SME
Utorok, 15. október, 2019 | Meniny má Terézia
KULTÚRNY ŽIVOT

Alexandrova premena sveta

Kto bol Alexander Veľký? Čo vykonal? Aký odkaz nám zanechal?

Socha Alexandra Veľkého
v Pelle v Grécku.Socha Alexandra Veľkého v Pelle v Grécku.(Zdroj: foto Adobe Stock)

Kto bol Alexander Veľký? Čo vykonal? Aký odkaz nám zanechal? A prečo je mu v slovenskej literatúre a historiografii venované zatiaľ tak málo priestoru? Napraviť to a zároveň odpovedať na tieto otázky sa vo svojej knihe nazvanej príznačne Alexander Veľký a doplnenej podtitulom Život, doba a význam najväčšieho vojvodcu staroveku pokúsila dvojica mladých slovenských autorov a odborníkov na dejiny staroveku Michal Habaj a František Hříbal.

Začnem od konca. Svet po Alexandrovi Veľkom sa nepodobal na svet pred ním. A mohli za to predovšetkým činy a túžby mladého macedónskeho panovníka, ktorý počas svojho krátkeho života vykonal toľko, že ozvena toho pretrváva až do súčasnosti. Bola to práve Alexandrova žiadostivosť, ktorú nazval staroveký grécky historik Plutarchos slovom pothos (túžba), ktorá hnala Alexandra až za okraj známeho sveta. Svoju veľkosť však nedosiahol len ohromujúcimi vojenskými úspechmi. Dostal ju takpovediac do vienka.

Privilégium
V úvodnej kapitole svojej knihy, nazvanej Alexander a Slovensko, je odcitovaný v preklade Jána Tibenského text Alexandrovho privilégia. Jeho autor i pôvod sú neznáme, ale siahajú možno aj hlbšie ako do 16. storočia. Motívom tohto vyfabulovaného privilégia je Alexandrovo darovanie rozsiahlych území od severu až po južné hranice Itálie slávnemu pokoleniu Slovanov na večné časy. Čo je však na ňom pozoruhodné, je výstižné zhrnutie Alexandrovej slávy i toho, komu za ňu do značnej miery vďačí.
„My, Alexander Veľký, syn Filipa, kráľa macedónskeho, vznešený dedič ríše, zakladateľ gréckeho impéria, syn veľkého Jupitera zvestovaný Naktabanom, zástupca Brahmov, znevažovateľ stromov, slnka a mesiaca, zničiteľ krajín médskych a perzských, pán sveta od východu slnka po západ a od juhu po sever.“
Áno, bez Filipa by nebolo Alexandra a bez skvelej macedónskej armády, ktorú jeho otec vytvoril, zreformoval a ktorá by slovami renomovaných amerických vojenských historikov otca a syna Dupuyovcov „bola pravdepodobne úspešná proti akémukoľvek vojsku, postavenému v nasledujúcich 18 storočiach“, by Alexander svoj fenomenálny úspech len ťažko dosiahol. Dedičstvu po Filipovi sa venuje druhá kapitola knihy, na ktorú logicky v tretej kapitole nadväzuje opis pádu Perzie.

Lebo mu to nenapadlo
Prečo vlastne Alexander, ktorý po nečakanej otcovej smrti, do ktorej bol možno sám (prinajmenej nepriamo) zainteresovaný, a po stabilizácii pomerov v Grécku (demonštratívne zničenie Téb), podnikol takú ambicióznu výpravu proti dovtedy najväčšej ríši v dejinách? Možno najlepšiu odpoveď ponúkol s typicky britským humorom jeden z najväčších odborníkov na Alexandra, sir William W. Tarn. Pretože mu nikdy nenapadlo neurobiť to.
Ťaženie proti Perzii však nebolo len obyčajnou vojenskou kampaňou, tak ako Alexander nebol len taký obyčajný vojvodca. Vychovaný jedným z najväčších mysliteľov staroveku Aristotelom a spiaci každú noc s Homérovou Íliadou opoznámkovanou svojím slávnym učiteľom schovanou pod vankúšom, premenil Alexander svoje dobyvačné ťaženie na mýtickú výpravu plnú legiend a povestí. Na výprave ho preto sprevádzali aj historici (Kallisthenes), svojimi v hlbinách času stratenými zápiskami dokonca prispeli aj niektorí Alexandrovi velitelia (Nearchos, Ptolemaios). Viac o tvorcoch Alexandrovho príbehu si čitateľ môže prečítať symbolicky v poslednej, dvanástej kapitole knihy.
Ešte predtým však môže so zatajeným dychom sledovať osudy Alexandrovej výpravy, ktorá sa dostala až za hranice známeho sveta (štvrtá kapitola), trpké posledné dva roky vlády (piata kapitola), ale aj osudy Grécka v priebehu Alexandrovej výpravy (šiesta kapitola). Môže tiež nahliadnuť do búrlivej budúcnosti východného Stredomoria po Alexandrovej smrti, ktorú ukončila až rímska expanzia (siedma kapitola).
Faktograficky náročnejšie a opisnejšie kapitoly, ktorých autorom je (okrem šiestej) Michal Habaj, vyvažujú možno menej tradičné, ale nemenej zaujímavé kapitoly o láskach Alexandra Veľkého (ôsma), o rímskom Alexandrovi (deviata), o Alexandrovi v umení (desiata) a ľahko polemická Komu patrí Alexander? (jedenásta) s autorským rukopisom Františka Hříbala.

Článok pokračuje pod video reklamou

Prvá u nás
Kniha o Alexandrovi Veľkom je prvou takouto historickou knihou v slovenskej literatúre. V slovenskom jazyku doteraz vyšli len dva preklady zahraničných autorov, obe knihy – Bammova z roku 1971 i Greenova z roku 2007 – sa však venujú skôr kultúrno-politickým aspektom Alexandrovej výpravy. Až v auguste roku 2015 vyšlo monotematické číslo Historickej revue (do ktorého prispel aj autor tejto recenzie) venované Alexandrovi. Zborník textov o Alexandrovi Veľkom od Michala Habaja a kolektívu autorov vrátane Františka Hříbala vydala v tom istom roku aj Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Zborník však vyšiel len vo veľmi limitovanom náklade a je prakticky nedostupný. Obaja autori tak svoje texty využili ako jadro knihy, ktorá má vďaka vydavateľstvu Perfekt ambíciu osvetliť význam Alexandra Veľkého pre neskoršie dejiny Európy a priviesť ho tak späť aj k slovenskému čitateľovi. V češtine je situácia o niečo lepšia, ale ani tam nie je ponuka dostupnej literatúry nijako ohromujúca.
Okrem drobných chýb v nejednotnosti prepisu mien (napr. Claudius – Klaudius, Polierketes – Polyerketes), čo však ide skôr na vrub nedostatočnej redakčnej prípravy knihy, ponúka kombinácia dvoch autorov vítané rozšírenie spektra pohľadov, ale aj pomerne výraznú zmenu autorských štýlov v rámci jednej knihy. Habaj zvolil tradičnejší spôsob, ktorý je občas suchý aj humorom: „Demetrios si za to čiastočne mohol sám, viacerí v meste ho nenávideli, nevedeli mu odpustiť mnohé, najviac však mesto ponížil, keď umiestnil svoj hárem v Partenóne, čo bol akt bezprecedentnej bezbožnosti a arogancie.“ (s. 177)
Hříbal poňal svoje texty o niečo vzletnejšie, s výraznou mierou kontextuality a až udivujúcich prepojení na neskoršie obdobia a súčasnosť.
Čo však na tejto výpravnej knihe vybavenej bohatým obrazovým materiálom okrem niekoľkých menších chýb (napr. Krateros nebol syn Antipatra, ako je uvedené na str. 126 – obaja muži pritom patrili k Alexandrovým veliteľským špičkám) zamrzí, je absencia menného registra, ktorý by uľahčoval orientáciu v texte a možno aj vychytal tie zbytočné chyby v prepisoch mien. Knihu tak okrem bibliografie dopĺňa iba časová os s najvýznamnejšími medzníkmi Alexandrovho života. Tieto detaily však nijako neznižujú chvályhodný autorský a vydavateľský počin, ktorý konečne prináša na náš knižný trh originálnu slovenskú reprezentatívnu knihu o Alexandrovi, ktorý napriek mladému veku a krátkemu i kontroverznému životu dosiahol veľkú premenu sveta.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  2. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  3. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  4. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov?
  5. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  6. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  7. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  8. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  9. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  10. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  1. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  2. Kto vyhrá súboj medzi prírodnými a syntetickými diamantmi?
  3. Otvorenie nového sídla DELTA sprevádzala virtuálna realita
  4. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  5. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  6. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  7. Nestarnú, ale dozrievajú
  8. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  9. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  10. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  1. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 14 983
  2. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 13 904
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 12 581
  4. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 11 985
  5. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 9 488
  6. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 9 397
  7. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 9 064
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 8 192
  9. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 152
  10. Netradičná dovolenka? Plavba Stredomorím aj s letenkami v cene 6 866

Téma: Kultúrny život


Hlavné správy zo Sme.sk

Čo sú penťácke zmenky, o ktorých hovorí Kočner na nahrávke

Kočner má vo firme Penta Funding uložených najmenej 10,7 milióna eur.

Sídlo investičnej skupiny Penta v bratislavskej Petržalke a obžalovaný Marian Kočner počas hlavného pojednávania v kauze falšovania zmeniek TV Markíza.
CYNICKÁ OBLUDA

Danko urazil Gotta

Nikto tak veľmi neznehodnotil pamiatku Karla Gotta ako známy renesančný diletant Andrej Danko.

Píše Ladislav Garassy

Zrada Kurdov je horšia, než bola zrada Československa v Mníchove

Bezpečná zóna je len eufemizmus.

Turci spustili ofenzívu na severe Sýrie.
EmDrive.

Neprehliadnite tiež

Margaret Atwood chcela pôvodne opísať americkú spoločnosť v osemdesiatych rokoch.

V českom Národnom divadle sa rozlúčili s Vlastou Chramostovou

Politici a niekdajší disidenti vyzdvihli okrem hereckých kvalít aj jej statočnosť.

Elán novým klipom prerazil dno, Ráž v ňom mieri na novinára zbraňou

Slovenská populárna hudba dostala ďalšiu facku.

Gabriel D’Almeida Freitas a Xavier Dolan ako nerozluční kamaráti vo filme Matthias a Maxime.