Cena za nesmrteľnosť
Neal Shusterman je americkým autorom žánrových aj nežánrových románov, je scenáristom aj autorom poézie a vydavateľstvo Slovart prináša jeho knižnú trilógiu Kosec, ktorá by sa onedlho mala dočkať aj filmového spracovania. Kosec spĺňa všetky predpoklady na vznik bestselleru. Autor je oceňovaný za doterajšiu tvorbu, v úvode ďakuje množstvu svojich agentov, právnikov aj rodine a čitateľ sa po úvode môže začať vnárať do young adult príbehu o kosení. Kosenie je eufemizmus pre zabíjanie a zvolený je mimoriadne vhodne. Zabijak by bol dozaista vhodnejší pre film so Stevenom Seagalom a je to aj výstižnejšie ako titul Smrtka, pod ktorým kniha vyšla v českom preklade.
Utópia riadená umelou inteligenciou
Vyše štyristostranový román Žatva smrti 1 je v kvalitnom preklade Kataríny Figovej veľmi dobre čitateľná kniha. Shusterman používa svieže a jasné vety, nezamotáva sa do zbytočných opisov, neobáva sa priameho skoku z bodu A do D a nepodceňuje čitateľa. Napriek tomu, že je primárne určená kategórii young adult, môže osloviť aj staršie publikum. Dokonca aj to omnoho staršie. Téma smrti a nesmrteľnosti je zaujímavá pre všetky ročníky.
Trend edície Booklab dávať na zadnú stranu kľúčové zaujímavosti a informácie o románe je stále sviežim spestrením v anotáciách kníh. O Koscovi sa takto môžete dočítať, že obsahuje scény len pre silné žalúdky, že je o najbolestnejšej veci, čo kedy urobíš, alebo že nesmrteľnosť môže byť aj nuda.
Kosec je príbeh z budúcnosti, ktorá, prekvapujúco, nie je antiutópiou. Je to krásny svet, kde panuje harmónia a poriadok a ľudia v ňom nezomierajú. Všetci sú nesmrteľní a jediný spôsob regulácie populácie je cielené kosenie. Na to sa využívajú kosci.
Kedysi tiež bežní ľudia, vycvičení na zabíjanie. Shusterman má premyslené aj detaily, napríklad to, že vlaky jazdia rýchlosťou 1300 kilometrov za hodinu, alebo, že ako jazyk sa používa univerzálčina, vďaka ktorým sa jeho príbeh stáva lepšie uchopiteľným.
Rok 2042 bol prelomový. Z cloudu sa vyvinul Nimbus, známe bolo zrazu všetko, vzdelanie stratilo zmysel a zostalo len spôsobom trávenia času, roky sa prestali počítať a vďaka nesmrteľnosti plynúci čas prestal byť dôležitý. Vláda zanikla, pretože sa jej ujal Nimbus. Ale nebola to tyranská vláda zlej umelej inteligencie. Inteligencia v prospech ľudí zbavená osobných záujmov dokázala riadiť a budovať svet omnoho spravodlivejší až dokonalý. Bola to existujúca utópia, ktorej nepodliehali jedine kosci. Je však utópia skutočne ideálna forma existencie ľudstva?
Neal Shusterman: Kosec (prel. Katarína Figová, Slovart 2018) (zdroj: Archív SME)Resetovaná mladosť
Čím dlhšie ľudia žili, tým akoby rýchlejšie im plynuli dni. Keď zostarli, dali sa omladiť, ale dušu mali aj tak starú a unavenú, ustrnuli v čase, ktorý prestal mať význam, a stávali sa z nich živí mŕtvi. Kniha vyvoláva množstvo filozofických otázok.
V prvom rade, čo by sa stalo s ľudstvom, ako by sa zmenila spoločnosť, keby sme dosiahli nesmrteľnosť? Tieto otázky sú spracované beletristicky, nie je to nijaké zaťažujúce vedecké bádanie, navyše je poňaté formou vhodnou pre young adult publikum, ale napriek tomu nenudí a okrem zvedavosti spôsobí aj rozutekanie myšlienok rôznymi cestami, ktoré táto téma načrtla. A keď čitateľ začne premýšľať, je chytený.
Ľudia v tomto svete sa dávali omladiť alebo resetnúť. Prvé oživenie bolo zadarmo, za tie ďalšie sa už platilo a najnižší vek na resetnutie bol 21 rokov. Stávalo sa tak, žestaré mamy boli mladšie ako ich dcéry a deti očakávali narodenie svojich tiet a strýkov. Svet budúcnosti, v ktorom neexistovala prirodzená smrť, bol vzťahovo zložitý.
Vzrušenie v časoch nesmrteľnosti nespôsoboval strach z náhodnej smrti, z vojny či bolesti a jedinou katarziou v tomto svete mohla byť láska. Pre román tohto typu sú láska a vzťahy základnou esenciou. Háčik je však v tom, že kosci nesmú mať manželov a manželky ani deti. Nikdy. Až kým sa sami neskosia, čo je ekvivalent konečnej smrti.
Spod spoločenského poriadku sa v tomto svete vymyká len náboženská sekta tónistov. Sú v opozícii k spoločnosti, uctievajú veľkú ladičku a za najpálčivejšiu otázku považujú, či je jeden konkrétny tón gis alebo fis. Táto linka je nadnesená do zľahka absurdných rozmerov a nevdojak sa pri nej čitateľovi môžu vybaviť aj scény z filmu Život Briana.
Zaľúbenci postavení proti sebe
Hlavnými hrdinami sú mladá Citra a Rowan, ktorých si kosec Faraday vybral za svojich žiakov. Citra má milujúcich rodičov a malého brata, Rowan nevlastného otca a mamu bez záujmu. Ani jeden z nich to nechcel, obaja však vstupujú do učenia ctihodného kosca Faradaya s tým, že na záver sa koscom stane len jeden z nich. Druhý sa vráti k svojmu pôvodnému životu.
Rodine kosca bude udelená imunita a žiadny kosec ich nebude môcť usmrtiť. Ani jeden z nich o túto profesiu nestojí a práve to je považované za základný predpoklad dobrého budúceho kosca.
Všetko sa však zvrtne na kongrese koscov, kdena podnet kosca Godarda odsúhlasí hlavný kosec návrh, že jeden z dvojice Faradayových učňov bude na konci učňovského obdobia skosený. Odvtedy príbeh naberie rýchly spád, Citra sa presunie ku koscovi Curiovej, Rowan ku Godardovi. Ani v rámci územia príbeh nestojí na jednom mieste a hrdinovia sa ocitajú napríklad aj v Amazónii.
Počas učňovského roka si Citra aj Rowan cibria schopnosti zabíjať, každý však iným spôsobom. Kosci su rôzni, majú iné zásady, riadia sa odlišnými pravidlami, aj keď majú kánon desiatich prikázaní, ktoré si však tiež ohýbajú spôsobom, aký sa im hodí. Godard sosvojou družinou žijú v luxuse a prepychu, usporadúvajú opulentné večierky a zabíjajú nárazovo, masovo a bezcitne . Kosec Curiová zabíja vždy nečakane a verejne, podľa toho, z koho vycíti únavu zo žitia.
Rodiace sa puto medzi Citrou a Rowanom je ich odlúčením naštrbené. Vedia, že na záver budú postavení proti sebe a že jeden z nich definitívne zomrie rukou toho druhého. Zápletka dvoch zaľúbencov postavených proti sebe vo „vražedných skúškach“, logicky pripomenie viaceré iné premisy young adult bestsellerov. Kosec je však v čomsi predsa len odlišný.
