SME
Streda, 17. august, 2022 | Meniny má Milica

Plovdiv – Európske hlavné mesto kultúry 2019

Jedinečná šanca zlepšiť si svoj imidž

amfiteáter starého mesta Plovdivamfiteáter starého mesta Plovdiv (Zdroj: Foto Autorka)

Každý rok udeľuje Európska únia titul Európske hlavné mesto kultúry jednému alebo dvom mestám, na rok 2019 boli vybrané dve: Matera v Taliansku a Plovdiv v Bulharsku. Tento titul dáva Plovdivu, a vlastne aj Bulharsku, jedinečnú šancu zlepšiť si svoj imidž, zviditeľniť sa na mape sveta a prilákať ešte viac návštevníkov, ktorí sem prídu nielen pre unikátne pamiatky, ale aj pre bohaté kultúrne dianie.

Plovdiv získal tento titul ako vôbec prvé bulharské mesto. Pri tejto príležitosti bolo vytvorené špeciálne logo, s ktorým sa tento rok budeme určite stretávať dosť často. Je síce na prvý pohľad veľmi jednoduché - pozostáva zo siedmich oblúkov –, no ukrýva v sebe mnoho významov a symbolov. Vlastne je v ňom zobrazené všetko, čím sa Plovdiv pýši: bohatá história mesta ukrytá v siedmich archeologických vrstvách, najvýznamnejšie pamiatky – antické divadlo a rímsky štadión, ktoré majú podobný tvar, klenby chrámov a zvlnené strechy domov v Starom meste, ale aj sedem pahorkov a vlny rieky Marica, ktorá mestom preteká, či sedem rôznych kultúr, ktoré sa tu stretávajú.

SkryťVypnúť reklamu

Jedno z najstarších miest

Hoci bolo Bulharsko pre nás dostupné aj počas komunizmu, väčšina dovolenkárov z bývalého Československa sa sem vybrala len chytať bronz na čiernomorskom pobreží. Do Plovdivu cestovali nanajvýš účastníci každoročného Medzinárodného technického veľtrhu. Vlastne sme vtedy ani netušili, že sa Plovdiv zaraďuje do desiatky najstarších, do dnešných čias obývaných miest na svete. Je starší napríklad ako Konštantínopol či dokonca Rím!


Najstaršie stopy osídľovania siahajú až do neolitu, podľa archeologických výskumov možno s istotou povedať, že územie bolo obývané už od 4. tisícročia pred naším letopočtom. Prvé sídlo tu založili Tráci (národ, ktorý mimochodom viackrát spomína aj Homér vo svojom epose Iliada; k najznámejším Trákom patria Orfeus a Spartakus). V priebehu dlhej histórie sa tadiaľto prehnali Peržania, Gréci, Kelti, Rimania, Góti, Huni, Bulhari, Slovania, križiaci aj Turci.

SkryťVypnúť reklamu

Keď si v 4. storočí p. n. l. toto miesto podrobil Filip II. Macedónsky, pomenoval ho podľa seba – Philippopolis. Rimania zas nazvali mesto Trimontium, čo znamená Tri pahorky, hoci pôvodne sa – podobne ako Rím – rozkladalo až na siedmich kopcoch, ktoré sa tu nazývajú „tepe“. Turecká nadvláda trvala nekonečných päťsto rokov, mesto sa vtedy volalo Filibe. Po oslobodení ruskou armádou v roku 1878 sa stal Plovdiv hlavným mestom Východnej Rumélie, ktorá sa pričlenila k Bulharsku až v roku 1885.

V krivoľakých dláždených uličkách

Staré mesto Plovdivu, ktoré sa rozkladá na pôvodných troch pahorkoch Trimontia, je architektonickou rezerváciou, v ktorej sa striedajú stopy z rôznych historických období. Úzke uličky dovedú návštevníka až na Nebet tepe (Strážny pahorok) - archeologický komplex zvyškov pôvodnej tráckej osady. Obrovské syenitové bloky kedysi tvorili steny chrámov, hradieb, veží a iných budov.

SkryťVypnúť reklamu


O pár krokov ďalej upúta pozornosť stredoveká brána Hisar Kapia, súčasť niekdajšieho mestského opevnenia z 11. storočia. Po tureckej invázii stratila na význame, na ruinách pevnostných múrov si začali bohatí obchodníci a kupci stavať svoje prepychové domy, ktoré aj dnes dotvárajú romantickú atmosféru tejto časti Plovdivu. Zrenovované fasády žiaria sýtymi farbami, sú pomaľované ornamentmi, v ktorých sa miešajú barokové a ľudové motívy, a do ulice z nich vyčnievajú malebné balkóniky a arkiere. Interiéry viacerých domov sú premenené na galérie a múzeá s dobovým zariadením, vďaka čomu si návštevník môže urobiť lepšiu predstavu o tom, akým dôležitým ekonomickým i kultúrnym centrom bol Plovdiv aj v rámci Osmanskej ríše.

Veď už v roku 1872 sa tu konal prvý medzinárodný veľtrh! Najimpozantnejšou pamiatkou Starého mesta je však nepochybne amfiteáter na južnom svahu Trimontia, jedno z najzachovanejších antických divadiel na svete. Bolo postavené na konci 1. storočia, pravdepodobne za vlády cisára Domiciána. Až sedemtisíc divákov tu mohlo sledovať nielen divadelné predstavenia, ale aj zápasy gladiátorov a lovecké hry. Z pôvodných 28 kruhovitých radov sa zachovalo 19, aj dnes si tu počas letných mesiacov možno vychutnať klasickú drámu, operu alebo koncert.

SkryťVypnúť reklamu

V Plovdive je však historických pamiatok omnoho viac: rímske divadlo, v ktorom sa odohrávali športové zápolenia, ortodoxné kostoly s vypracovanými ikonostasmi, Džumaja - jedna z najstarších európskych mešít, nádherné rímske mozaiky, veľkolepé predmety zo zlatých tráckych pokladov vystavené v tunajších múzeách…

Prvé projekty špeciálneho roka

Jedným z prvých podujatí v roku 2019 je výstava Dym. História tabaku. Hoci sa to môže zdať zvláštne, že jej hlavným objektom je kontroverzná poľnohospodárska plodina, podľa kurátorky výstavy Vesely Nožarovej práve tabaku mesto vďačí za svoj rozvoj. Bez tabaku by Plovdiv dnes nebol tým, čím je. Jeho podobu dotvárali nielen ľudia, ktorí pracovali v tabakovom priemysle, ale aj majitelia tabakových fabrík a bohatí obchodníci, ktorí si tu stavali výstavné domy a sklady.

SkryťVypnúť reklamu


Mesto rýchlo nadobúdalo európsky charakter, rozvíjala sa doprava, budovali sa nové inštitúcie – divadlá, kiná, ale aj kaviarne, kde v hustej dymovej clone diskutovali spisovatelia, umelci a iní intelektuáli o politike, umení a udalostiach svojich čias. Dokonca aj tretí najčítanejší bulharský román má názov Tabak (od autora Dimitara Dimova). Výstava je umiestnená v jednej z budov bývalých tabakových skladov, ktorá bola pre túto príležitosť kompletne zrekonštruovaná. Potrvá do konca marca. Ďalším eventom je open-air výstava Art Liberty – Od Berlínskeho múra po street art.

Do Plovdivu sa dostali originálne fragmenty najmä z východnej časti múra, pomaľované renomovanými medzinárodnými umelcami street artu. Projekt pripomína významné výročie - tridsať rokov od pádu Berlínskeho múra. Jeho súčasťou sú aj tri veselo pomaľované trabanty – automobily, ktoré v časoch komunizmu v hojnom počte brázdili ulice nielen v Plovdive, ale i v celom Bulharsku. Takmer každý sa aspoň pri jednom zastaví, aby si s týmto niekdajším symbolom východného bloku urobil selfie.

SkryťVypnúť reklamu

Logo Plovdivu ako Európskeho hlavného mesta kultúry vo farebnom vyhotovení pripomína aj oblúk pestrofarebnej dúhy. A taký bol aj názov otváracieho ceremoniálu: We Are All Colors v polovici tohtoročného januára. Na tridsať metrov vysokej veži, špeciálne skonštruovanej pre túto príležitosť na jednej z hlavných dopravných tepien mesta, sa desaťtisícom prítomných divákov predstavilo 1500 účinkujúcich v pestrej kombinácii hudby, tanca a svetelných efektov pod mottom #together. V jednom momente sa toto slovo objavilo na obrazovke v rôznych jazykoch a dokonca tam bolo aj slovenské SPOLU.

Záver slávnosti patril ohňostroju, ktorý sprevádzala pieseň Izlel je Deljo hajdutin (Deljo sa stal hajdúchom) v podaní bulharskej ľudovej speváčky Valje Balkanskej. Nie je to obyčajná pieseň. Je súčasťou kolekcie skladieb Voyager Golden Record, ktorá bola v roku 1977 vyslaná do vesmíru na palube medziplanetárnej kozmickej sondy Voyager 1 a Voyager 2 ako posolstvo prípadným nálezcom inej inteligentnej civilizácie. Tóny piesne vystreľované v Plovdive do vzduchu spoločne s farebnými svetlicami niesli pozvanie pre budúcich návštevníkov tohto mesta, na ktorých čaká počas celého roka 2019 pripravených okolo tristo kultúrnych projektov.

SkryťVypnúť reklamu

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  3. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  4. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  5. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  6. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  2. Agrokomplex 2022
  3. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  4. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  5. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  6. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  7. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  8. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 29 968
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 22 861
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 15 142
  4. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 10 386
  5. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 4 838
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 3 755
  7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 3 348
  8. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 3 114
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Maliar Andrej Dúbravský pred svojimi obrazmi na výstave v trnavskej galérii.

Maliar Andrej Dúbravský má dosiaľ najväčšiu výstavu na Slovensku.


Dávid Pieš 3 h
Režisér Wolfgang Petersen.

Ako jeden z mála nemeckých filmových tvorcov sa dokázal presadiť v Hollywoode.


TASR 15 h
Planéta Praha pracuje aj s humorom. Napríklad v príbehu myši, ktorá sa presťahuje zo židovského cintorína na bežný, „kresťanský“.

V kinách sú dva filmy o vzťahu človeka a prírody: Rieka a Planéta Praha.


20 h
Nigérijská autorka Chimamanda Ngozi Adichie v bratislavskej Starej Tržnici počas Stredoeurópskeho fóra v roku 2019.

Slávna Chimamanda Ngozi Adichie píše o slovách, ktoré ju po smrti otca boleli.


23 h

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Maliar Malevič po vystavení Čierneho štvorca r. 1915: Pretvoril som sa na nulu
  2. Katarína Chudá: Marc Chagall: Ruský žid, ktorý pobúril Francúzov
  3. Katarína Chudá: Artemisia Gentileschi: maliarka, ktorá dokázala neuveriteľné
  4. Viera Polakovičová: Svetová premiéra diela Matúša Wiedermanna v Paríži
  5. Lórant Kulík: Výstava: Obete komunizmu na Slovensku, Adam Droppa sa stal obeťou kolektivizácie
  6. Samuel Ivančák: Veľké mikropríbehy Mariana Zimu (rozhovor)
  7. Roman Kebísek: Na hrob maliara Maleviča pri Moskve sa zabudlo a rozorali ho. Teraz je tam nová štvrť
  8. Eva Gallova: Puškina ženy milovali
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 17 769
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 220
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 6 166
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 3 962
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 808
  6. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 731
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 571
  8. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 486
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťZatvoriť reklamu