„Striedavá starostlivosť je film o strachu,“ priznal režisér Xavier Legrand. „O strachu z muža, ktorý je presvedčený, že stratenú lásku ženy i detí mu môže vrátiť násilie.“
Francúzsky herec Legrand v roku 2013 ako 34-ročný debutoval polhodinovým filmom podľa vlastného scenára Avant que de tout perdre, uvádzaným na Slovensku pod názvom Predtým než je všetko stratené. O matke dvoch detí na úteku pred násilným manželom.
Film ocenili na mnohých festivaloch, nominovali na Oscara a získal francúzsku národnú cenu César.
Úspech Legrandovi umožnil rozpracovať tému do podoby 93-minútovej celovečernej snímky, ktorá mala premiéru roku 2017 na benátskom festivale. Získala nielen cenu za najlepší debut, ale i Strieborného leva za réžiu.
Do francúzskych kín sa dostala vlani a teraz čaká, koľko z desiatich nominácií na Césara 22. februára premení na ceny.
Bezmocnosť, násilie a strach
Legrand pracoval s tým istým tímom, dokonca i bývalých manželov Antoina a Miriam Bessonovcov predstavujú tí istí herci Denis Ménochet a Léa Druckerová, ich dcéru Joséphine stvárnila tá istá Mathilde Auneveux. Len ústrednú postavu syna Juliena tentoraz hrá Thomas Gioria.
Striedavá starostlivosť
- Jusqu'à la garde, Francúzsko 2017, 93 minút.
- Scenár a réžia: Xavier Legrand. Kamera: Nathalie Durand.
- Účinkujú: Léa Drucker, Denis Ménochet, Thomas Gioria, Mathilde Auneveux
- Slovenská premiéra: 7. februára 2019
Hoci Striedavá starostlivosť je jeho prvý film, má za sebou bohatú skúsenosť z divadelných dosák. A je vecou umenia všetkých účinkujúcich, ale aj kamery, montáže a réžie, že divák má pocit nefalšovanej bezprostrednosti, autenticity, akoby sledoval skutočný smutný príbeh v priamom prenose.
„Tri diela boli pre mňa inšpiráciou,“ povedal autor na festivale v Benátkach. „Kramerová verzus Kramer, Night of the Hunter a The Shining.“
Striedavá starostlivosť však nie je nič pre zábavychtivé publikum multiplexov ani pre milovníkov filmárskych experimentov. Legrand svoje filmové rozprávanie neozvláštňuje žiadnymi módnymi ornamentmi, nesmeruje ho k psychologickému trileru, nevábi diváka sofistikovane stupňovaným napätím.
Nehrá sa na atrakcie, prvoradá je preňho skutočnosť. Bezmocnosť ženy, ktorej úrady neveria, že jej bývalý manžel je násilník. Strach syna, ktorý by otca chcel mať rád, ale hrôza je silnejšia. Odpor a rezignácia staršej dcéry.
A napokon samotný páchateľ. Legrand zobrazuje Antoina Bessona ako prostoduchého prchkého človeka, presvedčeného, že správny chlap so svetom nekomunikuje, ale podmaňuje si ho.
Nie je dôležitá patológia vzťahu, ale patológia jednotlivca. (zdroj: ASFK)Bez falošných nádejí
Pod vplyvom rôznych žánrových filmov môžu diváci čakať, že všetko sa zvrtne a skončí šťastne. Že nastane prelom a dočkajú sa prekvapivého zvratu. Autorovi však o nič podobné nejde. A už vonkoncom nie o zábavu. Neanalyzuje vlastne ani patológiu vzťahu.
Iba patologického jednotlivca a jeho deštruktívny vplyv na svet, manželstvo, rodinu, deti nevynímajúc.
Film zanovito kráča svojou cestou. Nie je tu preto, aby nás tešil alebo aby v nás vyvolával falošné nádeje, ilúzie, vieru v akési pofidérne dobro a šťastné konce. No ak chcete dávku surového života, krutosti, depresie a smútku, ste na správnom mieste.
Len málo diel to dokáže suverénnejšie a presvedčivejšie.
Hodnotenie redakcie: 4 hviezdičky z 5
