Snový bar na konci sveta podlieha mnohým ilúziám. No rozhodnutie, či sa doň necháme autorom vtiahnuť, alebo budeme kráčať ďalej, je len na nás. Ktovie, možno vZlej štvrti natrafíme na bludičku, ktorá takisto stihla pomotať hlavu hlavnému rozprávačovi tejto knihy.
Marek Vadas svoju knihu rozbieha štýlom, aký máme možnosť vidieť u francúzsko-konžského autora Alaina Mabanckoua. Obaja totiž svoje príbehy zasadili do rovnakého prostredia – do baru na konci sveta, kde sa aj muchy otáčajú a je už dávno všetko zabudnuté. Ale na rozdiel od Mabanckoua, ktorý celú svoju knihu napísal iba jednou vetou, Vadas píše celkom iné príbehy. I keď zdá sa, že aj jeho rozprávačovi k tomu značne dopomohol alkohol.
Marek Vadas: Zlá štvrť (KK Bagala 2018) (zdroj: Archív SME)Nereálne reportáže
Vadasove poviedky sa síce javia ako krátke reportáže, no už po úvodnom texte si týmto žánrom prestanete byť istí. Miestami možno vyzerajú ako skutočné, celkom rýchlo však prídete na to, že nie sú. Prelína sa v nich totiž fantázia s realitou. V jeho poviedkach je obzvlášť podstatný bar s názvomNa úrovni, ktorý má svoje najlepšie roky dávno za sebou. „Dejú sa tu zázraky, aj keď na prvý pohľad vyzerá zúbožene. Život ho vytrestal.“ Kedysi to bolo prvotriedne miesto nachádzajúce sa v africkej Akwe, no po čase začal bar chátrať a strácať svojich zbohatlíckych zákazníkov.
Dvadsaťšesťročný rozprávač príbehov, cez ktorého sa autor knihy čitateľom a čitateľkám často prihovára, je stratený vo vlastnom živote, v súčasnosti, minulosti, no i v budúcnosti. Čas mu preteká pomedzi prsty, mätie nás svojimi spomienkami a uvádza do rovnakého stavu, v akom sa nachádza on sám. Nepomôže ani to, že sa veľa pýta či filozofuje, snaží sa prísť na koreň vlastnej existencie. Venuje sa preto veľmi silným témam, ktoré sa však nedajú vyriešiť len tak od stola v krčme.„V jeden večer tu v bare Na úrovni pršalo. Bolo treba posunúť stoly pod strechu z vlnitého plechu. O chvíľu sa už prúdy valili terasou, obmývali chodidlá nasunuté v šľapkách, tie ostatné uvelebené v slávnostných mokasínach zostali visieť opreté na hrdzavých spojniciach stoličiek. Dážď zosilnel. Nastal koniec sveta, o tom bol každý presvedčený.“
Občas môže prekvapiť autorov drsný jazyk, no po niekoľkých poviedkach už ľahko zaniká v texte, v ktorom je použitý. Nepôsobí tak rušivo, práve naopak.
Uhol pohľadu
Samotný rozprávač, ktorý sa netají tým, že má problémy s alkoholom, priznáva, že už ani nevie, čo je realita a čo iba sen. Nedokáže ani rozoznať, ktorý z tých príbehov je jeho a ktorý mu niekto v bare Na úrovni porozprával. Nemožno sa mu čudovať, prelínajú sa v nich totiž svety živých a mŕtvych, pričom v každom z nich je kúsok mágie či halucinácií.„Asi som to v noci prehnal. Nevládal som pohnúť rukami nohami. Ležal som ako ochrnutý, za oknami svitalo a mne sa v hlave motali veci. Škrabanie potkana, detský smiech, dupot nôh v šľapkách, tiene postáv, štrnganie pohárov, tečúca voda, rozhovor v kúpeľni, zabuchnutie dverí a potom ticho.“
Niektoré poviedky sú mystické až hororové. Nie sú však prvoplánovo napísané, naopak, vypointované sú až na úplnom konci, čo nám dáva priestor pripraviť sa.
Marek Vadas je novinár. Keď pred vyše pätnástimi rokmi prišiel do afrického Kamerunu, netušil, ako výrazne to poznačí jeho literárnu tvorbu. Okrem tejto knihy, ktorá vznikla až po niekoľkoročnej prestávke, napísal ešte dve africké prózy – Liečiteľ a Čierne na čiernom. Africká kultúra, mystickosť a duchovno sa teda tiahnu všetkými jeho knihami. Obálka Zlej štvrte však navyše vyšla v štyroch verziách s mimoriadnymi ilustráciami Daniely Olejníkovej.
