly. Postavy majú schopnosť prestupovať medzi jednotlivými svetmi, najmä medzi naším svetom a Amberom. Zápletka budovania sveta a predstavenia Amberu sa začína dnes už klasickým zvratom – hlavný hrdina, Corwin sa zobudí v nemocnici a nespomína si, čo sa stalo. Vie len to, že mal autonehodu a nadobúda dojem, že ho v nemocnici držia proti jeho vôli. Tým, že sám zisťuje, čo sa stalo a oboznamuje sa so skutočnosťami okolo svojho života, dozvedajú sa to aj čitatelia. Z nemocnice utečie a vyhľadá ženu menom Flora, ktorá by mala byť jeho sestrou. Rozhovormi s Florou a s bratom Randomom sa začína jeho pamäť uzdravovať a on si uvedomí, že je princ z krajiny, ktorá sa nazýva Amber. Spomenie si na komplikované rodinné vzťahy, na svojho otca, ktorý zmizol, na brata Erika, ktorý sa dominantne ujal vedenia.
Prvá kniha Deväť princov Amberu sa od nasledujúcich v čomsi odlišuje. Má dynamickejšie tempo a je skôr akýmsi rozšíreným prológom k ďalšiemu svetu. Nasledujú Avalonské zbrane, Znamenie jednorožca, Oberonova ruka a Dvory chaosu, ktoré uzatvárajú prvú pentalógiu. Druhá pentalógia, rozprávaná v prvej osobe Corwinovým synom Merlinom, sa začína knihou Tromfy osudu, nasledujú Krv Amberu, Znak chaosu, Rytier tieňa a ságu uzatvára kniha Princ chaosu.
Ilustrácia z knihy (zdroj: Vladimír Križan)Lepšie je začať čítať skôr
Autor píše knihy v ich forme, vždy z pohľadu hlavného hrdinu. Zelazny používa jednoduché, menej členité a úderné vety. Merlin ako hlavný hrdina druhej časti je menej charizmatický ako Corwin a množstvo ďalších postáv akoby popri ňom viac vystupovalo do popredia. Rola žien v druhej pentalógii je však poznateľne väčšia a je v nej tiež viac mágie a detailnejších popisov fungovania sveta a jeho jednotlivých prvkov. Zelazny písal ságu dvadsať rokov, takže jeho autorský vývin sa dá na knihách veľmi dobre sledovať.
Na tejto sérii je zaujímavé, že k nej čitatelia viac priľnuli, ak si ju prečítali v detstve, respektíve počas dospievania. Obsah desaťknižnej ságy je bez priamej, neprenosnej skúsenosti ťažko sprostredkovateľný. Ide o komplikované boje o trón v Ambere, kde medzi sebou súperia jednotliví členovia rodiny, neskôr prichádza chaos, ktorý má potlačiť nasledovník hlavného hrdinu. To, čím si Zelazny získal srdcia čitateľov, však nie sú opisy rodinných väzieb a bojov o moc, ale najmä budovanie sveta a vtiahnutie čitateľa doň, spôsoby transportu medzi svetmi navzájom, teda práve akési sci-fi prvky v tradičnom fantasy svete.
Jazyk bol dôležitý
Linda Magáthová, jedna z prekladateliek Kroník Amberu, sa o ságe vyjadrila: „ Pôvodne som nevedela, že text bol napísaný v 80. rokoch - romány pôsobia sviežo a univerzálne. Navyše, postavy sa neustále presúvajú medzi rôznymi prostrediami, medzi kráľovským dvorom, rozprávkovými krajinami, snami a súčasnou Amerikou, takže čitateľ nedostane šancu nudiť sa. Myslím, že Zelaznyho jazyk je veľmi súčasný, a tak sme pristupovali aj k prekladu. Práve jazyk, akým sú knižky napísané, bol dôvod, prečo som sa vôbec rozhodla vziať tento preklad. Oslovili ma hneď prvé kapitoly a vedela som, že na tomto chcem pracovať! V knižkách nájdeme všetko – napínavý dej, vtipné prehovory šibalských postáv, občasné filozofické zamyslenie, šialené opisy divných tvorov a meniacej sa krajiny a oblohy, intrigy, nebezpečenstvo, politiku, priateľstvo... Navyše čitateľ nikdy netuší, čo sa stane na ďalšej strane, to sa mi na týchto knižkách páčilo asi najviac.“
Podobne hodnotí Zelazneho štýl aj ďalšia prekladateľka, Lucia Halová, a dodáva: „ Zelazny je stručný a vecný, píše úplne súčasným jazykom, nevyžíva sa v dlhých vetách s odbočkami, no nešetrí náznakmi, narážkami a vtipmi, ktoré občas vyžadujú prečítať si tie stručné vyjadrenia viackrát, aby ich človek pochopil. Séria nie je poplatná dobe, práve naopak, rieši večné témy „dobra“ a „zla“ (ako každá dobrá fantasy) a hľadania pravdy, keď jeden tvrdí to a druhý ono, ale robí to s veľkým nadhľadom a vtipom. V tejto knihe vám bizarnosti vybuchujú pred očami v pestrofarebnom ohňostroji a každá kapitola dokáže prekvapiť niečím novým, nečakaným, nemysliteľným. A predsa to všetko drží pevne pokope. Aj George R. R. Martin sa otvorene hlási k inšpirácii Zelaznym a paralely medzi ich svetmi sú jasne viditeľné napríklad v tom, že všetky vonkajšie udalosti sa dajú odvodiť od rozhodnutí postáv a na každú udalosť existuje viacero diametrálne odlišných pohľadov – to, čo sa stalo, sa nemení, mení sa len naše chápanie v závislosti od toho, ako dané dianie prežíva postava, ako sa cíti, čo si myslí. A tak to, čo na prvý pohľad vyzerá ako skvelý plán záchrany, môže v očiach druhého pôsobiť len ako podlá intriga, ktorej jediným cieľom je osobný prospech.“
Prekladateľky si počas tejto dvojročnej práce spomínajú aj na zaujímavosti, ktoré ich stretli pri prekladaní ságy. Lucia Halová povedala: „Špecifikom bola záľuba autora v citáciách známych, i u nás úplne neznámych autorov. Verš z básne sa len tak medzi rečou objaví v úvahách postavy, a keď si prekladateľ nedá pozor, tak ho nepostrehne, pretože ho nikdy neuvedie formulka „Ako by povedal básnik...“ ani žiadna iná. Všeobecné pravidlo v tomto prípade bolo, že ak nejaká veta zrazu znie čo len trochu čudne alebo nejaké slovo pôsobí archaicky, treba vyhľadať, či to nie je citát z básne, hry, Biblie a pod. Väčšinou bol.“
