SME
Nedeľa, 5. február, 2023 | Meniny má Agáta

Subkultúrnych päťdesiat odtieňov sivej

Veci sa menia. Je to banálne tvrdenie, isteže, ale je pravdivé a platné

(Zdroj: foto Wikimedia)

Veci sa menia. Je to banálne tvrdenie, isteže, ale je pravdivé a platné. Stačí sa napokon len poobzerať okolo seba a vnímať, že sa mení svet a ľudia v ňom. Nuž a z toho celkom logicky vyplýva – keďže práve ľudia sú vo vzťahu k spoločnosti aj kultúre alfou a omegou –, že sa mení kultúrno-spoločenská situácia. Aj situácia ohľadom subkultúr, fenoménu, v ktorom sa spoločenské s kultúrnym spája celkom osobito.

Ako estetik (aisthesis – vnímanie) sa svet vôkol seba, teda aj svet subkultúr, skutočne snažím vnímať očami roztvorenými dokorán a mysľou otvorenou doširoka. A keď v poslednom čase vnútorne spracúvam to, čo som videl a vidím, nemôžem sa zbaviť dojmu, že kedysi – a vonkoncom nie až tak dávno – to so subkultúrami bolo akosi jednoduchšie. Prečo? Pretože boli čierno-biele. Iste, je to hyperbola, subkultúry akosi z princípu nemôžu byť načisto čierno-biele, nie doslova („deti kvetov“ môžu predsa poslúžiť ako emblematickí reprezentanti subkultúrnej plnofarebnosti), a nie úplne. Výsledkom môjho pozorovania a vnímania sveta a ľudí v ňom však beztak je, že v súčasnej kultúrno-spoločenskej situácii subkultúry prosto majú nepomerne viac odtieňov sivej ako kedykoľvek predtým.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nie je zelená ako zelená

Moja najobľúbenejšia poviedka z pera slovenského prozaika Tomáša Horvátha s názvomVo veľkom transcendentálnom krematóriu (ako súčasť zbierky poviedok Antikvariát, 2004) obsahuje aj tento prehovor postavy a rozprávača zároveň: „Všimol som si, že nové generácie akosi časovo zosimultaneizovali to, čo pre nás nasledovalo za sebou. Sedemnásťročný syn môjho kolegu nedokázal pochopiť, že to, čo on zahŕňa a snobsky vyznáva pod pojmom ‚retro‘, sú heterogénne záležitosti, rozličné vlny, ktoré za sebou časovo nasledovali v priebehu cirka štyridsiatich rokov. Bol pomerne dosť vyjebaný z toho, keď som mu povedal, že medzi deťmi kvetín a vyznávačmi techna bol vekový rozdiel o dosť väčší ako medzi ním a jeho otcom (on pokladal psychedelickú hudbu z konca šesťdesiatych za alternatívny prúd techna), a že aj keď sa Travolta a Dave Gahan na seba účesom na istých fotkách možno trochu podobajú, Depeche Mode zo začiatku osemdesiatych nie je Pomáda, a hlavne: Depeche Mode zo začiatku osemdesiatych nie je Depeche Mode z konca deväťdesiatych, a že heslo ‚No future!‘ si pravdepodobne vyžaduje iný typ drogy, než je extáza, že piercing je niečo iné ako zicherky, a že zelená je síce zelená, ale že je dosť rozdiel, keď má zelené vlasy pankáč, a keď ich má zelené vyznávačka techna, ktorá je jeho dcérou“ (s. 33).

SkryťVypnúť reklamu

Dva momenty, na ktoré postava v citovanom fragmente upozorňuje, sú obzvlášť dôležité: 1. fakt, že čas plynie a drvivá väčšina javov a skutočností prechádza v tomto rámci zmenou, teda je nestála, a 2. fakt, že drvivá väčšina javov a skutočností sa nedá správne „čítať“ a interpretovať bez (a nielen časového) kontextu, teda izolovane. Lebo sotvaktorá zelená zostáva skutočne tou istou zelenou, ako čas plynie. A lebo zelená – hoci je v prvom rade definovaná tým, že sa odlišuje od ostatných farieb spektra – má sama osebe viacero rozličných odtieňov.

Ja a my verzus oni!

Ako platí, že nie je zelená ako zelená, tak platí, že nie je človek ako človek. A práve v tomto – v potrebe odlíšiť, vymedziť, sebaidentifikovať sa vo vzťahu k ostatným, tým druhým, iným, inofarebným či „inozeleným“ – tkvie podstata subkultúr. Iste, ak by subkultúry boli iba o tomto, nemohla by byť reč o subkultúrach, byť subjektom, vedomým si svojej vlastnej individuality, predsa len nestačí. Akokoľvek paradoxné sa to môže javiť, podstatu subkultúrnosti totiž tvorí na jednej strane inakosť a potreba vyčleňovať sa, na druhej strane však takisto rovnakosť či podobnosť a potreba podeliť sa. Člen subkultúry, vidiac seba samého i svet vôkol v určitých farbách, napokon vo vzťahu k jedným vystupuje konfrontačne, aby vo vzťahu k iným mohol vystupovať kompatibilne. A vice versa.

SkryťVypnúť reklamu

Zatiaľ čo onen všeobecne platný, aristotelovsko-hobbesovský fundament zostáva v platnosti vlastne naprieč dejinami subkultúr, mnoho iného sa mení. A to najmä v súvislosti so sebaidentifikáciou projektujúcou sa do explicitného sebavyjadrenia či sebaprezentácie. Povedané inak, jednoduchšie, najmä v súvislosti s tým, ako človek dáva očividne či rukolapne najavo, že je taký či onaký, že je členom takej či onakej subkultúry. A práve tu v súčasnosti nastáva trochu problém: to, čo v rámci subkultúrnej semiotiky kedysi bolo tak a tak, je dnes inak a – s odkazom na vari najikonickejšiu skladby českej kapely Visací zámek – známky nielen punku sa identifikujú, „čítajú“ a interpretujú čoraz ťažšie.

Subkultúry včera a dnes

Pri pohľade do dejín subkultúr je evidentné, že medzi jednotlivými tendenciami v rámci kultúry sú nezriedka silné väzby – súhlasné či, naopak, nesúhlasné. Napríklad hnutie hippies v šesťdesiatych rokoch do veľkej miery nadviazalo na voľnomyšlienkarstvo a celkovú „poetiku“ beatnickej generácie, zatiaľ čo punk sedemdesiatych rokov, hoci súc vlastne rovnako ako hippies kontrakultúrou, vymenil silu kvetov za silu bodavých gest a slov.

SkryťVypnúť reklamu

Rovnako evidentné je však aj to, že dejiny subkultúr sú do veľkej miery tiež dejinami apropriácie. Lebo ako jestvujú väzby medzi subkultúrami (nie je napríklad náhoda, že subkultúrne „nálepky“ hip-hop a hipsterstvo obsahujú anglický výraz „hip“), tak existujú väzby medzi subkultúrami a majoritnou či dominantnou kultúrou. A to spravidla väzby jednostranné, väzby, v rámci ktorých sa periférne stáva mainstreamovým, subkultúrne príznakové bezpríznakovým. A to je práve ten problém. Vlasy nafarbené nazeleno dnes nemajú len pankáči či technomaniaci, bombery a oblečenie ikonických športových značiek nenosia len neonacisti a trebárs etnooblečenie je natoľko konvenčnou záležitosťou, že nijakým spôsobom nemusí odkazovať k hippie ideológii. Stretnúť na ulici človeka, ktorý má na sebe tričko s motívom viazaným na seriál Star Trek, ale nemá potuchy, kto bol Gene Roddenberry, tiež nie je nič, čo by sa nemohlo stať. Rovnako nepredstaviteľné nie je stretnúť človeka, ktorý – keďže v rámci víkendovej kratochvíle videl všetky marvelovské filmy – sa svojím batohom hrdo hlási k Avengerom, ale nevie nič o chlapíkovi menom Stan Lee. Lebo to, čo kedysi patrilo nerdom a geekom, dnes vlastne tak nejako patrí všetkým.

SkryťVypnúť reklamu

No a potom sú tu aj zmeny v rámci subkultúr samotných, zmeny v rámci štýlu. Veď už ani tí hiphoperi nenosia výhradne široké nohavice a o dve čísla väčšie tričká a mikiny s kapucňami...

Subkultúry sa menia. A väčšina z nich aj dosť zásadne. Niektoré – hoci pravidelne sa transformujúce – pretrvávajú (punk), niektoré „hibernujú“, aby sa raz znovuzrodené a znovuobjavené vrátili a ocitli sa v zornom poli dominantnej kultúry nielen v lokálnom, ale rovno v globálnom meradle (hipsterstvo), niektoré sa zo svojho zimného spánku naozaj už neprebudia možno nikdy (emo).

Keď popri tomto všetkom vezmem do úvahy, že za ktorýmkoľvek humnom sa práve v tejto chvíli môže rodiť čosi, čo ešte nemá názov, dokonca možno čosi, čo tu ešte doposiaľ v nijakej podobe nebolo, obávam sa, že všetky odtiene mimoriadne eklektického a kaleidoskopického subkultúrneho spektra sa možno už onedlho stanú len ťažko zachytiteľnými voľným okom.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  3. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. Dodajte vašej pokožke šťavu
  6. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  7. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  8. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Tím súťažného kvízu Riskuj! vyráža za fanúšikmi do Košíc
  3. Viete, kto je Najzamestnávateľ vo finančných službách?
  4. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  5. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 13 831
  2. Dodajte vašej pokožke šťavu 3 154
  3. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 2 231
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  5. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 821
  6. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 1 669
  7. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 1 155
  8. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 118
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Hana Lasicová

Neurobili sme film o LGBT+, ale o láske.


3. feb
Z výstavy Miro Žbirka: Roky a dni.

V Bratislave sa začína výstava Miro Žbirka: Roky a dni.


2. feb
Expertka na upratovanie Marie Kondo.

Marketing jej novej knihy nie je ohrozený.


2. feb
Herec Juraj Ďurdiak.

Postava z Princa a Večernice ho nesie celý život.


2. feb

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  2. Ľuboš Vodička: O Ivančiciach na Morave a (nielen) o ich slávnych rodákoch
  3. Katarína Chudá: Floriografia: tajné symboly a odkazy v maľbách
  4. Ľuboš Vodička: Kam v Budapešti, keď prší? Koller Art Gallery
  5. Milan Buno: Ktorú z týchto TOP 15 kníh roku 2022 máte doma alebo ste čítali?
  6. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  7. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  8. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 18 120
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 8 017
  3. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 5 779
  4. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 3 848
  5. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 643
  6. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 353
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 149
  8. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 3 092
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  2. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  6. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  7. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
SkryťZatvoriť reklamu