SME
Sobota, 31. júl, 2021 | Meniny má IgnácKrížovkyKrížovky
O KNIHÁCH

Aj „menšinové“ knihy patria do chrámu kultúry

Niekoľko pozorovaní o knižných veľtrhoch v Bratislave a Ľubľane

Pre deti sú naplánované interaktívne prezentácie kníh, ale aj rozličné divadielka či herné kútikyPre deti sú naplánované interaktívne prezentácie kníh, ale aj rozličné divadielka či herné kútiky (Zdroj: Foto - KNJIZNISEJEM.SK)

Dobrou príležitosťou na zamyslenie sa nad slovenskou literatúrou je porovnanie našich možností a spoločensky relevantnej ponuky s možnosťami a ponukou iných literatúr v iných krajinách.
Život mi prichystal spolubývanie vo dvoch literatúrach. A keďže sa práve v jednej i druhej skončili jesenné knižné veľtrhy, Slovenski (slovinský) sejem knjige v Ľubľane a Bibliotéka v Bratislave, môžeme vyjsť z tohto porovnania. Sú neporovnateľné – znela moja odpoveď na otázku slovinského rozhlasového redaktora. A nepodpisuje sa na tom iba váha tradície či prechodená cesta, po slovinsky: kilometrina, ale aj koncepcia.

Skryť Vypnúť reklamu


Odlišné úlohy veľtrhov

Neporovnateľné sú veľtrhy najmä preto, že v živote jednej i druhej spoločnosti zohrávajú celkom odlišnú úlohu. Každý z nich odzrkadľuje podmienky i pomery vlastnej literatúry i širšie „sveta knihy“ (presne taký názov nesie pražský knižný veľtrh) – jednak z pohľadu knižného trhu, veď obidva veľtrhy sú predajné, ale aj z hľadiska zastúpenia vystavovateľov, sprievodného programu a podujatí, čitateľského či mediálneho záujmu a návštevnosti.
Kým ľubľanský veľtrh dokáže človeka nadchnúť a pripútať k sebe, navyše komunikuje s celou slovinskou verejnosťou prostredníctvom všetkých typov médií, po bratislavskom v človeku ostáva pocit nedostatočnosti, zahanbenia i pobúrenia, ktoré si (verejne) radšej nikto nevšíma: O rok dovidenia!

Skryť Vypnúť reklamu

Pokúsme sa tieto zatiaľ dosť všeobecné pozorovania rozmeniť na drobné. V prvom rade treba spomenúť organizačnú základňu, ktorá spoluurčuje charakter obidvoch podujatí. Celoslovinskýsejem knjige organizuje na to určený výbor slovinskej komory vydavateľov a kníhkupcov (resp. predajcov kníh) zostavený z odborníkov, akademikov, redaktorov a vydavateľov, mnohí z nich sami píšu a vydávajú knihy. Chýbajú v ňom síce (aj v samotnej komore) zástupcovia menších nekomerčných vydavateľstiev, ale je to v každom prípade odborné teleso, ktoré pri svojom rozhodovaní vychádza nielen z trhových, ale aj kultúrnych a spoločenských potrieb knižného trhu.
Bibliotéka naopak ostáva v réžii akciovej spoločnosti Expo Incheba a jej hlavným garantom je podľa webovej stránky príslušný manažér (Incheby).

Skryť Vypnúť reklamu

Tento kľúčový fakt má vplyv na podobu veľtrhu. Kým u Slovincov ide o prenajatý priestor pre knihu a jej producentov, tvorcov a predajcov (až potom aj o zárobok; poplatok za m2 výstavnej plochy nie je ani tu práve najnižší a pridružujú sa k nemu aj ďalšie náklady), u Slovákov ide už od začiatku o komerčne motivované obsadenie vlastného priestoru prenajímateľom.

Zarobiť je prvé
Jednoducho, rozhodujúcim je záujempodnikateľa s výstavným priestorom, aby na svojom majetku zarobil. Je dosť možné, že sa mu to až tak nedarí, ba že slovinský organizátor spolu s prenajímateľom priestorov zarobia viac aj vďaka premyslenejšej koncepcii. Čo je však dôležité: prístup k samotnému veľtrhu je na Slovensku od základu iný – a vidieť to na ňom.

Obsadenie Bibliotéky v jej výstavno-predajnom i programovo-prezentačnom segmente je deravé a veru aj nereprezentatívne. Chýbajú kľúčoví, najmä menší a nezávislí vydavatelia, ich autori a autorky, prekladatelia a prekladateľky, rovnako tituly, ktoré významne spolutvoria ponuku vysokej literatúry u nás – v Inchebe z toho všetkého nájdeme iba zlomok.
Celkovo dramaturgia veľtrhu zlyháva, aj keď je na ňom zopár „hráčov“, ktorí už roky prejavujú záujem urobiť z neho viac než len ementál. Spomeňme aspoň Literárne informačné centrum, no jedna „živá“ scéna a niekoľko povzbudzujúcich satelitných prezentácií zmenu neprinesie. Problém totiž spočíva aj v tom, o čom som už písala: v ničím nerušenej koexistencii dvoch (ba i viacerých) literatúr na Slovensku. Vysoká literatúra a jej tvorcovia pritom na „literatúru“ šoubiznisových „dodávateľov obsahov“ alebo aj tzv. žánrovú literatúru s jej vlastnou víziou úspechu reagujú tak, že sa od jej rozpínavej sebaprezentácie radšej dištancujú, než aby (opäť) spolupracovali pri ďalšej relativizácii rozlišujúcich kritérií – alebo išli do otvorenej konfrontácie hodnotových orientácií.

Priestor je dôležitý
Ďalším, nepochybne kľúčovým faktorom je miesto konania. Kým Incheba sídli mimo centra a treba sa k nej priviezť autom alebo mestskou dopravou, navyše – s kultúrou nemá nič spoločné, ľubľanský veľtrh prebieha v Cankarovom dome v najužšom centre Ľubľany. To znamená: v priestoroch inštitúcie, ktorú pre bohatú celoročnú ponuku (od prednášok a sympózií až po koncerty a výstavy) nazývajú aj slovinským „chrámom kultúry“.
Umenie vrátane literatúry je tu doma po celý rok a na veľtrh prídu všetci, ktorí čo len trocha žijú pulzom mesta či slovinskej kultúry – alebo len tak idú pomimo. No prichádzajú aj tí, ktorí sa považujú za súčasť literárneho diania a ktorí majú čo ponúknuť a predviesť; tohtoročný program obsahoval stovky podujatí v sedemnástich rozličných kategóriách a na viacerých pódiách. Na dobre zorganizovanej webovej stránke som už len nad jeho štúdiom strávila tri hodiny, aby mi nič podstatné neuniklo.

Skryť Vypnúť reklamu

Je nepochybné, že k návštevnostisejmu , ktorá sa podľa zverejnených údajov v posledných rokoch pohybovala okolo tridsaťtisíc návštevníkov (v dvojmiliónovom Slovinsku!), prispieva práve dôstojná lokalita tohto veľtrhu – navyše so šatňami, barmi, kaviarňami, cukrárňou, reštauráciou či samoobslužnou jedálňou v príslušnom komplexe pasážami previazaných budov. Ak na veľtrhu strávite celé dni ako ja, doslova od rána do večera, alebo sa priveziete zďaleka (bežný jav), potom ani táto informácia o mieste konania nie je bezvýznamná. Viete, že máte svojich hostí kam zaviesť, kde sa posadiť s novinármi či s notebookom, kam sa ísť najesť alebo občerstviť, keď vám už knihy lezú hore krkom, prípadne vás začínajú zmáhať zástupy návštevníkov. Mnohí prichádzajú aj s detvákmi, pre ktoré sú tu naplánovali interaktívne prezentácie kníh, ale aj rozličné divadielka či herné kútiky. Dopoludnia ich vystriedajú celé triedy žiakov zo škôl, ponuka je totiž nielen pestrá, ale aj nasmerovaná k rozvíjaniu kultúry čítania, najmä u detí a mladých ľudí. Ozaj chvályhodné!
Apropo, knihy a ich vydavatelia. Nebolo by správne tvrdiť, že slovinský veľtrh je bez problémov. Ale – verejne sme o nich diskutovali, a to dokonca naživo do éteru (všadeprítomné rádio, televízia, tlač). Táto diskusia bola jedna z najdynamickejších počas trvania veľtrhu. Narazili v nej na seba rozličné postoje: reč sa krútila práve okolo malých nezávislých vydavateľstiev s nízkonákladovou produkciou, do ktorej napríklad patria: poézia, eseje, filozofia a humanistika, debuty, preklady z menších, aj stredoeurópskych literatúr, teda nielen zo svetových jazykov, okrajové či hybridné žánre ako haiku, komiks..., literatúra spisovateľov nomádov a národnostných menšín, homoerotická literatúra a podobne.
Bibliodiverzita, o ktorú tu ide, sa totiž nemôže týkať iba produkcie kníh, a potom dosť – pomôž si sám! Podmienky na jej plné presadenie treba vytvárať všestranne a systémovo, začať už v školách, knižniciach, na knižnom (veľ)trhu, u distribútorov, v povedomí celej spoločnosti. Nevyhnutné je aj podchytiť médiá, rôzne politiky a politické strany, pre ktoré sa dnes (slovenská) literatúra a kultúra stala neviditeľnou popoluškou, až to bije do očí. Ak to nevieme dosiahnuť sami, poďme sa učiť od skúsenejších s dlhšou kilometrinou. Niektoré ich chyby hádam nezopakujeme a cestu domov si tak, paradoxne, možno skrátime.

Skryť Vypnúť reklamu

Autorka je slovenská a slovinská spisovateľka, prekladateľka, literárna kritička a vedkyňa, takisto editorka, vydavateľka a organizátorka literárnych podujatí, ktorá pôsobí v slobodnom povolaní.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  2. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  3. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  4. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  5. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  6. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  7. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  8. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  10. Lenivý brunch s Muchom
  1. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  2. Košická štvrť je súčasťou odpadového experimentu.
  3. Kúpa vozidla cez inzerát či od malého predajcu je rizikovejšia
  4. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  5. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  6. Nepodceňujte rozmiestnenie zásuviek a vypínačov
  7. Hrotka: Sporiteľne ťahajú za kratší koniec. Musíme reagovať
  8. Slováci čoraz viac nakupujú pivo vo vratných fľašiach
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 6 923
  2. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky 4 367
  3. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 3 614
  4. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 425
  5. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 342
  6. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 3 225
  7. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 3 159
  8. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké? 2 735
  9. Jeden deň na Bratislavu nestačí 2 538
  10. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021 2 363
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Účastníci protestného zhromaždenia proti opatreniam vlády.

Políciu nepriamo kritizoval aj Heger.


3 h
Zuzana Rehák Štefečeková na LOH Tokio 2020 / 2021.

Sledujte letnú olympiádu online.


Sportnet 1 h
Víkendový výber SME

Pravidelná dávka víkendového čítania.


2 h
Boris Kollár

Exekútori tvrdia, že ľudia sa k peniazom dostanú ešte ťažšie.


28. júl

Neprehliadnite tiež

Martin Huba.

Na Detskej univerzite Komenského prednášal o kultivovanosti, ale tá chýba aj mnohým dospelým.


8 h
Koncerty na garážach sú fenoménom už skoro tridsať rokov.

Bratislavské Garáže sú fenoménom alternatívnej kultúry.


8 h
Dušan Roll

Roll pôsobil ako člen umeleckej komisie UNICEF či ako prezident medzinárodnej poroty Ceny Hansa Christiana Andersena.


SITA 12 h
Herečka Scarlett Johanssonová.

Kvôli spoločnosti vraj prišla o 50 miliónov dolárov.


15 h