Stretnutie s egyptským režisérom Abu Bakrom Shawkym v pražskej kaviarni Lucerna je rýchle, ale zaujímavé.
Za aké hriechy pyká malomocný muž? Je ťažké predstaviť si ho s motýlikom v Cannes Čítajte Jeho film Yomeddine , ktorý práve vstupuje do našich kín , je podľa všetkého historicky prvým distribučným egyptským filmom na českých i slovenských plátnach.
Režisér ABU BAKR SHAWKY a producentka DINA EMAM dostali svoj film súťaže v Cannes, čo je úspech, o ktorom sa dnes slovenským i českým tvorcom môže len snívať.
Yomeddine, príbeh muža, znetvoreného leprou, ktorý sa vyberie hľadať svoju rodinu, si odniesol neštatutárnu Cenu Francoisa Chalaisa a bol egyptským kandidátom na Oscara.
Ak by ste mohli nejako ovplyvniť to, čo si slovenskí diváci majú z vášho filmu odniesť, čo by to bolo?
A. B. Shawky: "Iste pochopia, že príbeh, ktorý rozprávam je len výsekom zo širokého sveta našej spoločnosti a rozhodne ho nereprezentuje ako celok.
Keďže ide o arabskú, moslimskú časť sveta, iste budú očakávať odkazy k politike, náboženstvu a sociálnej kritike.
Ide mi však o viac, snažil som sa, aby bol film ľudský a hovoril o veciach, ktoré sa dotýkajú všetkých."
Dina Emam: "Keď sa Yomeddine premietal kdesi v USA, jedna pani mi hovorila čosi o titulkoch a iná s prekvapením konštatovala, že si ich vôbec neuvedomila. Naozaj nemusíte byť Egypťanom alebo Egypťankou, aby ste rozumeli nášmu filmu."
Kdesi som zachytila diskusiu o tom, že filmy z Blízkeho východu majú hlavne vzbudzovať súcit u Európanov, ktorí pod tlakom opisu biedy a utrpenia inak vnímajú migráciu.
Dina Emam: "Tak s touto výhradou sme sa naozaj nestretli možno aj preto, že naším zámerom vôbec nebolo poukazovať na to, v akej biede títo ľudia žijú, a už vôbec nie vyvolávať nejaké kroky európskych inštitúcií.
Chceli sme vyvolať obdiv k sile ľudského ducha a odvahy k zápasu o prežitie. To potrebujú ľudia nielen v Egypte."
A.B. Shawky: "Ja môžem hovoriť len za seba a náš film. Hrdinovia z Yomeddine nepoznajú iný život a nakoniec sa vracajú domov, do kolónie, kde žijú ľudia s leprou. Tam je ich domov a tam sú šťastní."
Váš film bude európske publikum vnímať aj v kontexte migrantskej krízy. Jedným z jej paradoxov je a mohutná kritika Západu, jeho hodnôt a životného štýlu moslimskými blízkovýchodnými spoločnosťami a na druhej strane množstvo ľudí, ktorí sa o život na Západe uchádzajú. Ako vnímate tento rozpor?
