Ako si predstavujete pravoverného hippie? Slobodomyseľný tulák v batikovanom tričku s korálikmi okolo krku a s úsmevom marihuany na perách?
Vôňa diaľok a rastlín darovaných bohom, zvuk rozkokošenej rockovej kapely, bezstarostná jazda v pomaľovanom autobuse. Keď písal svoju románovú reportážKyselinový test o veselých príhodách partie hippies americký novinár Tom Wolfe, nespomínal si na mladosť, ale popisoval čerstvé zážitky. Hlavybôle z používania nekontrolovateľného množstva drog v totálne uvoľnenej atmosfére lásky, mieru a putovania za slobodou, eufóriu života za hranicami bežného života a protest proti obyčajnosti každodennej uniformity.

Paulo Coelho spomína na éru hippies vo svojom najnovšom románeHippie s nostalgiou zmúdreného človeka, ktorý prežil od čias svojej mladosti temer päťdesiat rokov. A počas života vzostupy i pády, elektrošoky i väzenie, prácu v marketingu aj v divadle, až kým sa v roku 1986 nerozhodol pre púť do Santiaga de Compostela. Tá Coelha tak zmenila, že začal písať a publikovať románové príbehy o hľadaní zmyslu života. Jeho druhá kniha Alchymista vychádza v roku 1988 a postupne sa stane taká populárna, že sa z Coelha stane ligotavá hviezda svetovej (populárnej) literatúry. Ale na svoju mladosť a hippie túru na začiatku sedemdesiatych rokov hľadač duchovnej pravdy nezabudol.
Prečo dnes?
Prirodzene sa v čase spomienkového optimizmu človek pýta, prečo práve teraz je ten najlepší čas pripomínať si svet roztancovaných pajácov so spasiteľským komplexom na perách, uhrančivými pohľadmi a farebnosťou pripomínajúcou rozliate akrylové farby. Mimochodom, ten uhrančivý pohľad môže mať na svedomí práve LSD.
Prečo teda dnes a hippies, romantická subkultúra konca šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov? Paulo Coelho na to odpovedá:„Pretože vidím, že svet sa vybral cestou fundamentalizmu vo všetkých smeroch: náboženskom, sexuálnom, politickom a podobne. V ére hippies všetci tolerovali vieru, presvedčenie a voľbu toho druhého.“
Príbeh knihy Hippie je tradičná beatnická „road story“, čiže ďalšie kerouackovské Na ceste. Máme tu náhodných pútnikov, ktorí sa dajú dokopy práve pre túžbu po duchovnom poznaní a cestovateľských zážitkoch. Máme magický autobus a vysnívanú rajskú krajinu Šangri-la v srdci Nepálu. A mladých ľudí, ktorí hľadajú lásku, pravdu, naozajstnosť tohto života a volia si cesty poznania, hĺbania, dervišov i chemikálií.
Postava mladého brazílskeho hippie Paula je autobiografická, s tým sa Coelho netají a k ideám tohto sveta sa rád priznáva.„Podľa mňa, keď je človek raz hipíkom, je ním navždy. Nekomplikuje si život, nezabúda, že najväčšie potešenia sú zadarmo: prechádzať sa, rozjímať o prírode, meditovať, smiať sa a plakať bez pocitu viny, byť ochotný pomôcť tým, ktorí to potrebujú a nedať sa zmanipulovať nijakým systémom.“
Karla, ktorú stretáva v Amsterdame a vydáva sa s ňou na cestu do Nepálu (prirodzene, „upadne do lásky“) a potom ju opúšťa v Istanbule, je súčasťou jeho mladíckeho putovania, otvorí mu dvere do rajských záhrad a vlastne ho uvedie do hippie komunity. Keď sa rozídu, ostane v Paulovi nostalgický pocit, pretrvávajúci dodnes, že toto nebola len láskavá epizóda, ale akt zasvätenia. Nikdy sa mu už nepodarilo ju nájsť.
Neodkladajte veci na zajtra
Mladý budúci spisovateľ zisťuje na svojej púti do exotických krajín v magickom autobuse, že to najdôležitejšie je láska, hlboká, úprimná a priam mystická, vzťah, na ktorý čakáte, ale ak ho hľadáte, schová sa. Prosto buď je, zasiahne vás ako blesk z jasného neba, alebo nie.
Romantickému príbehu sekundujú ďalšie hlboké vnútorné premeny, drobné činy a vety, ktoré nás robia ľuďmi. Magický autobus nie je obyčajná „turistická“ výletná cesta, ale putovanie, odhaľovanie, spoznávanie.
Lenže svet, o ktorom hovorí Coelho, dnes jestvuje už len v rozprávaniach. „Jedno je isté: ak máte niečo urobiť, nikdy to neodkladajte, pretože zrazu môže byť neskoro a nebude to viac možné. Všetko sa mení. Napríklad keď som bol v Peru, nešiel som na Machu Picchu, vedel som, že je plné turistov. Christina (Coelhova manželka, pozn. MK) tam šla a vraj nebolo kam stúpiť. Ja sa veľmi neobzerám dozadu, celkom sa stotožňujem s príbehom Lótovej ženy, ktorá sa obzrela na ničenie Sodomy a Gomory a premenila sa na soľný stĺp.“
A pritom Hippie je obzretie sa dozadu. S nostalgiou po dobe, ktorá zrodila nové myslenie, pocit oslobodenia sa od autority a potreby spájať svoj život s myšlienkou hľadania jeho zmyslu.

Hippie dnes
Román o putovaní po hippie svete dnes, teda v čase politickej korektnosti, náboženskej intolerancie a strachu z toho, že budeme mimo dosah wi-fi, je aj návratom k životnému štýlu, ktorý veľmi nezodpovedá predstave hygienickej súčasnosti. Autenticita života na okraji konvencií vtedajšieho hippie sveta sa dnes konfrontuje s všadeprítomnosťou globalizovaného sveta ponúk, príkazov a zákazov. Sloboda, ktorá je pod kontrolou.
Za najväčší prínos hippies považuje sám Coelho voľnú lásku:„Myslím, že stále existuje. Je to jeden z nezmazateľných odkazov revolúcie hippies.“
Napriek tomu Coelho neváha hovoriť o osudovej láske, ktorá má byť tvorivá i premenlivá: „Ja vlastne nie som ženatý s tou istou osobou, ale s rôznymi Christinami, ktoré sa v priebehu času menili. Veď ani ja už nie som taký, aký som bol kedysi. Problémom manželstva je, že ľudia sa oženia či vydajú a čakajú, že všetko zostane rovnaké aj desiatky rokov. Ale nezostane, a buď sa tomu prispôsobíte, alebo sa budete vzďaľovať tomu, koho milujete.“ Sám Coelho je ženatý štyridsať rokov s Christine Oiticica, výtvarníčkou a performerkou.
Pre mnohých sú hippies spojení s drogovou kultúrou, tá prirodzene, nechýba ani v Coelhovom románe:„Marihuana je dnes v mnohých krajinách dekriminalizovaná, napríklad vo Švajčiarsku sa predáva v potravinách. No myslím si, že iné drogy, ako napríklad kokaín alebo heroín, by mali byť zakázané vždy. No existuje celé represívne odvetvie, ktoré stojí vládu milióny dolárov a ktoré považuje marihuanu za nebezpečnú.“
Experiment nie je bojom s návykom, ale vyrovnávaním sa s duchovným svetom, skratkou do raja. Ale nie pre každého.
Byť dnes hippie
Román Paula Coelha Hippie je, otvorene povedané, milou spomienkou na jedno krásne dobrodružstvo lásky. Romantizujúcim príbehom človeka spomínajúceho na mladosť, ktorá bola o dosť rozkošnejšia, dobrodružnejšia, divokejšia než život civilizovaného, svetoznámeho spisovateľa. Nuž, ale zmenil sa aj svet a dnešní hľadači pravdy a duchovna to majú instantnejšie na sociálnych sieťach.