SME
Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky
O KNIHÁCH

Neurčitý pocit zla

Mimoriadna kniha v sebe skrýva neuveriteľnú krehkosť jazyka a krutú, tragickú osudovosť bytia.

Kazuo IshiguroKazuo Ishiguro (Zdroj: Wikimedia)

Strhujúca dystopia vyzerá spočiatku ako nenápadné rozprávanie o školskom šikanovaní, prvých láskach či o disciplíne dospievajúcich. Čo keď takýto svet už funguje?

Usadlosť Hailsham na prvých stránkach románu Kazua Ishigura pôsobí ako obyčajná britská elitná internátna škola pre lepších, s trocha zvláštnymi pravidlami. Akoby tu žili deti, ktoré nemajú svoje rodiny a ich pohľad na svet bol troška odlišný, formovaný exkluzivitou a trocha zvláštnym vzdelávaním. Až to niekedy človeku pripadá ako nejaké geto či osobitý tábor pre budúcich umelcov, kde sa rozvíja tvorivosť, umenie, krehkosť, citlivosť. Najdôležitejšie je predsa tvoriť a kto netvorí, toho šikanujú ako Tommyho.

Skryť Vypnúť reklamu

Alebo to nie sú ľudia? Je to nejaký osobitý tábor pre špeciálne siroty či nejaký psychologický pokus? Koho a čo vlastne strážia strážkyne v Hailshame? A čo vlastne majú darovať tieto decká, keď sa stanú dospelými?

Svet len trochu iný

Dystopická literatúra nemusí hovoriť nutne o nejakom bizarnom umelom svete po desivej katastrofe, kde vládnu bandy zločincov, ľudia slepo poslúchajú diktátorov, moc prevzali mimozemšťania alebo príliš racionálna umelá inteligencia. Niekedy môže iný svet vyzerať ako úplne obyčajné Anglicko v deväťdesiatych rokoch, teda teraz a tu. A je to tak aj v Ishigurovom románeNeopúšťaj ma.

Spočiatku jeho rozprávanie naozaj pôsobí ako príbeh troch dospievajúcich spolužiakov, Kathy, Ruth a Tommyho. Dve dievčatá a jeden chlapec dávajú tušiť aj čosi ako lásku, konkurenciu, ale v hre je aj šikanovanie či dobrotivá pomoc. Ruth je trochu domýšľavá, snívajúca dievčina, Tommy spočiatku trocha hysterický, ale šikanovaný chlapec a Kathy citlivá dievčina, ktorá chce pomáhať, miluje Tommyho, ale dopraje mu lásku vodcovskej Ruth.

Skryť Vypnúť reklamu

Len drobné náznaky dávajú na prvých stranách tušiť, že nečítame žánrové obrázky z nejakej elitnej internátnej školy, ale že sme svedkami života v akomsi podivnom výchovnom zariadení. Autor ani rozprávačka - ktorou je už dospelá Kathy spomínajúca na dospievanie v Hailshame – dlho neprezrádzajú, o čo vlastne ide. Čitateľovi len postupne odhaľuje veci, ktoré vlastne sú viac-menej podivné, čoraz viac je zrejmá neprítomnosť niektorých „normálnych“ faktov.

V prvom rade – deti sú akosi bez rodičov, bez toho, že by ich spomínali, bez zázemia, bez prázdnin. Pribúda odkazov, že vlastne neodchádzajú z danej lokality, akoby boli väzňami v samotnom zariadení, ale neuvedomovali si to, že sú zatvorení.

Prílišný dôraz na kreativitu a akési podivné nepraktické správanie a väzba na veci nakúpené na vlastných trhoch pôsobia, akoby boli vedení k tomu vytvárať si emocionálnu minulosť, pekné spomienky. Postupne vysvitne, že tieto dospievajúce deti nemôžu mať deti, a tak ich strážkyne viac-menej neobmedzujú ani v sexuálnych hrách.

Skryť Vypnúť reklamu

Rozprávačka príbehu Kathy len pomaly dávkuje informácie o Hailshame, škole, kde namiesto vychovávateľov a učiteľov sú strážkyne. A čitateľ si s narastajúcim počtom strán skladá hrôzostrašnú mozaiku, v ktorej zisťuje, že toto vlastne nie sú plnohodnotní ľudia, ale akési pokusné osoby, produkty nezvyčajných vedeckých experimentov.

Neurčitosť

Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, britský, i keď v Japonsku narodený spisovateľ Kazuo Ishiguro (1954 Nagasaki, ale od piatich rokov žije na Ostrovoch) nie je autor, ktorý by potreboval publikovať každý rok. Na svojom konte má sedem románov, tri z nich boli preložené aj do slovenčiny (Umelec miznúceho sveta, Súmrak dňa a teraz kniha Neopúšťaj ma), niekoľko poviedok, divadelných hier a textov piesní pre americkú džezovú speváčku Stacey Kentovú.

Skryť Vypnúť reklamu

Ishiguro je autorom tichým, ale pritom veľmi znepokojujúcim. Hovorí akoby jemným jazykom o všedných veciach a len postupne sa otvára strašidelnosť a desivosť príbehu, o ktorom hovorí. Či už je to príbeh veľmi decentného komorníka, ktorý vykonáva službu v dome britského fašistu počas nástupu Hitlera k moci, alebo príbeh maliara, ktorý je zviazaný tradičnými maliarskymi technikami svojho majstra zachytávajúceho svet gejší a zábavných podnikov, stále sa jazykovo pohybuje v nie jasných, nezreteľných vyjadreniach. Ishigurovo rozprávanie je ako sledovanie pohybu, ktorý je osvetlený mihotajúcou sa sviečkou. Nestály, nejasný pohyb, raz silnejší, raz slabší, odrazy tieňov v platónskej jaskyni, kde len hádame, čo sa vlastne v skutočnosti deje.

Tak je to aj v románe Neopúšťaj ma. Nie vždy je jasné, čo vlastne postavy videli, čo zažili, čo je informácia, ktorá prišla z iných úst, je skreslená, je ovplyvnená náladou a vzťahom postáv medzi sebou. Ishiguro v tom pripomína iného vynikajúceho autora Samuela Becketta, ktorý vo svojich románoch privádzal túto neistotu do dokonalosti absurdity a rozpornosti jazyka.

Skryť Vypnúť reklamu

Neopúšťaj ma je presne takýmto majstrovským jazykovým cvičením, ktoré sa zahráva s čitateľom, neustále prihráva otázky, o čo vlastne v knihe ide. Ani strážkyne v škole nechcú naplno povedať svojim žiakom, o čo vlastne ide, a tak sa medzi zverencami ústavu len šíria dohady, prečo sú vlastne na svete.

Sme pripravení?

Ľudský „inžinierizmus“ nie je žiadna novinka, stvoriť homunkula, geneticky vypestovať klon či ovplyvniť DNA nového človiečika sa už z úvah dávno dostalo do prostredia laboratórií i prvých pokusov. Je len otázkou času, kedy sa vedecká obec bude snažiť vyhnúť odporu a etickým hraniciam (v Číne sa to už deje, prvé geneticky manipulované deti sa vraj už narodili).

Ishiguro neskúma etiku vedcov, skôr sa pýta – robí čosi ako myšlienkový experiment. Máme tu pokusné osoby, ktoré veda zámerne vytvorila s cieľom, aby boli čímsi ako prirodzenými „nositeľmi“ budúcich darovaných orgánov. Orgánov je málo, prečo si ich nevypestovať? Naprogramované, vyrobené telá vychované na to, aby sa v prípade potreby stali darcami niekomu, kto bude orgán potrebovať. A ten zvyšok experimentu, je to človek? Zo skúmavky?

Skryť Vypnúť reklamu

Sledujeme dospievanie týchto ľudských klonov, ktoré sú krehké, plné tvorivosti, učia sa telesnej láske a po pobyte a školení spoznávajú naozajstný svet okolo seba, aj keď vedia, že v prípade potreby im bez mihnutia oka budú odobraté orgány.

Ale čo keď chcú žiť?

Láskavý trojuholník medzi Ruth, Kathy a Tommym nás vedie príbehom, ktorý je akoby vystrihnutý z krehkých zaľúbených textov romantickej literatúry. Akurát že sa tieto dospievajúce deti okrem svojich neistých citov rozprávajú aj o desivých veciach, obetovaní svojho tela (je ich, keď je vlastne umelo stvorené?) v prospech iných. Ale aj o tom, či by ich život nebol iný, keby namiesto darovania orgánov išli pracovať do kancelárie, vysnívanej to práce Ruth.

Dokedy sme ľudia

Neopúšťaj ma je kniha, ktorá v sebe skrýva neuveriteľnú krehkosť jazyka a krutú, tragickú osudovosť bytia. Psychologická kresba dospievajúcich detí je neobyčajne silná vrátane všetkých tých neistôt, vášní, mikrosúbojov, šikanovania, obdivu, lások a ich prežívania. Adolescentná krutosť a naivné nadšenie zo života, snaha odhaliť tajomstvá a pochopiť, o čo vlastne v celom tom prostredí ide, robia z tohto románu vskutku jedinečné dielo a mimoriadny čitateľský zážitok.

Skryť Vypnúť reklamu

Je to text, kde zostáva veľa len naznačené, pritom tie najdôležitejšie otázky mravnosti nášho ľudského bytia kladie autor so znepokojujúcim chladom. My dnes totiž sme schopní ľudí vyrábať. Ale sme pripravení ich takto stvoriť? Sme schopní stať sa bohmi?

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Zelená Bratislava
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 873
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 14 901
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 210
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 348
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 319
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 125
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 893
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 950
  9. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 795
  10. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 735
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Oravčanov hanili za svadby, teraz sú vzorom. A poďakujte vojakom, znelo z každej dediny

Celoštátne testovanie ohrozuje neistá ochota zdravotníkov.

Rad v Donom Kubíne pred mestským kultúrnym strediskom o 8:55 h.

Prvá západná krajina, ktorá sa pokúša plošne testovať, píšu o Slovensku

Netreba odhaliť každého pozitívneho, vysvetľuje odborník.

Odberové miesto v dolnokubínskej nemocnici.
Komentár Bena Cunninghama

Mýli sa pápež?

Akú hodnotu má vyhlásenie cirkvi, ak sa dá jednoducho zmeniť?

Ben Cunningham.
Limuzína, v ktorej sa viezol predseda parlamentu Boris Kollár.