SME
Štvrtok, 2. február, 2023 | Meniny má Erik, Erika

Svedectvo z okupovaného Francúzska

V jej rozprávaní nájdeme len málo osobného, ale zato mnoho z každodenného života v okupovanom Francúzsku.

Françoise Frenkel: Kníhkupkyňa z Berlína (prel. Mária Michalková-Rovná, INAQUE 2018)Françoise Frenkel: Kníhkupkyňa z Berlína (prel. Mária Michalková-Rovná, INAQUE 2018) (Zdroj: Archív SME)

Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Patrick Modiano náhodou natrafil na jeden exemplár knihy, ktorá vyšla pod názvom Rien où poser sa tête (Nemať kde skloniť hlavu) v už zaniknutom ženevskom vydavateľstve v roku 1945. Našiel ho v roku2010 a vďaka tomu sa táto kniha, ktorú vo Francúzsku prirovnávajú k spomienkam Irène Némirovskej, po takmer sedemdesiatich rokoch vynorila zo zabudnutia.

Francúzske kníhkupectvo v Berlíne

Françoise Frenkelová, pôvodom poľská Židovka a veľká milovníčka francúzskej kultúry, ktorá vyštudovala v Paríži, v roku 1921 otvorila v Berlíne prvé francúzske kníhkupectvo so svojím manželom Simonom Raichensteinom. O jej skutočnom živote vieme len málo. Zachovalo sa niekoľko dokumentov: jej posledná adresa v Nice, žiadosť o odškodnenie za kufor skonfiškovaný gestapom, ale sú to len útržky z jej inak tajomstvom zahaleného života.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ich berlínske kníhkupectvo bolo príslovečným ostrovom francúzskej kultúry a stretávali sa v ňom spisovatelia aj osobnosti z umeleckej a politickej sféry. Darilo sa im, od roku 1935 sa však postupne objavujú rôzne komplikácie, začínajú cítiť vynárajúce sa hrozby a schyľuje sa ku konfliktom. Francúzske denníky prestávajú do Nemecka chodiť a vyhlásením norimberských zákonov sa aj ona sama ocitá v chúlostivej situácii.

Zrod kolektívnej sily

Aj vo dvore ich domu sa konajú nočné schôdze SA a hnedých košieľ, prichádza prvý bojkot židovských obchodníkov. Divákov je veľa, ale nikto otvorene neprotestuje. Françoise Frenkelová chcela vo svojom kníhkupectve ostať ako dlho to len pôjde, keď sa však situácia vyhrotila až do pogromov, detí udávajúcich svojich rodičov a horiacich synagóg, pochopila, že musí odísť preč aj ona.

SkryťVypnúť reklamu

„Keď myslím na tie posledné turbulentné roky svojho pobytu v Berlíne, opäť mám pred očami sled bizarných výjavov: prvé tiché pochody hnedých košieľ; proces, čo nasledoval po požiari Reichstagu, charakteristický pre národno-socialistické metódy; rýchlu premenu nemeckých detí na vzrušené zárodky Hitlerovej mládeže...“

V roku 1939 už boli hranice do Poľska zatvorené a jej sa podarilo dostať sa posledným vlakom, ktorý odvážal cudzincov, do Paríža, kde stále neverili, že sa blíži vojna. S obavami sledovala, ako nemecká armáda dupe po Poľsku, tri dni pred bombardovaním Paríža sa jej podarilo utiecť do Avignonu, a keďže situácia bola pre ňu ako Židovku čoraz horšia a horšia, skrývala sa vo Vichy, v Nice, v Annecy, u známych, na starom hrade, dokonca aj v lese.

SkryťVypnúť reklamu

Len veľmi málo sa vie o tom, čo sa s ňou dialo po vojne. Jej kniha sa končí tým, ako sa jej po niekoľkých neúspešných pokusoch konečne podarilo ilegálne prekročiť hranice do Švajčiarska a na prebale nájdeného exempláru sa uvádza, že bola napísaná na brehu Vierwaldstattského jazera v rokoch 1943 – 1944.

Kruté svedectvo doby

V jej rozprávaní nájdeme len málo osobného, ale zato mnoho z každodenného života v okupovanom Francúzsku. Opatrenia proti cudzincom, chaos na železniciach a nefungujúce vlaky, boj o prídelové lístky, bujnejúci čierny trh a výmenný obchod, pôsobenie nemeckej propagandy, previerky dokladov, deportácie, razie, spolupráca francúzskych úradov s Nemcami, sieť prevádzačov, podrazy, vydieranie, zatýkanie, ale aj nezištná pomoc.

Príbeh Françoise Frenkelovej necháva mnoho otázok nezodpovedaných. Prečo vkladá do opisu udalostí, ktoré zažila, tak málo osobných emócií? Prečo sa ani slovkom nezmieni o manželovi, s ktorým svoje kníhkupectvo v Berlíne založila? Možno však práve vďaka jej odosobneniu je Kníhkupkyňa z Berlína takým silným svedectvom éry, ktorú by sme si mali pamätať, aby sa už nikdy nevrátila, pretože sa zdá (jej slovami), „že v každom človeku sa skrýva istý sadizmus, ktorý sa prejaví, len čo sa na to naskytne príležitosť“.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  2. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu
  4. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  5. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  7. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  8. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  1. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  2. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  3. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  4. Dodajte vašej pokožke šťavu
  5. Trh s nehnuteľnosťami praje prenájmom
  6. Wüstenrot rástol v segmente životného aj neživotného poistenia
  7. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  8. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 942
  2. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 10 826
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 4 472
  4. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 236
  5. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 637
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 243
  8. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 028
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sála Národnej rady SR.

Najviac v parlamente absentoval Hattas.


30. jan
Ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) a prezident MOV Thomas Bach na archívnej fotografii.

Nikoho nemožno trestať na základe štátnej príslušnosti.


2 h
Ivan Chrenko (3 ku 2)

Ivan Chrenko vybudoval najväčšieho slovenského developera, hoci nie všetky projekty mu vyšli.


8 h
Fínska premiérka Sanna Marin a švédsky premiér Ulf Kristersson.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 19 h

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  2. Ľuboš Vodička: O Ivančiciach na Morave a (nielen) o ich slávnych rodákoch
  3. Katarína Chudá: Floriografia: tajné symboly a odkazy v maľbách
  4. Ľuboš Vodička: Kam v Budapešti, keď prší? Koller Art Gallery
  5. Milan Buno: Ktorú z týchto TOP 15 kníh roku 2022 máte doma alebo ste čítali?
  6. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  7. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  8. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  1. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 607
  2. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 737
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 876
  4. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 3 764
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 686
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 3 357
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 2 892
  8. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 2 638
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  6. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
SkryťZatvoriť reklamu