Každý rok udeľuje Európska únia titul Európske hlavné mesto kultúry jednému alebo dvom mestám, na rok 2019 boli vybrané dve: Matera v Taliansku a Plovdiv v Bulharsku. Tento titul dáva Plovdivu, a vlastne aj Bulharsku, jedinečnú šancu zlepšiť si svoj imidž, zviditeľniť sa na mape sveta a prilákať ešte viac návštevníkov, ktorí sem prídu nielen pre unikátne pamiatky, ale aj pre bohaté kultúrne dianie.
uličky bulharského mesta Plovdiv (zdroj: Foto - autorka)Plovdiv získal tento titul ako vôbec prvé bulharské mesto. Pri tejto príležitosti bolo vytvorené špeciálne logo, s ktorým sa tento rok budeme určite stretávať dosť často. Je síce na prvý pohľad veľmi jednoduché - pozostáva zo siedmich oblúkov –, no ukrýva v sebe mnoho významov a symbolov. Vlastne je v ňom zobrazené všetko, čím sa Plovdiv pýši: bohatá história mesta ukrytá v siedmich archeologických vrstvách, najvýznamnejšie pamiatky – antické divadlo a rímsky štadión, ktoré majú podobný tvar, klenby chrámov a zvlnené strechy domov v Starom meste, ale aj sedem pahorkov a vlny rieky Marica, ktorá mestom preteká, či sedem rôznych kultúr, ktoré sa tu stretávajú.
Jedno z najstarších miest
Hoci bolo Bulharsko pre nás dostupné aj počas komunizmu, väčšina dovolenkárov z bývalého Československa sa sem vybrala len chytať bronz na čiernomorskom pobreží. Do Plovdivu cestovali nanajvýš účastníci každoročného Medzinárodného technického veľtrhu. Vlastne sme vtedy ani netušili, že sa Plovdiv zaraďuje do desiatky najstarších, do dnešných čias obývaných miest na svete. Je starší napríklad ako Konštantínopol či dokonca Rím!
uličky bulharského mesta Plovdiv (zdroj: Foto - autorka)
Najstaršie stopy osídľovania siahajú až do neolitu, podľa archeologických výskumov možno s istotou povedať, že územie bolo obývané už od 4. tisícročia pred naším letopočtom. Prvé sídlo tu založili Tráci (národ, ktorý mimochodom viackrát spomína aj Homér vo svojom epose Iliada; k najznámejším Trákom patria Orfeus a Spartakus). V priebehu dlhej histórie sa tadiaľto prehnali Peržania, Gréci, Kelti, Rimania, Góti, Huni, Bulhari, Slovania, križiaci aj Turci.
Keď si v 4. storočí p. n. l. toto miesto podrobil Filip II. Macedónsky, pomenoval ho podľa seba – Philippopolis. Rimania zas nazvali mesto Trimontium, čo znamená Tri pahorky, hoci pôvodne sa – podobne ako Rím – rozkladalo až na siedmich kopcoch, ktoré sa tu nazývajú „tepe“. Turecká nadvláda trvala nekonečných päťsto rokov, mesto sa vtedy volalo Filibe. Po oslobodení ruskou armádou v roku 1878 sa stal Plovdiv hlavným mestom Východnej Rumélie, ktorá sa pričlenila k Bulharsku až v roku 1885.
V krivoľakých dláždených uličkách
Staré mesto Plovdivu, ktoré sa rozkladá na pôvodných troch pahorkoch Trimontia, je architektonickou rezerváciou, v ktorej sa striedajú stopy z rôznych historických období. Úzke uličky dovedú návštevníka až na Nebet tepe (Strážny pahorok) - archeologický komplex zvyškov pôvodnej tráckej osady. Obrovské syenitové bloky kedysi tvorili steny chrámov, hradieb, veží a iných budov.
O pár krokov ďalej upúta pozornosť stredoveká brána Hisar Kapia, súčasť niekdajšieho mestského opevnenia z 11. storočia. Po tureckej invázii stratila na význame, na ruinách pevnostných múrov si začali bohatí obchodníci a kupci stavať svoje prepychové domy, ktoré aj dnes dotvárajú romantickú atmosféru tejto časti Plovdivu. Zrenovované fasády žiaria sýtymi farbami, sú pomaľované ornamentmi, v ktorých sa miešajú barokové a ľudové motívy, a do ulice z nich vyčnievajú malebné balkóniky a arkiere. Interiéry viacerých domov sú premenené na galérie a múzeá s dobovým zariadením, vďaka čomu si návštevník môže urobiť lepšiu predstavu o tom, akým dôležitým ekonomickým i kultúrnym centrom bol Plovdiv aj v rámci Osmanskej ríše.
Veď už v roku 1872 sa tu konal prvý medzinárodný veľtrh! Najimpozantnejšou pamiatkou Starého mesta je však nepochybne amfiteáter na južnom svahu Trimontia, jedno z najzachovanejších antických divadiel na svete. Bolo postavené na konci 1. storočia, pravdepodobne za vlády cisára Domiciána. Až sedemtisíc divákov tu mohlo sledovať nielen divadelné predstavenia, ale aj zápasy gladiátorov a lovecké hry. Z pôvodných 28 kruhovitých radov sa zachovalo 19, aj dnes si tu počas letných mesiacov možno vychutnať klasickú drámu, operu alebo koncert.
V Plovdive je však historických pamiatok omnoho viac: rímske divadlo, v ktorom sa odohrávali športové zápolenia, ortodoxné kostoly s vypracovanými ikonostasmi, Džumaja - jedna z najstarších európskych mešít, nádherné rímske mozaiky, veľkolepé predmety zo zlatých tráckych pokladov vystavené v tunajších múzeách…
Prvé projekty špeciálneho roka
Jedným z prvých podujatí v roku 2019 je výstava Dym. História tabaku. Hoci sa to môže zdať zvláštne, že jej hlavným objektom je kontroverzná poľnohospodárska plodina, podľa kurátorky výstavy Vesely Nožarovej práve tabaku mesto vďačí za svoj rozvoj. Bez tabaku by Plovdiv dnes nebol tým, čím je. Jeho podobu dotvárali nielen ľudia, ktorí pracovali v tabakovom priemysle, ale aj majitelia tabakových fabrík a bohatí obchodníci, ktorí si tu stavali výstavné domy a sklady.
Mesto rýchlo nadobúdalo európsky charakter, rozvíjala sa doprava, budovali sa nové inštitúcie – divadlá, kiná, ale aj kaviarne, kde v hustej dymovej clone diskutovali spisovatelia, umelci a iní intelektuáli o politike, umení a udalostiach svojich čias. Dokonca aj tretí najčítanejší bulharský román má názov Tabak (od autora Dimitara Dimova). Výstava je umiestnená v jednej z budov bývalých tabakových skladov, ktorá bola pre túto príležitosť kompletne zrekonštruovaná. Potrvá do konca marca. Ďalším eventom je open-air výstava Art Liberty – Od Berlínskeho múra po street art.
Do Plovdivu sa dostali originálne fragmenty najmä z východnej časti múra, pomaľované renomovanými medzinárodnými umelcami street artu. Projekt pripomína významné výročie - tridsať rokov od pádu Berlínskeho múra. Jeho súčasťou sú aj tri veselo pomaľované trabanty – automobily, ktoré v časoch komunizmu v hojnom počte brázdili ulice nielen v Plovdive, ale i v celom Bulharsku. Takmer každý sa aspoň pri jednom zastaví, aby si s týmto niekdajším symbolom východného bloku urobil selfie.
Logo Plovdivu ako Európskeho hlavného mesta kultúry vo farebnom vyhotovení pripomína aj oblúk pestrofarebnej dúhy. A taký bol aj názov otváracieho ceremoniálu: We Are All Colors v polovici tohtoročného januára. Na tridsať metrov vysokej veži, špeciálne skonštruovanej pre túto príležitosť na jednej z hlavných dopravných tepien mesta, sa desaťtisícom prítomných divákov predstavilo 1500 účinkujúcich v pestrej kombinácii hudby, tanca a svetelných efektov pod mottom #together. V jednom momente sa toto slovo objavilo na obrazovke v rôznych jazykoch a dokonca tam bolo aj slovenské SPOLU.
Záver slávnosti patril ohňostroju, ktorý sprevádzala pieseň Izlel je Deljo hajdutin (Deljo sa stal hajdúchom) v podaní bulharskej ľudovej speváčky Valje Balkanskej. Nie je to obyčajná pieseň. Je súčasťou kolekcie skladieb Voyager Golden Record, ktorá bola v roku 1977 vyslaná do vesmíru na palube medziplanetárnej kozmickej sondy Voyager 1 a Voyager 2 ako posolstvo prípadným nálezcom inej inteligentnej civilizácie. Tóny piesne vystreľované v Plovdive do vzduchu spoločne s farebnými svetlicami niesli pozvanie pre budúcich návštevníkov tohto mesta, na ktorých čaká počas celého roka 2019 pripravených okolo tristo kultúrnych projektov.
Autor: INGRID ŽALNEVA
