Keď sa stretnú kresťan, moslim a žid, môže to byť začiatok dobrého vtipu, v horšom prípade možno desiatky rokov trvajúci konflikt. Ani jeden prípad nie je v dnešnom svete ničím nezvyčajným. O to zriedkavejšou je situácia, ak je začiatkom ľudskej a súčasne intelektuálnej debaty o svete, v ktorom žijeme, a špeciálne o Slovensku.
Vo všeobecnosti platí, že si nechceme priznať, že dialóg je jedinou možnosťou, ako sa vyhnúť tomu, že sa v budúcnosti vzájomne zničíme, ba naopak, že sa vďaka dialógu môžeme lepšie pochopiť.
Prednostne to platí v čase, keď panuje názor, že konflikt medzi veriacimi rôznych vierovyznaní a veriacimi a ateistami je de facto akousi esenciou doby a víziou jej „apokalyptického“ zajtrajška. Z toho dôvodu je význačné úsilie, ktoré motivuje odvážlivcov, naprieč naším svetom, sprostredkovávať dialóg medzi rôznymi vierami a ich predstaviteľmi a výsledky týchto rozhovorov ponúknuť širokej verejnosti, ktorá často prijíma najmä správy o dezilúzii z viery a pokračujúcom „strete civilizácií“.
Dialóg v čase dezilúzie
Dôležitosť dialógu v čase dezilúzie a poznávania si uvedomuje aj Tomáš Halík, ktorý v úvode jednej knihy konštatuje, že „dialóg dáva možnosť nielen lepšie porozumieť tým druhým, ale najmä lepšie pochopiť seba samých. K pravdivému sebapoznaniu výrazne pomáha možnosť vidieť sa očami tých druhých“. Takými rozhovormi boli stretnutia štyroch duchovných troch monoteistických náboženstiev – židovstva, kresťanstva a islamu – usmerňované podnetnými otázkami Mária Nicoliniho, ktoré prebiehali počas roka 2018 v rôznych kútoch Slovenska.
(zdroj: Foto - FWR.SK)
To, že sa takéto stretnutia odohrali v čase stavania múrov a pestovania nepriateľstiev, možno považovať za mimoriadny a záslužný počin, špecificky v našom stredoeurópskom prostredí.
Výsledkom viac než ročného projektu diskusií bola kniha zaznamenávajúca myšlienky o viere a takisto pohľady na život vo viere. Tie medzi sebou a so študentmi stredných škôl na Slovensku viedli farári a rehoľníci katolíckej a evanjelických cirkví, židovský rabín a filozof a moslimský imám.
Zlomovou udalosťou, ktorá neskôr viedla k publikovaniu výstupov z rozhovorov, bola diskusia v bratislavskom Pálffyho paláci. Na nej sa v januári 2018 stretlo až prekvapujúco veľké množstvo ľudí, ochotných hľadať odpovede na naliehavé i nadčasové otázky nášho sveta a vypočuť si, ako o nich premýšľajú a diskutujú rabín, kňazi a imám. Kniha je výberom najlepšieho, čo odznelo na týchto stretnutiach.
Zamyslenia a rozhovory Mária Nicoliniho s Mishom Kapustinom, Ondrejom Prostredníkom, Felixom Mariom a Mohamadom S. Hasnom boli úzko späté s ich vierou, podstatou prežívania viery a s dôvodmi, ktoré ich viedli k viere v Boha. Sústredili sa aj na dôležitosť dialógu medzi náboženstvami, politický aspekt náboženstva, teológiu našej súčasnosti a posmrtného života, nevynechajúc ani korupciu, ohrozenie demokracie v postfaktickej ére až po názor na mimozemšťanov.
Niektoré zo zamyslení boli samostatnými témami, iné boli doplnené o vstupy autora a účastníkov diskusií, študentov odhodlaných preniknúť k autenticite duchovného sveta židovstva, kresťanstva a islamu.
Podstatou rozhovorov bolo ukázať, že veriaci rôznych denominácií sú schopní, ak sú ochotní, spolu rozprávať o viere a rôznych pohľadoch na vieru. Optikou vlastnej viery nazerať na svet, ktorý sa nachádza okolo nich a ktorý ich v mnohých ohľadoch aj presahuje.
Ako hovoriť o náboženstve?
V rozhovoroch sa neraz hľadali odpovede na otázky zamerané na dialóg medzi veriacimi a aj s tými, ktorí z rozmanitých dôvodov vieru v Boha odmietajú či nepotrebujú. „Ja sa nikdy nepýtam, či človek verí v Boha, akým spôsobom a do akej miery. Pozerám sa na to, ako človek používa svoju slobodnú vôľu a podľa toho si urobím úsudok,“ hľadí na týchto ľudí rabín Misha Kapustin.
Podstatná časť rozhovorov sa sústredila na búranie zaužívaných stereotypov o jednotlivých vierach. Počnúc tým, že majú v postmodernom svete zlú povesť, čo spôsobuje „zneužívanie viery politikmi a nie vždy príkladné správanie sa náboženských autorít“, alebo tým, že slúži na vymývanie mozgov. „Skôr si myslím opak,“ zamýšľal sa brat Félix Mária. „Boh nás učí múdrosti a používaniu rozumu.“
Duchovní odpovedali na otázky o údajnom veľkom bohatstve židov, ktoré je však iba skryté v ich viere. O rozpore kresťanstva a vedy, ktoré však rozsvietilo svetlo poznania v Európe. O tolerancii u moslimov, ktorí prijímali poznanie naprieč etnikami a náboženstvami. Nevyhli sa ani často diskutovanej téme postavenia žien.
O schopnosti spolu žiť
Najčastejšou témou rozhovorov bolo spolužitie náboženských komunít na Slovensku a obraz islamu a židovského náboženstva v slovenskej spoločnosti. Kľúčovým faktorom negatívneho obrazu je podľa brata Félixa to, že dosiaľ „nemáme dostatok informácií o iných náboženstvách. Stále sme si mysleli, že na Slovensku žijeme len kresťania, ale to už dávno nie je pravda“.
Slovensko je čím ďalej rozmanitejšie, stretá sa tu mnoho identít a uzatváranie sa v predsudkoch, a absencia poznania vedie k nárastu extrémizmu. „Radikalizácii zabránime,“ myslí si Ondrej Prostredník, „keď v našich náboženských textoch budeme zdôrazňovať tie motívy, ktoré vedú k vzájomnej znášanlivosti a nezdôrazňujú našu náboženskú exkluzivitu zhadzovaním a démonizovaním iných.“
Presne v tomto duchu sa niesla diskusia o väčšine tém. Štyria duchovní otvorení pre dialóg sa nevyhýbali ani kontroverzným témam. Dokázali sa rozprávať o izraelsko-palestínskom konflikte, evanjelizácii, zmiešaných manželstvách, homosexualite či o celibáte. A navzdory tomu, že neraz sa ich názory rozchádzali, ukázali, že v dialógu nie je podstatné presvedčiť druhého o svojej „pravde“ ani nad ním zvíťaziť. Dôležitým pre dialóg je vzájomne sa počúvať a obrusovať hrany, ktoré vznikli v minulosti.
Sila modlitby v každodennosti
Modlitba je najintímnejšia väzba medzi Bohom a človekom. Zaujímavé rozhovory boli i tie, v ktorých sa Misha, Ondrej, Félix a Mohamad zamýšľali nad silou a prežívaním modlitby a istým spôsobom sa „spovedali“, čo im modlitba dáva, o konverzácii s Bohom, o ponorení sa do svojho vnútra. V podobnom duchu sa niesli témy o pôste, o diablovi a zmysle života. O odmene a treste za skutky, ktorých sme sa dopustili. O spasení.
Duchovní však nežijú v slonovinovej veži, v rozhovoroch zabŕdli i do reality dneška. Hovorili o politike a úlohe cirkví a náboženských autorít v kľúčových momentoch našej spoločnosti, o zasahovaní do vecí verejných, aj o tom, kedy (ne)má v demokratickej spoločnosti zaznieť hlas veriacich. Zhodne varujú pred nezodpovednosťou médií, politických a náboženských elít. „Ak niekto prezentuje svoju politiku ako náboženstvo a neskôr zlyháva, môže to u ľudí vyvolať dojem, že zlyháva samotná viera,“ hovorí Mohamad. Nevyhli sa ani témam chudoby, spravodlivej spoločnosti a korupcie, choroby, ktoré dnes ničia našu spoločnosť.
Zaujímavými však nie sú len myšlienky štyroch duchovných, ale aj ich život.
Každodennosť modlitby. To, ako sa dostali k viere, ako sa im s ich vierou žije na Slovensku, či s akými predsudkami sa na Slovensku stretávajú, ako prežívajú všedný deň, aj to, čo obdivujú na ostatných náboženstvách.
Úsilie Mária Nicoliniho (Fórum náboženstiev sveta – Slovensko) je mimoriadnym počinom. Dlhoročná angažovanosť v organizovaní dialógu medzi náboženstvami na Slovensku otvára oči a mysle ľudí, a usiluje sa o to, aby vystúpili zo svojej konformnej zóny, „svojho“ sveta a spoznávali aj svet okolitý. Bohatý a farebný svet inakosti. Stránili sa lenivosti a zbabelosti, ktoré sú priamymi dôsledkami zápecníckej nevedomosti a často vedú k strate slobody.
To všetko vystihuje modlitba, ktorá je odkazom stretnutí kresťanov, moslima a žida: „Ó Bože, utiekam sa k tebe pred starosťami a smútkom, pred neschopnosťou a lenivosťou, pred zbabelosťou a biedou, pred ťažkým zadlžením aj pred stratou slobody.“
Autor: Jozef Lenč
