Keď koncom októbra, pri príležitosti stého výročia vzniku samostatnej Československej republiky, navštívil francúzsky prezident Emmanuel Macron Slovensko, zastavil sa aj u susedov v Česku. Návšteva na najvyššej úrovni mala niekoľko kozmetických rozdielov, ktoré pri bližšom pohľade ukazujú, aký skutočný rozdiel vo vnímaní kultúry medzi našimi krajinami existuje. Tým nemyslím francúzsko-slovenský rozdiel, ten je taký veľký, že aj keby sme im bežali oproti, nedobehneme ich, ale nám na porovnanie stačí česko-slovenský.
Národná galéria Praha. (zdroj: foto NGP)Čo je užšia spolupráca
Pán Macron, ako kultúrny človek, navštívil Veľtržný palác patriaci pod Národnú galériu Praha (NGP), kde sú v stálych expozíciách sústredené špičkové diela svetového kubizmu. Počas návštevy sa stretol s predsedom vlády Andrejom Babišom a rokoval s ním aj o užšej spolupráci medzi Centre Pompidou a NGP. Aby sme pochopili, čo sa pod pojmom užšia spolupráca myslí, pomôžme si slovami generálneho riaditeľa NGP Jiřího Fajta, ktorý Macrona galériou sprevádzal.
,,Bola reč o veľmi úzkom partnerstve medzi Centre Pompidou a NGP, ktorá by sa mala dotýkať výskumu a vystavovania súčasného stredoeurópskeho umenia v Centre Pompidou, ale aj možnosti predstaviť českým návštevníkom časť veľmi bohatých zbierok povojnového umenia, teda umenia od roku 1945 dodnes zo zbierok Centre Pompidou. Diela by sa prezentovali alebo v rekonštruovanej budove Veľtržného paláca, alebo v novej budove NGP. Nová budova by sa nestavala pre prezentáciu diel Centre Pompidou, ale v prvom rade pre národnú galériu.“
Macron, samozrejme, nemôže za to, že Francúzi sú kultúrny národ a záleží im na vývoze svojho kultúrneho kapitálu. Centre Pompidou už má spolupracujúcu galériu v Malage, tento rok otvorí Centrum v Šanghaji a pripravuje sa priestor v Bruseli. Takisto ani Babiš asi nemôže za to, že sa v Česku vážne diskutuje o postavení novej národnej galérie, o ktorej sa uvažuje ako o ,,kultúrno-návštevno-logistickom centre“ s parkovacou kapacitou 1500 miest pod povrchom. Takže ďalší bezvýznamný rozdiel je, že súčasná rekonštrukcia našej národnej galérie prebieha bez vybudovania garáží pre návštevníkov, dokonca to vraj bola podmienka na pridelenie peňazí.
Keď dvaja skúšajú to isté
Česi nahlas hovoria o tom, že ak sa chce Česká republika zaradiť medzi európske kultúrne veľmoci, mala by investovať nielen do novej budovy NGP, ale zároveň investovať (čas, peniaze, energiu) aj do účasti architektonických hviezd na rekonštrukcii či stavbe novej NG. My buďme skromní, nemusíme byť kultúrna veľmoc, stačí, aby sme boli kultúrna krajina.
Pri plánovanej rekonštrukcii Veľtržného paláca v Prahe sa dohaduje účasť architektov Normana Fostera, Davida Chipperstfiedla a Davida Adjaya či kancelárie Herzog & de Meuron, Cruz & Ortiz, teda architektonických hviezd. Prečo? Frank Gehry postavil v Bilbau fantastickú bodovu Guggenheimovho múzea, kde sa už nechodí za konkrétnymi výstavami, ale obdivovať architektúru. Táto stavba urobila z Bilbaa lákadlo pre turistov a podieľa sa na rozvoji regiónu. Nás premýšľať globálnejšie ani nenapadne, nejde pritom iba o peniaze, ale nastavenie našej mysle. Cudzie nechceme, svoje si nedáme.
Čo sme Macronovi zo súčasného umenia ukázali my? Ohyzdnú sochu Svätopluka od nomenklatúrneho sochára Kulicha, ktorá víta návštevníkov Bratislavského hradu? Alebo meškajúcu rozostavanú stavbu SNG? Alebo znížený rozpočet na kultúru, v ktorom sa v dňoch jeho návštevy škrtlo 25 miliónov eur potrebných na dokončenie SNG? Alebo sme sa pochválili, že okrem garáží, ktoré pod SNG nebudú, rozpočet neráta ani s interiérom, veď načo, pre zamestnancov stačia holé steny, stoličky si donesú sami a návštevníci nič nepotrebujú. Alebo sme sa Macronovi pochválili, že na nákup súčasného umenia do zbierok SNG vyčleňujeme ročne až šesťdesiattisíc eur? Možno sa predseda vlády Pellegrini pochválil prezidentovi Macronovi novou valaškou a krojom, veď ohlásil pre slovenský folklór zvýšenie rozpočtu o dva milióny.
Naši politici veľmi radi hovoria o zvyšovaní kultúry v politike. Vieme, že tým myslia najmä to, aby na nich nebliakali rozhnevaní občania na uliciach, ale podľa činov vidíme, že kultúra je im cudzia. Nerozumejú jej, nechápu jej miesto pri tvarovaní identity národa. Vyzerá to, že sme zlí my, čo na to sústavne upozorňujeme. Asi by nás bolo treba vymeniť, nás, pospolitý ľud, lebo vedenie krajiny je dobré.
Čo by som dal za to, keby sme raz v budúcnosti mohli mať na Slovensku výstavu, ako je napríklad vskutku svetová výstava Pietra Brueghela v susednej Viedni, ktorá je beznádejne vypredaná. Ale toho sa pri dnešnej úrovni politickej reprezentácie nedočkáme. Lebo od nej sa všetko začína. Chceme byť európski, ale nikomu nenapadne premýšľať v oblasti kultúry aspoň stredourópsky. No dobre, zľavujem, tak aspoň slovensky, ale kultúrne.
