BRATISLAVA. Vravieval, že najťažšie bolo naučiť sa texty. Ako dyslektik s tým celý život bojoval. Na vysokej škole dostal prezývku Peca ako pecivál, lebo nepatril k najusilovnejším žiakom.
Jiří Pecha sa však aj napriek všetkým ťažkostiam stal úspešným a obľúbeným divadelným a filmovým hercom.
Zomrel vo štvrtok 28. februára, na jeseň by mal 75 rokov.
Na vysokú bez maturity
Jiřímu Pechovi bolo divadlo blízke už od detstva. Jeho otec bol ochotník, a tak sa so starším bratom občas objavili na divadelných doskách v rôznych detských rolách.
Spomínal, že ako dieťa ho lákalo najmä zákulisie, kde našiel množstvo rekvizít, s ktorými sa dalo zahrať.
Napriek detstvu v divadle sa nakoniec vyučil za elektromechanika. Až potom sa rozhodol, že si skúsi podať prihlášku na JAMU.
"Prijali ma a ani im neprekážalo, že nemám maturitu, vraj si ju dorobím počas štúdia. Potom sa na to zabudlo, a tak mám vysokú školu bez maturity," spomínal neskôr v rozhovore pre český portál ahaonline.
Na vysokej škole sa stretol aj s Bolkom Polívkom, s ktorým sa neskôr stali veľkými priateľmi a kolegami na celý život.
Husa na provázku
Zblížili sa však až v divadle Husa na provázku.

Založila ho skupina okolo dramaturga Bořivoja Srbu z divadelníkov, študentov umeleckých škôl, spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov. Pecha bol pri tom.
Divadlo sa neskôr počas normalizácie pre prezidenta Husáka muselo vzdať husy v názve. Názov vrátili späť až v roku 1990. Pecha mu zostal verný po celý život.
"V začiatkoch to boli krásne časy. Celé dni sme trávili v divadle, žili sme ním, dokonca sme v ňom niekedy aj prespávali. Vždy, keď tam vojdem, vybavia sa mi pred očami všetky radosti, starosti aj sklamania, ktoré som tam zažil," spomínal neskôr.
Herecký chlebík však pre Jiřího Pechu nebol ani zďaleka jednoduchý. Najmä naučiť sa texty mu trvalo vždy dlhšie ako ostatným.