BRATISLAVA. Krátko po dokončení štúdia sa aktívne zúčastňoval Slovenského národného povstania. Bol členom partizánskej skupiny Čapajev s číslom legitimácie 175.
V období normalizácie sa zas musel zo Slovenského filmu "utiahnuť" do Slovenskej národnej galérie.
Stiahol svoje ego, lebo na prvom mieste má byť film ČítajteK Albertovi Marenčinovi mal duch doby, najmä ten politický, vždy veľmi blízko. Napriek tomu sa básnikovi, prozaikovi, dramaturgovi, scenáristovi, esejistovi a výtvarnému umelcovi v jednej osobe podarilo výrazne ovplyvniť vývoj kultúry na Slovensku.
Albert Marenčin zomrel 9. marca 2019 vo veku 96 rokov.
Upútalo ho podvedomie
Po maturite v Prešove v roku 1940 odštartoval svoju tvorbu rozhlasovými hrami Záchranná hamovka, Obed milencov, Otcovia a deti a i. v spolupráci s literárno-dramatickou redakciou tamojšieho rozhlasu.
V Bratislave chcel študovať najprv medicínu, neskôr právo až nakoniec zakotvil na filozofii. Na Slovenskej univerzite, terajšej Unierzite Komenského, si vybral odbor slovenčina - francúzština.
Jej premiéru zatienili tanky okupantov. Marenčin vybavil prvú koprodukciu so Západom ČítajteNeprestával písať. Inšpirovaný Andrém Bretonom neodolal surrealizmu.
Marenčina oslovila zmes lekárskych správ a fotografických ilustrácií v Nadji z roku 1928 či vrchol surreálnej esejistiky v Spojených nádobách.
Metamorfóza a patafyzika
V tom istom období sa začal venovať aj kolážam. Tu boli spisovateľovi / grafikovi inšpiráciou Karel Teige z Českej republiky a Max Ernst z Nemecka.
Cyklu svojich prvých koláží dal názov V magnetickom poli snov.
Koláž ako výrazový prostriedok poézie chápal aj naďalej v rokoch 1945 až 1948 počas štipendijného pobytu v Paríži. Tvorbu z týchto rokov možno nájsť v zbierke Symboly túžby a strachu.