Je neprehliadnuteľný, napriek tomu je radšej, keď ho nie je v každodennom živote vidieť. Na javisku Slovenského národného divadla či Divadla Aréna patrí medzi najvýraznejších.
MATEJ MARUŠÍN tvrdí, že nevie hrať ináč, len naplno. Aj to mu vynieslo hlavnú postavu v aktuálnom kinohite Trhlina.
V rozhovore prezradil, čo mu dáva herectvo, ktorým žije, ale aj ako sa stiera hranica medzi pocitmi herca a postavy.
Kedy ste si uvedomili, že chcete byť hercom?
To je veľmi komplikované, pretože ja som sa venoval športu. Bol som futbalista. No odmalička som navštevoval hodiny hry na husle, výtvarný krúžok...
V podstate celá moja rodina sú umelci - otec je choreograf, mama bývala profesionálna tanečnica, brat skladateľ, hudobný producent a sestra herečka. Ja ako futbalista som k ním veľmi nešiel dohromady.
Nejakým spôsobom som si k umeniu našiel cestu. Skončil som so športom a povedal som si, že keď je celá rodina umelecky založená, skúsim herectvo. Išiel som na VŠMU bez očakávaní. Prijali ma no a odvtedy, žijem týmto povolaním.
Skončili ste s futbalom, aby ste zapadli do rodiny?
Nie. Keď som hral futbal, nemal som žiadne detstvo. Alebo skôr, bolo iné, než mali moji rovesníci, ktorí začali v istom veku chodiť na diskotéky a skúšať cigarety. Úplne ma to obišlo.
“Pracovať s emóciami a psychikou; navodzovať si pocit niekoho iného, byť niekým iným, nie je veľmi zdravé.
„
Zrazu som ale spoznal dievča, ktoré mi otvorilo "zlé oči" a povedal som si aha, aj o tom je život? Ako keby som zabudol hrať futbal a keďže som pôsobil v zahraničí, chcel som sa vrátiť na Slovensko. Išlo to ruka v ruke.
Dostávali ste z rodiny rady, ako pristupovať k herectvu?
Nie. Ja som herectvo išiel študovať. Potreboval som nachytať na škole základné princípy, a potom som začal byť sám sebou. Som človek, ktorý ide stále proti prúdu, prirodzene, ak je na to dôvod. Mnohým ľuďom sa to asi nepáči.
Školu som nedoštudoval, odišiel som. Brzdili ma pedagógovia. Nerobí to dobrú krv, keď sa herec realizuje už počas školy.
Pritom som nerobil iné povolanie, len to, čo ma učili. Nerobilo im to dobre. V konečnom dôsledku som sa v herectve posúval sám skrz príležitostí, ktoré prichádzali.
