SME
Piatok, 19. apríl , 2019
KULTÚRNY ŽIVOT

Subkultúrnych päťdesiat odtieňov sivej

Veci sa menia. Je to banálne tvrdenie, isteže, ale je pravdivé a platné

(Zdroj: foto Wikimedia)

Veci sa menia. Je to banálne tvrdenie, isteže, ale je pravdivé a platné. Stačí sa napokon len poobzerať okolo seba a vnímať, že sa mení svet a ľudia v ňom. Nuž a z toho celkom logicky vyplýva – keďže práve ľudia sú vo vzťahu k spoločnosti aj kultúre alfou a omegou –, že sa mení kultúrno-spoločenská situácia. Aj situácia ohľadom subkultúr, fenoménu, v ktorom sa spoločenské s kultúrnym spája celkom osobito.

Ako estetik (aisthesis – vnímanie) sa svet vôkol seba, teda aj svet subkultúr, skutočne snažím vnímať očami roztvorenými dokorán a mysľou otvorenou doširoka. A keď v poslednom čase vnútorne spracúvam to, čo som videl a vidím, nemôžem sa zbaviť dojmu, že kedysi – a vonkoncom nie až tak dávno – to so subkultúrami bolo akosi jednoduchšie. Prečo? Pretože boli čierno-biele. Iste, je to hyperbola, subkultúry akosi z princípu nemôžu byť načisto čierno-biele, nie doslova („deti kvetov“ môžu predsa poslúžiť ako emblematickí reprezentanti subkultúrnej plnofarebnosti), a nie úplne. Výsledkom môjho pozorovania a vnímania sveta a ľudí v ňom však beztak je, že v súčasnej kultúrno-spoločenskej situácii subkultúry prosto majú nepomerne viac odtieňov sivej ako kedykoľvek predtým.

Nie je zelená ako zelená

Moja najobľúbenejšia poviedka z pera slovenského prozaika Tomáša Horvátha s názvomVo veľkom transcendentálnom krematóriu (ako súčasť zbierky poviedok Antikvariát, 2004) obsahuje aj tento prehovor postavy a rozprávača zároveň: „Všimol som si, že nové generácie akosi časovo zosimultaneizovali to, čo pre nás nasledovalo za sebou. Sedemnásťročný syn môjho kolegu nedokázal pochopiť, že to, čo on zahŕňa a snobsky vyznáva pod pojmom ‚retro‘, sú heterogénne záležitosti, rozličné vlny, ktoré za sebou časovo nasledovali v priebehu cirka štyridsiatich rokov. Bol pomerne dosť vyjebaný z toho, keď som mu povedal, že medzi deťmi kvetín a vyznávačmi techna bol vekový rozdiel o dosť väčší ako medzi ním a jeho otcom (on pokladal psychedelickú hudbu z konca šesťdesiatych za alternatívny prúd techna), a že aj keď sa Travolta a Dave Gahan na seba účesom na istých fotkách možno trochu podobajú, Depeche Mode zo začiatku osemdesiatych nie je Pomáda, a hlavne: Depeche Mode zo začiatku osemdesiatych nie je Depeche Mode z konca deväťdesiatych, a že heslo ‚No future!‘ si pravdepodobne vyžaduje iný typ drogy, než je extáza, že piercing je niečo iné ako zicherky, a že zelená je síce zelená, ale že je dosť rozdiel, keď má zelené vlasy pankáč, a keď ich má zelené vyznávačka techna, ktorá je jeho dcérou“ (s. 33).

Dva momenty, na ktoré postava v citovanom fragmente upozorňuje, sú obzvlášť dôležité: 1. fakt, že čas plynie a drvivá väčšina javov a skutočností prechádza v tomto rámci zmenou, teda je nestála, a 2. fakt, že drvivá väčšina javov a skutočností sa nedá správne „čítať“ a interpretovať bez (a nielen časového) kontextu, teda izolovane. Lebo sotvaktorá zelená zostáva skutočne tou istou zelenou, ako čas plynie. A lebo zelená – hoci je v prvom rade definovaná tým, že sa odlišuje od ostatných farieb spektra – má sama osebe viacero rozličných odtieňov.

Ja a my verzus oni!

Ako platí, že nie je zelená ako zelená, tak platí, že nie je človek ako človek. A práve v tomto – v potrebe odlíšiť, vymedziť, sebaidentifikovať sa vo vzťahu k ostatným, tým druhým, iným, inofarebným či „inozeleným“ – tkvie podstata subkultúr. Iste, ak by subkultúry boli iba o tomto, nemohla by byť reč o subkultúrach, byť subjektom, vedomým si svojej vlastnej individuality, predsa len nestačí. Akokoľvek paradoxné sa to môže javiť, podstatu subkultúrnosti totiž tvorí na jednej strane inakosť a potreba vyčleňovať sa, na druhej strane však takisto rovnakosť či podobnosť a potreba podeliť sa. Člen subkultúry, vidiac seba samého i svet vôkol v určitých farbách, napokon vo vzťahu k jedným vystupuje konfrontačne, aby vo vzťahu k iným mohol vystupovať kompatibilne. A vice versa.

Zatiaľ čo onen všeobecne platný, aristotelovsko-hobbesovský fundament zostáva v platnosti vlastne naprieč dejinami subkultúr, mnoho iného sa mení. A to najmä v súvislosti so sebaidentifikáciou projektujúcou sa do explicitného sebavyjadrenia či sebaprezentácie. Povedané inak, jednoduchšie, najmä v súvislosti s tým, ako človek dáva očividne či rukolapne najavo, že je taký či onaký, že je členom takej či onakej subkultúry. A práve tu v súčasnosti nastáva trochu problém: to, čo v rámci subkultúrnej semiotiky kedysi bolo tak a tak, je dnes inak a – s odkazom na vari najikonickejšiu skladby českej kapely Visací zámek – známky nielen punku sa identifikujú, „čítajú“ a interpretujú čoraz ťažšie.

Subkultúry včera a dnes

Pri pohľade do dejín subkultúr je evidentné, že medzi jednotlivými tendenciami v rámci kultúry sú nezriedka silné väzby – súhlasné či, naopak, nesúhlasné. Napríklad hnutie hippies v šesťdesiatych rokoch do veľkej miery nadviazalo na voľnomyšlienkarstvo a celkovú „poetiku“ beatnickej generácie, zatiaľ čo punk sedemdesiatych rokov, hoci súc vlastne rovnako ako hippies kontrakultúrou, vymenil silu kvetov za silu bodavých gest a slov.

Rovnako evidentné je však aj to, že dejiny subkultúr sú do veľkej miery tiež dejinami apropriácie. Lebo ako jestvujú väzby medzi subkultúrami (nie je napríklad náhoda, že subkultúrne „nálepky“ hip-hop a hipsterstvo obsahujú anglický výraz „hip“), tak existujú väzby medzi subkultúrami a majoritnou či dominantnou kultúrou. A to spravidla väzby jednostranné, väzby, v rámci ktorých sa periférne stáva mainstreamovým, subkultúrne príznakové bezpríznakovým. A to je práve ten problém. Vlasy nafarbené nazeleno dnes nemajú len pankáči či technomaniaci, bombery a oblečenie ikonických športových značiek nenosia len neonacisti a trebárs etnooblečenie je natoľko konvenčnou záležitosťou, že nijakým spôsobom nemusí odkazovať k hippie ideológii. Stretnúť na ulici človeka, ktorý má na sebe tričko s motívom viazaným na seriál Star Trek, ale nemá potuchy, kto bol Gene Roddenberry, tiež nie je nič, čo by sa nemohlo stať. Rovnako nepredstaviteľné nie je stretnúť človeka, ktorý – keďže v rámci víkendovej kratochvíle videl všetky marvelovské filmy – sa svojím batohom hrdo hlási k Avengerom, ale nevie nič o chlapíkovi menom Stan Lee. Lebo to, čo kedysi patrilo nerdom a geekom, dnes vlastne tak nejako patrí všetkým.

No a potom sú tu aj zmeny v rámci subkultúr samotných, zmeny v rámci štýlu. Veď už ani tí hiphoperi nenosia výhradne široké nohavice a o dve čísla väčšie tričká a mikiny s kapucňami...

Subkultúry sa menia. A väčšina z nich aj dosť zásadne. Niektoré – hoci pravidelne sa transformujúce – pretrvávajú (punk), niektoré „hibernujú“, aby sa raz znovuzrodené a znovuobjavené vrátili a ocitli sa v zornom poli dominantnej kultúry nielen v lokálnom, ale rovno v globálnom meradle (hipsterstvo), niektoré sa zo svojho zimného spánku naozaj už neprebudia možno nikdy (emo).

Keď popri tomto všetkom vezmem do úvahy, že za ktorýmkoľvek humnom sa práve v tejto chvíli môže rodiť čosi, čo ešte nemá názov, dokonca možno čosi, čo tu ešte doposiaľ v nijakej podobe nebolo, obávam sa, že všetky odtiene mimoriadne eklektického a kaleidoskopického subkultúrneho spektra sa možno už onedlho stanú len ťažko zachytiteľnými voľným okom.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  2. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť
  3. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali
  4. Až vďaka chorobe objavila svoj talent
  5. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou?
  6. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie
  7. Jozef Miloslav Hurban sa dostal do vesmíru
  8. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori
  9. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým?
  10. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča
  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  2. Bim Challenge 2019
  3. Čerpacie stanice OMV Slovensko budú otvorené aj počas sviatkov
  4. Z Fondu malých projektov je možné získať až 50-tisíc eur
  5. Grilovacia sezóna je zahájená!
  6. Moderné bývanie v Žiline v 30-tych rokoch 20. storočia
  7. Čerpačky OMV na Slovensku majú dvere otvorené aj počas sviatkov
  8. Funkce pro Slovensko: navigace na čísla popisná i bez ulic! Mio
  9. Projekt CEC spojil študentov ekonomických univerzít troch štátov
  10. Kúzlo pravidelného investovania
  1. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori 23 642
  2. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča 8 978
  3. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019 8 549
  4. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť 7 710
  5. Čo upiecť na Veľkú noc? 5 skvelých dezertov Adriany Polákovej 6 764
  6. Idete stavať dom? Päť vecí, ktoré potrebujete vedieť 5 831
  7. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie 4 401
  8. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou? 4 083
  9. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým? 3 667
  10. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali 3 305

Téma: Kultúrny život


Hlavné správy zo Sme.sk

Boris Zala.

Muellerova správa: Rusko sa pokúsilo ovplyvniť voľby, Trump pre vyšetrovanie panikáril

Ľudia okolo Trumpa čakali, že im informácie od Rusov pomôžu.

Donald Trump.
Momentka zo zápasu Rakúsko - Slovensko v príprave na MS v hokeji 2019.
Lekári musia výsledky krvného testu vnímať s ohľadom na anamnézu pacienta. Hodnoty ovplyvňujú viaceré faktory ako napríklad životospráva, hmotnosť či užívané lieky.

Neprehliadnite tiež

Z filmu Cyntoryn zvieratiek.
Rozhovor

Režisér Kollár: Slovenské seriály stavajú len na hercoch, to je chyba

Priemerný scenár znamená priemerný výsledok.

Producent a režisér Michal Kollár nakrútil film Červený kapitán, ktorý po rokoch zlomil divácky rekord
Dušan Jurkovič – Jindřich Merganc – Otmar Klimeš. Kochovo sanatórium. 1928 – 1932, Bratislava. Archív Ivy Mojžišovej – Slovenské múzeum dizajnu
Obal štrnástej nahrávky Madonny.