SME
Piatok, 12. august, 2022 | Meniny má Darina

Nekorektný, ale famózny

Autorom Oprásgov slovenckej historje nie je nič sväté, čitateľom odporúčame to isté

Ilustrácia z publikácie Oprásgy slovenckej historjeIlustrácia z publikácie Oprásgy slovenckej historje (Zdroj: Archív SME)

Už obálka komiksovej knižočky Oprásgy slovenckej historje naznačuje, o čo v tomto parahistorickom návrate do slovenských dejín pôjde - Gustáv Husák hádže hrach pod nohy Jánošíkovi. Lajnu drží aj predsádka, kde ležia dvaja opití Slováci pod trojvrším s dvojkrížom. (A to sme preskočili vnútornú obálku, kde dvaja pilčíci spílili posledný strom na liptovskej strane Kriváňa vykrikujúc: Ešte jedle raztú na kriváňskej strane! Že sa tie jedle krčia a schovávajú, dá rozum.)

Laugarício a potom...
Prvý „oprásog slovenckej historje“ nás uvedie do prahistorického kontextu a naznačuje, ako riešime problémy s rímskymi grafitmi na brale pod Trenčianskym hradom. Ocitli sme sa teda v roku 179 nášho letopočtu, kde je trenčiansky primátor a problém s grafitmi jednoznačne mimo chronologickej misy, čo treba zdôrazniť, ale toto sú detaily, ktorými sa historici z českých opráskov nikdy nezdržiavali. Zjavne ovplyvnení úspechom v českých luhoch a hájoch tento vedecký nadhľad prepašovali aj cez hranice na naše územie a s touto dispozíciou kreatívne narábajú - napokon, výstižná poznámka o tom, že víťazná zostava sa nemení, môže mať korene pokojne nielen vo finále NHL, ale určite sa ňou riadil už Gaius Iulius Caesar počas víťazných bitiek v Galii.
Ani ten druhý fór si nemožno nechať ujsť, pretože ním sa dostávame do obdobia osídľovania Karpatskej kotliny a do kľúčového, priam bazálneho bodu slovenských dejín. Tu však treba odcitovať celý priebeh diskusie, kde si bystrejší čitateľ určite všimne istú podprahovú zákernosť českého videnia kontextu osídľovania nášho územia. Inak povedané, boli sme tu skôr my, naši ľudia, teda náš človek, alebo tí druhí, Maďari napríklad?
Skupinka Praslovákov teda diskutuje pod Tatrami. 1. Koxo tamsa nejaký čehúň zbejal z kobca. Slopensko. Tatri. 2. ...sme fcieli. 3. A čo máme robiť teras? Nič. 4. Ako ženič? Teras nehcáme makať Maďarof!
Takže poďme priamo na dreň – čo s mýtom o tom, ako Svätopluk predal slovenskú pravlasť za bieleho koňa oneskorene, až po nás prichádzajúcim Maďarom? Mohol im ju predať, len ak ju vlastnil, teda bol majiteľom pred nimi, Maďarmi(!!), to je nepochybné.
Tu sa však českí autori z Histrického ústavu prikláňajú k verzii preferujúcej maďarské prvenstvo pod Tatrami - nie je to síce explicitne povedané, ale veď poznáme ten český humor, podpichujúci len tak podprahovo, poťouchle, povedal by našinec po mesačnom pobyte v Prahe. Lebo ak majú Maďari na nás makať, zrejme už tu boli, čo prevracia slovenskú historiografiu na hlavu – a na to by mali Slováci reagovať, prinajmenej tí najväčší, dokonca s historickým vzdelaním. Možno sa to k Tónovi H. donesie a nebude mlčať ako napokon nikdy doteraz.

SkryťVypnúť reklamu

Robte si vtipy zo svojich!
Sme teda ešte len na štvrtej strane Oprásgov a už si autor podal všetkých podstatných tunajších domajších a to nás jeho vtipkovanie na hranici znesiteľnosti ešte len čaká. Našinec samá krv a mlieko či bryndza by sa možno aj pobúrene ozval, nech si český vtipkár uťahuje zo svojich, čo si my máme nechať brnkať po nose – keby si bádatelia z Histrického ústavu nerobili bezhraničnú prču z českých dejín a osobností a kváziosobností už od novembra 2012 a na facebooku tak vytvorili nadšenú komunitu 98-tisíchlavého fanklubu, ktorý si pravidelne vychutnáva tú nesmierne vtipnú sarkastickú paródiu na dejiny národa českého, neberúc ohľady na nikoho, ryšavým Zmikundom Lucembruskim počnúc či Janom Huzom končiac (najmä narážky na situácie s ohňom sú u Jana Huza chvíľami možno aj za hranou - keby ju v Histrickom ústave nejakú mali vôbec vyznačenú).
Nedá sa pritom povedať, žeby Slováci nemali zmysel pre humor aj pri pohľade na svoje dejiny, veď spomeňme napríklad Jánošíka či Bátoryčku od radošincov, či Nášho priateľa Reného od Milana Lasicu a Jula Satinského, ktorý si uťahuje z podstaty slovenskej národnej povahy priam cimrmanovsky, nehovoriac už o Večne je zelenom od Pavla Vilikovského, ktorý legendárnym spôsobom vrátil do oficiálneho literárneho obehu nielen Konfucia, ale dokonca, čo bolo za komunistov priam nemožné, aj Milana Rastislava Štefánika, ktorý „sa stal obľúbenou hračkou Slovákov, a tak je to až podnes: keď sú Slováci dobrí, tak im dajú Štefánika, nech sa pohrajú, a keď sú zlí, tak im ho vezmú“.
Opráskový typ humoru sa však v našich končinách nezrodil, tak musel byť importovaný, lebo na sociálnej sieti je obľúbený aj slovenskými čitateľmi (sčasti sa mu politickou nekorektnosťou približuje Cynická obluda Rada Ondřejíčka, tá je však výsostne aktuálna a reaguje na podnety dneška).

SkryťVypnúť reklamu

Informovaný sa baví viac
Podobne ako v pôvodnej českej verzii aj slovenský dovoz stavia na perfektnej znalosti historických reálií (očakávajúc aspoň priemernú zdatnosť od čitateľa, ktorý si inak paralely a paródie a paradoxy a nuansy nevychutná), na deformovaní mien a názvov, kde autorom nie je nič sväté (čitateľom odporúčam to isté) – a nesmierne kreatívnom narábaní s jazykom už na úrovni slova, hoc aj predložky (jedno písmeno zmeňme a bola by tu ďalšia pointa). A samozrejme, nečakaná, veľmi nečakaná pointa to celé istí, že... A ešte netreba šetriť so spotvorenými vulgarizmami, ktoré však spozná len ten, kto ich pozná aj v pôvodnej podobe (krwa dbil napríklad). Teda by sa nemal pohoršovať.
Štruktúra týchto dejín národa slovenského je vystavaná na najznámejších Slovákoch a viac či menej sofistikovanej paródii ich brázdy vyoranej v slovenskom národnom povedomí – v panteóne titulných postáv jednotlivých kapitol, teda Sámo, Cylir a Metód, Sväťoplug, Zmikund Lucembruski, Alžbeta Bátori, Juraj Jánošíg, Márja Terézja, Ludovíd Šťúr, Milán Chrastislaf Šeftaník, Axelandr Dupčeg, Guztáf Hucák takmer nik podstatný nechýba; dokonca pri povrchnom pohľade by sa mohlo zdať, že Zmikund je navyše, ale podrobnejší pohľad na text, že nebyť husitov, „zavjedol bi Zmikund teplú vodu a eletriku do fšetkých domácnoztí uš v 15. stročí“, je zjavné, že tento kráľ by mohol pokojne kandidovať aj za najväčšieho Slováka, lebo sociálny program je to, čo determinuje všetky prieskumy verejnej mienky.
Český histrický ústaf prešiel celými slovenskými dejinami ako tank a zanechal za sebou vyše šesťdesiat skôr viac ako menej vydarených komiksových príbežtekov, po ktorých už nič nie je ako predtým – teda nepoznačené.
A keď už máte pocit, že ste na konci, že ste zvládli český rýchlokurz slovenských dejín a nič vás už neprekvapí, dostanete ešte jednu pecku priamo do čela Ako othcádzaď z citom z roka 1998: 1. Spánom bohom, idem ot váz... 2.... neuplížilsom, neuplížil som žjadnému zvás. 3. slza, fňuk. 4. A Dupčeg mal iba zlé brzdi!
Hmm, kto by to bol povedal.

SkryťVypnúť reklamu

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  3. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  4. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  5. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  6. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  7. Prehľad a automatizácia
  8. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  4. Trenčín potrebuje nový impulz!
  5. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  6. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 13 658
  2. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 11 178
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 9 211
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 498
  5. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 5 410
  6. Kde u nás kúpite domácke potraviny 3 952
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 3 838
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 2 438
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Maliar Malevič po vystavení Čierneho štvorca r. 1915: Pretvoril som sa na nulu
  2. Katarína Chudá: Marc Chagall: Ruský žid, ktorý pobúril Francúzov
  3. Katarína Chudá: Artemisia Gentileschi: maliarka, ktorá dokázala neuveriteľné
  4. Viera Polakovičová: Svetová premiéra diela Matúša Wiedermanna v Paríži
  5. Lórant Kulík: Výstava: Obete komunizmu na Slovensku, Adam Droppa sa stal obeťou kolektivizácie
  6. Samuel Ivančák: Veľké mikropríbehy Mariana Zimu (rozhovor)
  7. Roman Kebísek: Na hrob maliara Maleviča pri Moskve sa zabudlo a rozorali ho. Teraz je tam nová štvrť
  8. Soňa Bulbeck: O nevidteľnej ministerke a viditeľnej kultúre...
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 175
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 13 035
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 909
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 220
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 458
  6. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 5 304
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 247
  8. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 349
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťZatvoriť reklamu