SME
Pondelok, 16. december, 2019 | Meniny má Albína
KULTÚRNY ŽIVOT

Alexandrova premena sveta

Kto bol Alexander Veľký? Čo vykonal? Aký odkaz nám zanechal?

Socha Alexandra Veľkého
v Pelle v Grécku.Socha Alexandra Veľkého v Pelle v Grécku.(Zdroj: foto Adobe Stock)

Kto bol Alexander Veľký? Čo vykonal? Aký odkaz nám zanechal? A prečo je mu v slovenskej literatúre a historiografii venované zatiaľ tak málo priestoru? Napraviť to a zároveň odpovedať na tieto otázky sa vo svojej knihe nazvanej príznačne Alexander Veľký a doplnenej podtitulom Život, doba a význam najväčšieho vojvodcu staroveku pokúsila dvojica mladých slovenských autorov a odborníkov na dejiny staroveku Michal Habaj a František Hříbal.

Začnem od konca. Svet po Alexandrovi Veľkom sa nepodobal na svet pred ním. A mohli za to predovšetkým činy a túžby mladého macedónskeho panovníka, ktorý počas svojho krátkeho života vykonal toľko, že ozvena toho pretrváva až do súčasnosti. Bola to práve Alexandrova žiadostivosť, ktorú nazval staroveký grécky historik Plutarchos slovom pothos (túžba), ktorá hnala Alexandra až za okraj známeho sveta. Svoju veľkosť však nedosiahol len ohromujúcimi vojenskými úspechmi. Dostal ju takpovediac do vienka.

Privilégium
V úvodnej kapitole svojej knihy, nazvanej Alexander a Slovensko, je odcitovaný v preklade Jána Tibenského text Alexandrovho privilégia. Jeho autor i pôvod sú neznáme, ale siahajú možno aj hlbšie ako do 16. storočia. Motívom tohto vyfabulovaného privilégia je Alexandrovo darovanie rozsiahlych území od severu až po južné hranice Itálie slávnemu pokoleniu Slovanov na večné časy. Čo je však na ňom pozoruhodné, je výstižné zhrnutie Alexandrovej slávy i toho, komu za ňu do značnej miery vďačí.
„My, Alexander Veľký, syn Filipa, kráľa macedónskeho, vznešený dedič ríše, zakladateľ gréckeho impéria, syn veľkého Jupitera zvestovaný Naktabanom, zástupca Brahmov, znevažovateľ stromov, slnka a mesiaca, zničiteľ krajín médskych a perzských, pán sveta od východu slnka po západ a od juhu po sever.“
Áno, bez Filipa by nebolo Alexandra a bez skvelej macedónskej armády, ktorú jeho otec vytvoril, zreformoval a ktorá by slovami renomovaných amerických vojenských historikov otca a syna Dupuyovcov „bola pravdepodobne úspešná proti akémukoľvek vojsku, postavenému v nasledujúcich 18 storočiach“, by Alexander svoj fenomenálny úspech len ťažko dosiahol. Dedičstvu po Filipovi sa venuje druhá kapitola knihy, na ktorú logicky v tretej kapitole nadväzuje opis pádu Perzie.

Lebo mu to nenapadlo
Prečo vlastne Alexander, ktorý po nečakanej otcovej smrti, do ktorej bol možno sám (prinajmenej nepriamo) zainteresovaný, a po stabilizácii pomerov v Grécku (demonštratívne zničenie Téb), podnikol takú ambicióznu výpravu proti dovtedy najväčšej ríši v dejinách? Možno najlepšiu odpoveď ponúkol s typicky britským humorom jeden z najväčších odborníkov na Alexandra, sir William W. Tarn. Pretože mu nikdy nenapadlo neurobiť to.
Ťaženie proti Perzii však nebolo len obyčajnou vojenskou kampaňou, tak ako Alexander nebol len taký obyčajný vojvodca. Vychovaný jedným z najväčších mysliteľov staroveku Aristotelom a spiaci každú noc s Homérovou Íliadou opoznámkovanou svojím slávnym učiteľom schovanou pod vankúšom, premenil Alexander svoje dobyvačné ťaženie na mýtickú výpravu plnú legiend a povestí. Na výprave ho preto sprevádzali aj historici (Kallisthenes), svojimi v hlbinách času stratenými zápiskami dokonca prispeli aj niektorí Alexandrovi velitelia (Nearchos, Ptolemaios). Viac o tvorcoch Alexandrovho príbehu si čitateľ môže prečítať symbolicky v poslednej, dvanástej kapitole knihy.
Ešte predtým však môže so zatajeným dychom sledovať osudy Alexandrovej výpravy, ktorá sa dostala až za hranice známeho sveta (štvrtá kapitola), trpké posledné dva roky vlády (piata kapitola), ale aj osudy Grécka v priebehu Alexandrovej výpravy (šiesta kapitola). Môže tiež nahliadnuť do búrlivej budúcnosti východného Stredomoria po Alexandrovej smrti, ktorú ukončila až rímska expanzia (siedma kapitola).
Faktograficky náročnejšie a opisnejšie kapitoly, ktorých autorom je (okrem šiestej) Michal Habaj, vyvažujú možno menej tradičné, ale nemenej zaujímavé kapitoly o láskach Alexandra Veľkého (ôsma), o rímskom Alexandrovi (deviata), o Alexandrovi v umení (desiata) a ľahko polemická Komu patrí Alexander? (jedenásta) s autorským rukopisom Františka Hříbala.

Článok pokračuje pod video reklamou

Prvá u nás
Kniha o Alexandrovi Veľkom je prvou takouto historickou knihou v slovenskej literatúre. V slovenskom jazyku doteraz vyšli len dva preklady zahraničných autorov, obe knihy – Bammova z roku 1971 i Greenova z roku 2007 – sa však venujú skôr kultúrno-politickým aspektom Alexandrovej výpravy. Až v auguste roku 2015 vyšlo monotematické číslo Historickej revue (do ktorého prispel aj autor tejto recenzie) venované Alexandrovi. Zborník textov o Alexandrovi Veľkom od Michala Habaja a kolektívu autorov vrátane Františka Hříbala vydala v tom istom roku aj Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Zborník však vyšiel len vo veľmi limitovanom náklade a je prakticky nedostupný. Obaja autori tak svoje texty využili ako jadro knihy, ktorá má vďaka vydavateľstvu Perfekt ambíciu osvetliť význam Alexandra Veľkého pre neskoršie dejiny Európy a priviesť ho tak späť aj k slovenskému čitateľovi. V češtine je situácia o niečo lepšia, ale ani tam nie je ponuka dostupnej literatúry nijako ohromujúca.
Okrem drobných chýb v nejednotnosti prepisu mien (napr. Claudius – Klaudius, Polierketes – Polyerketes), čo však ide skôr na vrub nedostatočnej redakčnej prípravy knihy, ponúka kombinácia dvoch autorov vítané rozšírenie spektra pohľadov, ale aj pomerne výraznú zmenu autorských štýlov v rámci jednej knihy. Habaj zvolil tradičnejší spôsob, ktorý je občas suchý aj humorom: „Demetrios si za to čiastočne mohol sám, viacerí v meste ho nenávideli, nevedeli mu odpustiť mnohé, najviac však mesto ponížil, keď umiestnil svoj hárem v Partenóne, čo bol akt bezprecedentnej bezbožnosti a arogancie.“ (s. 177)
Hříbal poňal svoje texty o niečo vzletnejšie, s výraznou mierou kontextuality a až udivujúcich prepojení na neskoršie obdobia a súčasnosť.
Čo však na tejto výpravnej knihe vybavenej bohatým obrazovým materiálom okrem niekoľkých menších chýb (napr. Krateros nebol syn Antipatra, ako je uvedené na str. 126 – obaja muži pritom patrili k Alexandrovým veliteľským špičkám) zamrzí, je absencia menného registra, ktorý by uľahčoval orientáciu v texte a možno aj vychytal tie zbytočné chyby v prepisoch mien. Knihu tak okrem bibliografie dopĺňa iba časová os s najvýznamnejšími medzníkmi Alexandrovho života. Tieto detaily však nijako neznižujú chvályhodný autorský a vydavateľský počin, ktorý konečne prináša na náš knižný trh originálnu slovenskú reprezentatívnu knihu o Alexandrovi, ktorý napriek mladému veku a krátkemu i kontroverznému životu dosiahol veľkú premenu sveta.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka
  2. Nestarnú, ale dozrievajú
  3. Slovnaft ťaží z výhod systému EDI
  4. Legenda Dakaru Svitko: verím si na víťazstvo
  5. Lámete si hlavu nad vianočným darčekom?
  6. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  7. Kam na výlet so svojimi známymi
  8. Vianočné trhy vďaka inovácii pomáhajú rodinám v ohrození
  9. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky
  10. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  1. Telekom: Technologies allow all to reach opportunities of now
  2. Slovnaft ťaží z výhod systému EDI
  3. Legenda Dakaru Svitko: verím si na víťazstvo
  4. Nestarnú, ale dozrievajú
  5. Zvolenský nie je len slovenský, ale aj férový
  6. Sólymos: Najťažšie bolo prísť za ľuďmi, ktorých odpojili od vody
  7. Lámete si hlavu nad vianočným darčekom?
  8. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  9. Kam na výlet so svojimi známymi
  10. Slovenské Vianoce kedysi a dnes
  1. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú? 36 768
  2. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť? 33 927
  3. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky 27 336
  4. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka 15 656
  5. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 14 234
  6. Kam na výlet so svojimi známymi 12 765
  7. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely 10 974
  8. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny 10 325
  9. SME.sk dosiahlo v novembri rekordný počet predplatiteľov 9 425
  10. Vlastné auto alebo lízing? Porovnali sme ich výhodnosť 9 390

Téma: Kultúrny život


Hlavné správy zo Sme.sk

Marian Kočner prichádza na súd.
Marian Kočner a jeho dcéra Karolína.
Ilustrácia z Knihy plnej ľudí
NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Kočner bol lobovať u Tomanovej. Ohľadom detského klienta

Stretávali sa v čase, keď sa riešil Čistý deň.

Viera Tomanová.
Cynická obluda

Čo povedať deťom

Občania pohoršení homosexualitou v reklame sa s hrôzou pýtajú, že preboha ako to vysvetlia svojim deťom.