SME
Sobota, 28. január, 2023 | Meniny má Alfonz

Alexandrova premena sveta

Kto bol Alexander Veľký? Čo vykonal? Aký odkaz nám zanechal?

Socha Alexandra Veľkého
v Pelle v Grécku.Socha Alexandra Veľkého v Pelle v Grécku. (Zdroj: foto Adobe Stock)

Kto bol Alexander Veľký? Čo vykonal? Aký odkaz nám zanechal? A prečo je mu v slovenskej literatúre a historiografii venované zatiaľ tak málo priestoru? Napraviť to a zároveň odpovedať na tieto otázky sa vo svojej knihe nazvanej príznačne Alexander Veľký a doplnenej podtitulom Život, doba a význam najväčšieho vojvodcu staroveku pokúsila dvojica mladých slovenských autorov a odborníkov na dejiny staroveku Michal Habaj a František Hříbal.

Začnem od konca. Svet po Alexandrovi Veľkom sa nepodobal na svet pred ním. A mohli za to predovšetkým činy a túžby mladého macedónskeho panovníka, ktorý počas svojho krátkeho života vykonal toľko, že ozvena toho pretrváva až do súčasnosti. Bola to práve Alexandrova žiadostivosť, ktorú nazval staroveký grécky historik Plutarchos slovom pothos (túžba), ktorá hnala Alexandra až za okraj známeho sveta. Svoju veľkosť však nedosiahol len ohromujúcimi vojenskými úspechmi. Dostal ju takpovediac do vienka.

Privilégium
V úvodnej kapitole svojej knihy, nazvanej Alexander a Slovensko, je odcitovaný v preklade Jána Tibenského text Alexandrovho privilégia. Jeho autor i pôvod sú neznáme, ale siahajú možno aj hlbšie ako do 16. storočia. Motívom tohto vyfabulovaného privilégia je Alexandrovo darovanie rozsiahlych území od severu až po južné hranice Itálie slávnemu pokoleniu Slovanov na večné časy. Čo je však na ňom pozoruhodné, je výstižné zhrnutie Alexandrovej slávy i toho, komu za ňu do značnej miery vďačí.
„My, Alexander Veľký, syn Filipa, kráľa macedónskeho, vznešený dedič ríše, zakladateľ gréckeho impéria, syn veľkého Jupitera zvestovaný Naktabanom, zástupca Brahmov, znevažovateľ stromov, slnka a mesiaca, zničiteľ krajín médskych a perzských, pán sveta od východu slnka po západ a od juhu po sever.“
Áno, bez Filipa by nebolo Alexandra a bez skvelej macedónskej armády, ktorú jeho otec vytvoril, zreformoval a ktorá by slovami renomovaných amerických vojenských historikov otca a syna Dupuyovcov „bola pravdepodobne úspešná proti akémukoľvek vojsku, postavenému v nasledujúcich 18 storočiach“, by Alexander svoj fenomenálny úspech len ťažko dosiahol. Dedičstvu po Filipovi sa venuje druhá kapitola knihy, na ktorú logicky v tretej kapitole nadväzuje opis pádu Perzie.

Lebo mu to nenapadlo
Prečo vlastne Alexander, ktorý po nečakanej otcovej smrti, do ktorej bol možno sám (prinajmenej nepriamo) zainteresovaný, a po stabilizácii pomerov v Grécku (demonštratívne zničenie Téb), podnikol takú ambicióznu výpravu proti dovtedy najväčšej ríši v dejinách? Možno najlepšiu odpoveď ponúkol s typicky britským humorom jeden z najväčších odborníkov na Alexandra, sir William W. Tarn. Pretože mu nikdy nenapadlo neurobiť to.
Ťaženie proti Perzii však nebolo len obyčajnou vojenskou kampaňou, tak ako Alexander nebol len taký obyčajný vojvodca. Vychovaný jedným z najväčších mysliteľov staroveku Aristotelom a spiaci každú noc s Homérovou Íliadou opoznámkovanou svojím slávnym učiteľom schovanou pod vankúšom, premenil Alexander svoje dobyvačné ťaženie na mýtickú výpravu plnú legiend a povestí. Na výprave ho preto sprevádzali aj historici (Kallisthenes), svojimi v hlbinách času stratenými zápiskami dokonca prispeli aj niektorí Alexandrovi velitelia (Nearchos, Ptolemaios). Viac o tvorcoch Alexandrovho príbehu si čitateľ môže prečítať symbolicky v poslednej, dvanástej kapitole knihy.
Ešte predtým však môže so zatajeným dychom sledovať osudy Alexandrovej výpravy, ktorá sa dostala až za hranice známeho sveta (štvrtá kapitola), trpké posledné dva roky vlády (piata kapitola), ale aj osudy Grécka v priebehu Alexandrovej výpravy (šiesta kapitola). Môže tiež nahliadnuť do búrlivej budúcnosti východného Stredomoria po Alexandrovej smrti, ktorú ukončila až rímska expanzia (siedma kapitola).
Faktograficky náročnejšie a opisnejšie kapitoly, ktorých autorom je (okrem šiestej) Michal Habaj, vyvažujú možno menej tradičné, ale nemenej zaujímavé kapitoly o láskach Alexandra Veľkého (ôsma), o rímskom Alexandrovi (deviata), o Alexandrovi v umení (desiata) a ľahko polemická Komu patrí Alexander? (jedenásta) s autorským rukopisom Františka Hříbala.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvá u nás
Kniha o Alexandrovi Veľkom je prvou takouto historickou knihou v slovenskej literatúre. V slovenskom jazyku doteraz vyšli len dva preklady zahraničných autorov, obe knihy – Bammova z roku 1971 i Greenova z roku 2007 – sa však venujú skôr kultúrno-politickým aspektom Alexandrovej výpravy. Až v auguste roku 2015 vyšlo monotematické číslo Historickej revue (do ktorého prispel aj autor tejto recenzie) venované Alexandrovi. Zborník textov o Alexandrovi Veľkom od Michala Habaja a kolektívu autorov vrátane Františka Hříbala vydala v tom istom roku aj Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Zborník však vyšiel len vo veľmi limitovanom náklade a je prakticky nedostupný. Obaja autori tak svoje texty využili ako jadro knihy, ktorá má vďaka vydavateľstvu Perfekt ambíciu osvetliť význam Alexandra Veľkého pre neskoršie dejiny Európy a priviesť ho tak späť aj k slovenskému čitateľovi. V češtine je situácia o niečo lepšia, ale ani tam nie je ponuka dostupnej literatúry nijako ohromujúca.
Okrem drobných chýb v nejednotnosti prepisu mien (napr. Claudius – Klaudius, Polierketes – Polyerketes), čo však ide skôr na vrub nedostatočnej redakčnej prípravy knihy, ponúka kombinácia dvoch autorov vítané rozšírenie spektra pohľadov, ale aj pomerne výraznú zmenu autorských štýlov v rámci jednej knihy. Habaj zvolil tradičnejší spôsob, ktorý je občas suchý aj humorom: „Demetrios si za to čiastočne mohol sám, viacerí v meste ho nenávideli, nevedeli mu odpustiť mnohé, najviac však mesto ponížil, keď umiestnil svoj hárem v Partenóne, čo bol akt bezprecedentnej bezbožnosti a arogancie.“ (s. 177)
Hříbal poňal svoje texty o niečo vzletnejšie, s výraznou mierou kontextuality a až udivujúcich prepojení na neskoršie obdobia a súčasnosť.
Čo však na tejto výpravnej knihe vybavenej bohatým obrazovým materiálom okrem niekoľkých menších chýb (napr. Krateros nebol syn Antipatra, ako je uvedené na str. 126 – obaja muži pritom patrili k Alexandrovým veliteľským špičkám) zamrzí, je absencia menného registra, ktorý by uľahčoval orientáciu v texte a možno aj vychytal tie zbytočné chyby v prepisoch mien. Knihu tak okrem bibliografie dopĺňa iba časová os s najvýznamnejšími medzníkmi Alexandrovho života. Tieto detaily však nijako neznižujú chvályhodný autorský a vydavateľský počin, ktorý konečne prináša na náš knižný trh originálnu slovenskú reprezentatívnu knihu o Alexandrovi, ktorý napriek mladému veku a krátkemu i kontroverznému životu dosiahol veľkú premenu sveta.

SkryťVypnúť reklamu

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  2. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  4. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  5. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  7. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  8. Máme 30 rokov, vy môžete mať predplatné na rok len za 30 eur
  1. Svalovice sa netreba obávať
  2. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  3. Study program MANAGEMENT in English language
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  6. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  8. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 7 573
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 5 657
  3. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 3 310
  4. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 2 248
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 838
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 531
  7. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 369
  8. Sardínia ukáže iné Taliansko. Oviec má raz toľko než obyvateľov 1 342
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Lea Garofalo bola jednou z prvých žien, ktoré sa odhodlali prehovoriť o dianí vo vnútri mafie.

Kniha investigatívneho novinára ukazuje dôležité svedectvá.


27. jan
Brad Pitt ako slávny herec Jack Conrad vo filme Babylon.

Prečo Babylon s tromi oscarovými nomináciami nie je komerčným trhákom?


26. jan
Scenárista Tomáš Dušička.

Scenárista Invalida hovorí o obľúbených filmoch, scenároch aj o novom filme.


26. jan
Murray Bartlett v seriáli Vitajte v Chippendales.

Seriál o legendárnej šou odhalí nielen mužské telá.


26. jan

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: O Ivančiciach na Morave a (nielen) o ich slávnych rodákoch
  2. Ľuboš Vodička: Kam v Budapešti, keď prší? Koller Art Gallery
  3. Milan Buno: Ktorú z týchto TOP 15 kníh roku 2022 máte doma alebo ste čítali?
  4. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  5. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  6. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  7. Milan Buno: 7 knižných tipov: Stephen King odporúča nový strašidelný príbeh
  8. Katarína Chudá: Francúzske dvorné balety: aké bizarné kostýmy nosili herci v 17. storočí?
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 477
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 16 480
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 096
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 6 985
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 4 356
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 762
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 711
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 460
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťZatvoriť reklamu