SME
Utorok, 15. október, 2019 | Meniny má Terézia
KULTÚRNY ŽIVOT

Subkultúrnych päťdesiat odtieňov sivej

Veci sa menia. Je to banálne tvrdenie, isteže, ale je pravdivé a platné

(Zdroj: foto Wikimedia)

Veci sa menia. Je to banálne tvrdenie, isteže, ale je pravdivé a platné. Stačí sa napokon len poobzerať okolo seba a vnímať, že sa mení svet a ľudia v ňom. Nuž a z toho celkom logicky vyplýva – keďže práve ľudia sú vo vzťahu k spoločnosti aj kultúre alfou a omegou –, že sa mení kultúrno-spoločenská situácia. Aj situácia ohľadom subkultúr, fenoménu, v ktorom sa spoločenské s kultúrnym spája celkom osobito.

Ako estetik (aisthesis – vnímanie) sa svet vôkol seba, teda aj svet subkultúr, skutočne snažím vnímať očami roztvorenými dokorán a mysľou otvorenou doširoka. A keď v poslednom čase vnútorne spracúvam to, čo som videl a vidím, nemôžem sa zbaviť dojmu, že kedysi – a vonkoncom nie až tak dávno – to so subkultúrami bolo akosi jednoduchšie. Prečo? Pretože boli čierno-biele. Iste, je to hyperbola, subkultúry akosi z princípu nemôžu byť načisto čierno-biele, nie doslova („deti kvetov“ môžu predsa poslúžiť ako emblematickí reprezentanti subkultúrnej plnofarebnosti), a nie úplne. Výsledkom môjho pozorovania a vnímania sveta a ľudí v ňom však beztak je, že v súčasnej kultúrno-spoločenskej situácii subkultúry prosto majú nepomerne viac odtieňov sivej ako kedykoľvek predtým.

Článok pokračuje pod video reklamou

Nie je zelená ako zelená

Moja najobľúbenejšia poviedka z pera slovenského prozaika Tomáša Horvátha s názvomVo veľkom transcendentálnom krematóriu (ako súčasť zbierky poviedok Antikvariát, 2004) obsahuje aj tento prehovor postavy a rozprávača zároveň: „Všimol som si, že nové generácie akosi časovo zosimultaneizovali to, čo pre nás nasledovalo za sebou. Sedemnásťročný syn môjho kolegu nedokázal pochopiť, že to, čo on zahŕňa a snobsky vyznáva pod pojmom ‚retro‘, sú heterogénne záležitosti, rozličné vlny, ktoré za sebou časovo nasledovali v priebehu cirka štyridsiatich rokov. Bol pomerne dosť vyjebaný z toho, keď som mu povedal, že medzi deťmi kvetín a vyznávačmi techna bol vekový rozdiel o dosť väčší ako medzi ním a jeho otcom (on pokladal psychedelickú hudbu z konca šesťdesiatych za alternatívny prúd techna), a že aj keď sa Travolta a Dave Gahan na seba účesom na istých fotkách možno trochu podobajú, Depeche Mode zo začiatku osemdesiatych nie je Pomáda, a hlavne: Depeche Mode zo začiatku osemdesiatych nie je Depeche Mode z konca deväťdesiatych, a že heslo ‚No future!‘ si pravdepodobne vyžaduje iný typ drogy, než je extáza, že piercing je niečo iné ako zicherky, a že zelená je síce zelená, ale že je dosť rozdiel, keď má zelené vlasy pankáč, a keď ich má zelené vyznávačka techna, ktorá je jeho dcérou“ (s. 33).

Dva momenty, na ktoré postava v citovanom fragmente upozorňuje, sú obzvlášť dôležité: 1. fakt, že čas plynie a drvivá väčšina javov a skutočností prechádza v tomto rámci zmenou, teda je nestála, a 2. fakt, že drvivá väčšina javov a skutočností sa nedá správne „čítať“ a interpretovať bez (a nielen časového) kontextu, teda izolovane. Lebo sotvaktorá zelená zostáva skutočne tou istou zelenou, ako čas plynie. A lebo zelená – hoci je v prvom rade definovaná tým, že sa odlišuje od ostatných farieb spektra – má sama osebe viacero rozličných odtieňov.

Ja a my verzus oni!

Ako platí, že nie je zelená ako zelená, tak platí, že nie je človek ako človek. A práve v tomto – v potrebe odlíšiť, vymedziť, sebaidentifikovať sa vo vzťahu k ostatným, tým druhým, iným, inofarebným či „inozeleným“ – tkvie podstata subkultúr. Iste, ak by subkultúry boli iba o tomto, nemohla by byť reč o subkultúrach, byť subjektom, vedomým si svojej vlastnej individuality, predsa len nestačí. Akokoľvek paradoxné sa to môže javiť, podstatu subkultúrnosti totiž tvorí na jednej strane inakosť a potreba vyčleňovať sa, na druhej strane však takisto rovnakosť či podobnosť a potreba podeliť sa. Člen subkultúry, vidiac seba samého i svet vôkol v určitých farbách, napokon vo vzťahu k jedným vystupuje konfrontačne, aby vo vzťahu k iným mohol vystupovať kompatibilne. A vice versa.

Zatiaľ čo onen všeobecne platný, aristotelovsko-hobbesovský fundament zostáva v platnosti vlastne naprieč dejinami subkultúr, mnoho iného sa mení. A to najmä v súvislosti so sebaidentifikáciou projektujúcou sa do explicitného sebavyjadrenia či sebaprezentácie. Povedané inak, jednoduchšie, najmä v súvislosti s tým, ako človek dáva očividne či rukolapne najavo, že je taký či onaký, že je členom takej či onakej subkultúry. A práve tu v súčasnosti nastáva trochu problém: to, čo v rámci subkultúrnej semiotiky kedysi bolo tak a tak, je dnes inak a – s odkazom na vari najikonickejšiu skladby českej kapely Visací zámek – známky nielen punku sa identifikujú, „čítajú“ a interpretujú čoraz ťažšie.

Subkultúry včera a dnes

Pri pohľade do dejín subkultúr je evidentné, že medzi jednotlivými tendenciami v rámci kultúry sú nezriedka silné väzby – súhlasné či, naopak, nesúhlasné. Napríklad hnutie hippies v šesťdesiatych rokoch do veľkej miery nadviazalo na voľnomyšlienkarstvo a celkovú „poetiku“ beatnickej generácie, zatiaľ čo punk sedemdesiatych rokov, hoci súc vlastne rovnako ako hippies kontrakultúrou, vymenil silu kvetov za silu bodavých gest a slov.

Rovnako evidentné je však aj to, že dejiny subkultúr sú do veľkej miery tiež dejinami apropriácie. Lebo ako jestvujú väzby medzi subkultúrami (nie je napríklad náhoda, že subkultúrne „nálepky“ hip-hop a hipsterstvo obsahujú anglický výraz „hip“), tak existujú väzby medzi subkultúrami a majoritnou či dominantnou kultúrou. A to spravidla väzby jednostranné, väzby, v rámci ktorých sa periférne stáva mainstreamovým, subkultúrne príznakové bezpríznakovým. A to je práve ten problém. Vlasy nafarbené nazeleno dnes nemajú len pankáči či technomaniaci, bombery a oblečenie ikonických športových značiek nenosia len neonacisti a trebárs etnooblečenie je natoľko konvenčnou záležitosťou, že nijakým spôsobom nemusí odkazovať k hippie ideológii. Stretnúť na ulici človeka, ktorý má na sebe tričko s motívom viazaným na seriál Star Trek, ale nemá potuchy, kto bol Gene Roddenberry, tiež nie je nič, čo by sa nemohlo stať. Rovnako nepredstaviteľné nie je stretnúť človeka, ktorý – keďže v rámci víkendovej kratochvíle videl všetky marvelovské filmy – sa svojím batohom hrdo hlási k Avengerom, ale nevie nič o chlapíkovi menom Stan Lee. Lebo to, čo kedysi patrilo nerdom a geekom, dnes vlastne tak nejako patrí všetkým.

No a potom sú tu aj zmeny v rámci subkultúr samotných, zmeny v rámci štýlu. Veď už ani tí hiphoperi nenosia výhradne široké nohavice a o dve čísla väčšie tričká a mikiny s kapucňami...

Subkultúry sa menia. A väčšina z nich aj dosť zásadne. Niektoré – hoci pravidelne sa transformujúce – pretrvávajú (punk), niektoré „hibernujú“, aby sa raz znovuzrodené a znovuobjavené vrátili a ocitli sa v zornom poli dominantnej kultúry nielen v lokálnom, ale rovno v globálnom meradle (hipsterstvo), niektoré sa zo svojho zimného spánku naozaj už neprebudia možno nikdy (emo).

Keď popri tomto všetkom vezmem do úvahy, že za ktorýmkoľvek humnom sa práve v tejto chvíli môže rodiť čosi, čo ešte nemá názov, dokonca možno čosi, čo tu ešte doposiaľ v nijakej podobe nebolo, obávam sa, že všetky odtiene mimoriadne eklektického a kaleidoskopického subkultúrneho spektra sa možno už onedlho stanú len ťažko zachytiteľnými voľným okom.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  2. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  3. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov?
  4. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  5. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  6. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  7. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  8. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  9. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  10. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  1. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  2. Kto vyhrá súboj medzi prírodnými a syntetickými diamantmi?
  3. Otvorenie nového sídla DELTA sprevádzala virtuálna realita
  4. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  5. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  6. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  7. Nestarnú, ale dozrievajú
  8. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  9. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  10. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  1. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 14 840
  2. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 13 644
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 12 618
  4. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 12 020
  5. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 9 462
  6. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 9 442
  7. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 9 148
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 8 248
  9. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 159
  10. Netradičná dovolenka? Plavba Stredomorím aj s letenkami v cene 6 843

Téma: Kultúrny život


Hlavné správy zo Sme.sk

Prenosová technika denníka SME v pojednávacej miestnosti v Ústave na výkon väzby v Bratislave.
Oskar Bereczk.
Sídlo investičnej skupiny Penta v bratislavskej Petržalke a obžalovaný Marian Kočner počas hlavného pojednávania v kauze falšovania zmeniek TV Markíza.
CYNICKÁ OBLUDA

Danko urazil Gotta

Nikto tak veľmi neznehodnotil pamiatku Karla Gotta ako známy renesančný diletant Andrej Danko.

Neprehliadnite tiež

Margaret Atwood chcela pôvodne opísať americkú spoločnosť v osemdesiatych rokoch.

V českom Národnom divadle sa rozlúčili s Vlastou Chramostovou

Politici a niekdajší disidenti vyzdvihli okrem hereckých kvalít aj jej statočnosť.

Elán novým klipom prerazil dno, Ráž v ňom mieri na novinára zbraňou

Slovenská populárna hudba dostala ďalšiu facku.

Gabriel D’Almeida Freitas a Xavier Dolan ako nerozluční kamaráti vo filme Matthias a Maxime.