Slovensko takmer prišlo o obrovský talent, takmer stratilo skvelú herečku. Rodáčka z Veľkého Cetína neprešla tretím kolom prijímacích pohovorov na VŠMU a na ďalší rok sa o to pokúsila už iba v Budapešti.
A tam po niekoľkých rokoch nakrútila film O tele a duši, ktorý napriek svojej nehe otriasol svetom. Vyhral prestížny festival Berlinale, ALEXANDRA BORBÉLY zaň dostala cenu pre najlepšiu európsku herečku. Inými slovami, európskeho Oscara.
Nakoniec šla aj na skutočného Oscara, hovorí, že to bol divoký zážitok. Okolie bolo agresívna, a ona sama sa nespoznávala, ako reagovala.
Prvé stretnutie s ňou bolo prekvapivé. Vo filme to bolo plaché, nenápadné a krehké dievča, ktoré sa bojí nadviazať intímny vzťah. V skutočnosti je to krásna a uvoľnená dáma.
"Musela som potlačiť svoj sexepíl, aby som to zahrala," priznala.
Veľký úspech mal logické pokračovanie. Alexandra dostala úlohu vo veľkom medzinárodnom projekte, nakrúcala popri hviezdach zo Švédska, z Holandska, Dánska. A s hercom, s ktorým ju spája mystický zážitok z odovzdávania cien Európskej akadémie.
No hoci sa v Sklenenej izbe hovorí po anglicky, je to česko-slovenský film. A tak sa Alexandra Borbély po kľukatej obchádzke, neraz naplnenej národnostnými konfliktmi, vracia domov.
Slováci sa na vašom úspechu radi priživia, aj my by sme radi napísali, že ste slovenská herečka. Ako je to však správne, ako vás treba uvádzať? Možno napísať, že máte slovenské korene?
V našej rodine sú Slováci aj Maďari. Narodila som sa na Slovensku, je pre mňa veľmi dôležité, že práve odtiaľto pochádzam. Naraz som spoznávala maďarskú aj slovenskú kultúru a to ma celý život ovplyvňovalo. Mimochodom, práve som o tom rozprávala na konferencii TED a za svoju prednášku som dostala cenu Equality Award.
“Šla som na párty pre nominovaných a keďže on je veľmi vysoký, hneď som ho medzi davom ľudí zbadala. Pozreli sme sa na seba, len trošičku, ale okamžite som pocítila istotu: keď vyhrá on, vyhrám aj ja.
„
Čo na tom bolo také špeciálne, že ste sa ako Maďarka narodili na Slovensku?
Bolo to ťažké. Ako malá som nerozumela, prečo mi mama pri každom výlete do Nitry hovorila: teraz musíme hovoriť po slovensky.
Lebo doma sme sa rozprávali po maďarsky. Predstavovala som si, že naša dedina je na ostrove. Na maďarskom ostrove a všade naokolo je Slovensko.
Mysleli ste si, že žijete v Maďarsku?
Áno, tak to bolo v mojej hlave. No keď som šla do Maďarska, tam mi zase hovorili, že som Slovenka. Ako keby som nikde nebola doma.
Nevedeli ste, kam patríte?
Raz som v Maďarsku takmer dostala cenu Junior Prima. Porota tvrdila, že si veľmi želá, aby som ju dostala práve ja, ale najprv si chcela overiť, či mám maďarské občianstvo.
