Fight club 2 vyšiel po česky vo vydavateľstve Crew v roku 2016.Klub rváčů 2 mal podobu veľkej knihy s tvrdou väzbou, krstilo sa so samotným Palahniukom. Ten napísal pokračovanie svojej kultovej novely, dal jej nový komiksový formát. Žiadna knižná predloha, nejde o adaptáciu, ale o originálne dielo. Veľká vec. Aspoň by mala byť. No krátko po začatí predaja sa objavilo len pár rozpačitých reakcií a po komikse akoby sa zľahla zem. Nehovorilo sa o ňom, aspoň nie tak, ako by sa čakalo. Na Slovensku totálne preletel popod radar. Možno za to môže aj cena. Ako keby sa o knihu zaujímalo len pár nadšencov. Aj ja som zabudol, že ju mám na poličke zahádzanú superhrdinským mainstreamom a českými vydaniami Ghost in the Shell. Zapadol pod úplne inú ligu.
Chuck Palahniuk (zdroj: OUTNOW.CH)Prečo?
V prvom rade preto, že na Slovensku je to s komiksom všelijako. Periféria a underground si ním žijú, máme i pár nadaných tvorcov, ktorí sa mu vo voľnom čase venujú a vytvárajú čosi ako scénu, ale okrem Majlinga tu nič nezíska širšiu pozornosť. Väčšina vecí vychádza v Česku, kde sú na to špecializované predajne. Tým nemyslím mix komiksov, hier a kníh, ale vyslovene čistokrvné komiksové obchody. Marketing je u nás teda menší, menej je aj predajcov. Navyše sa zdá, že komiks je pre našinca stále neatraktívne médium. Ale toto je len dohad.
Klub bitkárov 2 (ostaňme pri slovenskom preklade, jednoduchšie sa píše) je náročný komiks. Problematický. Dá sa totiž čítať vo dvoch rovinách. Prvá ako príbeh, pokračovanie knižky či filmu. A v druhej ako autotematická autorská hra s médiom. To druhé je intelektuálne, príliš insiderské na to, aby to prilákalo masy.
Príbeh
Začnime príbehom. Bezmenný rozprávač z originálu tu dostáva meno, lebo komiksová forma si ho vyžaduje. Volá sa teda Sebastián, s Marlou je ženatý už nejaké to desaťročie, majú syna a vo vzťahu nudu. Sebastián chodí na terapie a na svoje temné alter-ego Tylera Durdena sa snaží zabudnúť. Veď je mŕtvy! Lenže Klub bitkárov nie je mŕtvy a ten si ho pamätá. A pamätá si ho i Marla, ktorá si povie, že je na čase Tylera vyhrabať z hrobu, len preto, aby to trochu okorenila v posteli. Lenže Tyler tentoraz nechce nič menej ako ovládnuť svet.
Neznie to ako zlý základ príbehu. Neznie to ani ako zlé pokračovanie. Zbytočné áno, zlé nie. Len škoda, že nevieme, či pokračovanie filmu alebo knihy. Predsa len tie sa mierne líšia. Zdá sa, že to nevie ani Palahniuk. Teda on to vie, ale vie aj to, že to nevedia fanúšikovia. Mnohí ani nevedia, že nejaká kniha bola. Komiks je do veľkej miery aj vizuálne médium, takže pôsobí ako kompromis – má v sebe niečo z filmu i niečo z knihy.
Prostredník
Klub bitkárov má kultový status. Je to ironicky zdvihnutý prostredník kapitalizmu. Býva interpretovaný, diskutovaný a určite o ňom vzniklo aj pár kníh. Nadšenci filmu ho povinne videli aspoň raz, prinajmenej pre jeho zaujímavý strih (nehovoriac o špičkovej réžii a kvalitných hereckých výkonoch). Stal sa sám kapitalistickým produktom so všetkými tými DVD a BluRay edíciami a vlastnou značkou mydla. Bol filmovým prekvapením, potom bol oslavovaný a teraz pôsobí ako nepodarený vtip, sebaparódia. Ale stále rezonuje, stále sa naň ľudia dívajú, kniha u nás vyšla v niekoľkých edíciách, lebo stále má svojich čitateľov.
Palahniuk si je tohto vedomý. Že na jeho novelu sa naniesol intelektuálny i pseudointelektuálny balast. Je si vedomý aj nekritickej lásky fanúšikov, i toho, že niektorí ani nevedia, že nejaký Palahniuk je. Že Klub bitkárov nepotrebuje pokračovanie. Že nech napíše čokoľvek, nebude to ono.
Tu do toho vstupuje druhá rovina. Je mu jasné, žeKlub bitkárov 2 bude len sklamaním, nech ho spraví akokoľvek veľkolepým či šialeným. Tak sa odtrhol z reťaze a začal sa hrať s komiksovým médiom a búrať štvrtú stenu. Precíznu komiksovú kresbu Camerona Stewarta tak narúšajú takmer fotorealistické lieky, pilulky, spermie, krv či lupene kvetín rozhádzané „náhodne“ po paneloch. Dodávajú jednotlivým obrazom ďalší význam, zintenzívňujú už zobrazené. Ale Palahniuk neostal len pri tom. Seba samého vpísal do príbehu ako aktívnu postavu. Klub bitkárov 2 sa deje, zatiaľ čo v tom istom meste v jednom dome je Klub spisovateľov, kde ho Palahniuk tvorí a necháva si do toho kecať. Postavy mu volajú, keď ich vpíše do slepej uličky a príbeh sa zrazu stáva čoraz neprehľadnejší. Čitateľ nevie, komu či čomu veriť. Ešte aj autor spochybňuje svoju pozíciu autora. Čo automaticky naštve fanúšikov a priamo pred očami čitateľa ho vyzvú, aby záver prepísal. Hoci nenapísal ten, čo chcel, ale ten, o ktorom si myslel, že chcú oni. A aj tak repcú, nevďačníci! Tak posledné kapitoly komiksu „píšu“ sami fanúšikovia.
Nový klub
Za všetko, samozrejme, môže Tyler Durden. Je to zloduch, antagonista, no napriek tomu ho ľudia milujú. Palahniuk ho nemôže zabiť. Na čo vôbec, veď čitatelia si ho znovu oživia. Problém je, že Tyler už nie je Sebastiánovým druhým ja, ale samostatnou entitou. Palahniuk ho chce vykresliť ako archetypálne a univerzálne stelesnenie ľudskej skazenosti, čo do istej miery aj funguje, ale robí to z neho nezaujímavú postavu. Nepriateľa, ktorého nemôžete poraziť. Zhadzuje to celý záver pôvodnej knihy.
Palahniuk vo svojom pokračovaní dekonštruuje pôvodný Klub bitkárov a dopĺňa ho o nové významy. Pri tom experimentuje s komiksovým médiom (v čom sa mu darí). Zároveň muKlub bitkárov 2 slúži ako štúdia jeho vlastného autorského procesu a komentár k svojmu dielu, nad ktorým úplne stratil moc. Tyler ho prerástol a on, hoci je autor, s tým už nemôže nič spraviť.
To znie dobre, z intelektuálneho hľadiska, vhodný kokteil pre premýšľavého čitateľa, ktorý má podobné postmoderné hry rád, ale – a je to veľké ALE – prináša to so sebou neuspokojivý príbeh.
Ten je v konečnom dôsledku zmätočný, miestami až absurdný a nemá v zásade poriadny záver. Zacykluje sa v sebe samom, pričom uberá na sile i pôvodnej knihe/filmu.
Palahniuk vlastne potvrdil, žeKlub bitkárov 2 nemal vzniknúť a ak áno, mal ho napísať niekto iný, lebo už mu dávno „nepatrí“. Ako autor stratil autoritu.
Preto ten komiks tak zapadol. Ľudí, čo si ho prečítajú ako postmodernú mediálnu hru, je málo. Viac je fanúšikov postáv či príbehu. A tento príbeh ich neuspokojí, nezavedie ich na nové miesta a vlastne im povie, nech si vymyslia vlastný. Číta sa to dobre, ale s takýmto odkazom ho nemusia čítať vôbec.
A tak jeKlub bitkárov 2 zabudnutý. Napriek všetkej snahe i kvalitám zanechá len pocit sklamania.
Teraz to už viem a viete to i vy.
