ZÜRICH. Vo veku 77 rokov zomrel v sobotu v Zürichu švajčiarsky filmový a divadelný herec Bruno Ganz, ktorý sa preslávil stvárnením postavy Adolfa Hitlera vo filme Pád tretej ríše (2004).
Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na hercov manažment.
Rodák z Zürichu debutoval na filmovom plátne v pomerne mladom veku, v začiatkoch svojej kariéry však zaznamenával najmä úspechy na divadelných doskách. Prelom v jeho filmovej kariére nastal premiérou filmu Sommergäste (1976), ktorý mu priniesol medzinárodné uznanie.
Začínal na divadelných doskách
Bruno Ganz sa narodil 22. marca 1941 v Zürichu. Otec bol Švajčiar, matka pochádzala zo severného Talianska. Už od mladosti bol rozhodnutý pre hereckú kariéru.
Harrison Ford kritizoval Trumpa. Stojí na strane zla Čítajte V prvých rokoch sa uchytil na divadelných doskách, na ktoré sa prvý raz postavil v roku 1961.
V roku 1970 založil s Petrom Steinom divadelnú spoločnosť Berlínska scéna (Berliner Schaubühne), dva roky potom sa na festivale v Salzburgu predstavil v hre Hlupák a šialenec (Der Ignorant und der Wahnsinnige) Thomasa Bernharda.
Ešte pred legendárnym stvárnením Hitlera sa Ganz preslávil aj v iných filmoch. Kultovou je napríklad jeho postava anjela vo fantazijnom filme Nebo nad Berlínom (1987) režiséra Wima Wendersa.
Už v roku 1973 si vyslúžil ocenenie Herec roka od nemeckého časopisu Súčasné divadlo.
V roku 1991 získal cenu Hansa Reinharta od Švajčiarskej spoločnosti pre divadelnú kultúru, o päť rokov neskôr k nej pribudol Ifflandov prsteň. Ide o cenu v podobe prsteňa, na ktorom je vyobrazený herec a dramatik August Wilhelm Iffland a je určená najvýznamnejšiemu po nemecky hovoriacemu divadelnému hercovi.
Za Ganzov najstrhujúcejší divadelný výkon sa považuje hlavná úloha v trinásťhodinovom dvojdielnom predstavení Goetheho Fausta v roku 2000.
Vo svete filmu sa udomácňoval podstatne dlhší čas. Od roku 1960 hral vo viacerých filmoch prevažne vedľajšie postavy, jeho prvú hlavnú rolu mu priniesol film Letní hostia (Sommergäste, 1976) režiséra Petra Steina. Ešte v tom istom roku nakrútil film Markíza z O. (Marqiuse Von O..., Eric Rohmer) a Divoká kačica (Die Wildente, Hans W. Geissendörfer). Hneď v nasledujúcom roku prvý raz spolupracoval s kultovým nemeckým režisérom Wimom Wendersom na filme Americký priateľ (Der amerikanische Freund).
Vo vojnovej dráme Chapci z Brazílie (The Boys from Brazil, 1978, Franklin J. Schaffner) si Ganz zahral s takými hereckými hviezdami, ako boli Sir Laurenc Olivier či Gregory Peck. Po boku Klausa Kinského a Isabelle Adjaniovej sa zasa predstavil v horore Upír z Nosferatu (Nosferatu: Phantom der Nacht, 1979, Werner Herzog).
Damiel a Hitler
Ešte známejším sa stal vďaka postave anjela Damiela v kultovom filme Nebo nad Berlínom (Der Himmel über Berlin, 1987), kde Bruno Ganz opäť pracoval s Wimom Wendersom.
Zvláštnosťou filmu bolo, že v ňom hral sám seba americký herec Peter Falk známy ako poručík Columbo. "Ganzov expresívny, 'ľudový' výraz pomohol previesť chladnú Wendersovu víziu večnosti do hrejivej, hlbokomyseľnej rapsódie radosti z človečenstva," píše o filme portál csfd.cz.
V roku 1990 si v televíznej snímke Stávka (Die Wette, Martin Walz) zahral s českými hercami, napríklad Ladislavom Smoljakom, Ottom Šimánkom či Rudolfom Hrušínskym mladším.
Vrcholom Ganzovej filmovej kariéry však bola postava Adolfa Hitlera v dráme Pád tretej ríše, ktorú v roku 2004 nakrútil Oliver Hirschbiegel a ktorá herca preslávila po celom svete.
Mnoho cien
Ganz získal mnoho filmových ocenení, medzi nimi v roku 2000 Švajčiarsku filmovú cenu, v tom istom roku ho vymenovali za Rytiera umenia a literatúry a v roku 2001 mu udelili Berlínsku filmovú cenu (Berliner Filmpreis).
Na Európsku filmovú cenu bol nominovaný dva razy, v roku 2000 za taliansko-švajčiarsky film Chlieb a tulipány, ktorý nakrútil taliansky režisér Silvio Soldini, o štyri roky práve za Pád tretej ríše. Napokon cenu získal v roku 2010 za celoživotné dielo.
So ženou Sabine žili oddelene, v roku 1972 sa im narodil syn Daniel.
