O konci Habsburgovcov a signáloch ich odchodu z dejín vznikli už stovky odborných štúdií. Historici doteraz píšu o krachu impéria z pohľadu ambícií utláčaných národov alebo ako o jednom z logických dôsledkov veľkej svetovej vojny. Greg King a Penny Wilsonová sa rozhodli prerozprávať súmrak monarchie cez tragický príbeh rakúsko-uhorského korunného princa Rudolfa. Ich výber je správny – práve v súvislosti s ním mohli slobodne rozvinúť aj svoje literárne ambície.
Podoby úpadku
Namiesto suchopárnej odbornej práce napísali historickú prózu, ktorá ani náhodou neuletela do sveta vymyslených fikcií.
V januári 1889 v poľovníckom zámočku Mayerling hlboko vo Viedenskom lese komorník naozaj našiel dve mŕtvoly. Na ústach mali krv. Korunný princ Rudolf očividne zastrelil svoju sedemnásťročnú milenku baronesu Mary Vetserovú. Na svitaní obrátil pištoľ proti sebe.
Tragická noc mala svoju dlhú a zložitú predohru. Autori sa ju rozhodli veľmi pozorne vyrozprávať čitateľovi. V tejto časti sú najviac literárni. Nešetria obrazmi, farbami a všetkými možnými podobami cisárskeho dvora.
Postupne predstavujú aktérov a ich vzťahy, lebo práve na tejto šachovnici sa formovali okolnosti Rudolfovho tragického osudu.
Nie je to veselý obraz. Panovníkom chýba kontakt so skutočnosťou. Namiesto vízií dávajú prednosť striktným pravidlám, etikete a intrigám. Monarchia fungovala len zotrvačnosťou, unavená a neschopná rozvoja. Najvýznamnejšia katolícka dynastia vládla v Európe od 13. storočia, schopnosť vytrvať sa stala najsvätejšou misiou.
Viedeň bola v tom čase mestom prehnanej štylizovanosti a ilúzie. Veľká časť centra monarchie žila v ochrannom zámotku bujarého veselia. „Ignorovať nepríjemnú skutočnosť bolo lepšie než jej čeliť.“
Greg King a Penny Wilsonová: Súmrak monarchie (prel. Katarína Jusková, Tatran 2018) (zdroj: Archív SME)Mnohí Viedenčania sa ponevierali hore-dolu po uliciach, vyhadzovali si z kopýtka, a tak sa snažili vyhnúť mrzutostiam. Rudolfov otec cisár František Jozef I. neplytval emóciami voči manželke Alžbete (slávnej „Sisi“) a odstup zvolil aj vo vzťahu k synovi. Nenávidel spontánny smiech a gestikuláciu. Lekár, ktorý mu prišiel v noci pomôcť, dostal napomenutie, lebo si nestihol obliecť frak, ako si vyžadovala dvorná etiketa.
Tragédia na zámku
Detstvo a dospievanie princa Rudolfa prirodzene predznamenalo jeho budúce postoje i životný štýl. V opozícii k vychovávateľom postupne opustil tradičnú vieru a morálku. Hoci nebol práve krásavec, elegantný muž stredného vzrastu sa aj po sobáši s belgickou princeznou Štefániou vrhal do desiatok milostných románikov a dobrodružstiev. Týmto spôsobom si stihol zadovážiť pohlavnú chorobu, ktorou nakazil i manželku. Popíjal po najhorších viedenských lokáloch, zahodil zábrany a nezriedka provokoval okolie rečami o výhodách samovraždy.
Šestnásťročná Mary odchovaná francúzskymi románmi vytušila pri stretnutí s princom novú vzrušujúcu príležitosť. A Rudolfa lákala atmosféra záhady, možno prvýkrát pocítil nutkanie nájsť v žene viac ako len ulovenú korisť.
Noc, počas ktorej dali milenci prednosť odchodu, je aj pri tomto rozprávaní iba začiatkom. Súmrak monarchie sa zrýchlil. Šokovaný cisár hľadal cesty, ako celú záležitosť vyrozprávať inak. Nechcel rozruch a potreboval syna pochovať primeraným spôsobom. Preto išiel do konfliktu s pápežom.
Nešťastná Mary bola pochovaná potajomky. Desaťročia po smrti jej hrob vyrabovali sovietski vojaci.
Tragédia na zámku Mayerling začala žiť vlastným životom. King s Wilsonovou postupne prechádzajú tie najbláznivejšie teórie o dôvodoch vraždy či samovraždy. Neboli leniví, poctivo pracovali so zdrojmi a s dôkazmi. Romantický mýtus je naozaj iba mýtus.
Bola Mary nezákonnou dcérou cisára, a teda Rudolfovou sestrou? Alebo bola tehotná a hrozilo, že porodí dieťa z incestu? Išlo o politickú vraždu? Ako to bolo s Rudolfovou náklonnosťou k uhorským ambíciám vo finálnej fáze monarchie?
V tomto príbehu je všetko: veľká politika aj najnižšie vášne, noblesa i úbohosť nevery a zrady, zúfalstvo, cynizmus aj sklony divákov romantizovať si jednu tragédiu z Viedenského lesa.
Súmrak sa môže začať nenápadne. V jednej chvíli sa jasné obrysy zatemnia a mocní podľahnú vábeniu nízkosti. Cesta k úplnej záhube začína naberať spád.
