Napísať text podobajúci sa knihe a nejakým spôsobom ho verejne prezentovať už dnes nepredstavuje žiadny problém. S pribúdajúcimi možnosťami vydávania rastie aj chuť autorov po úspechu v podobe reálneho bestselleru nielen v počte sledovateľov. Vydavateľstvá, ktoré by im túto túžbu mohli splniť, majú čoraz väčší problém spracovať prichádzajúce rukopisy, lebo v súčasnosti sa už nemôžu spoľahnúť ani na overené mená, že budú meniť slová na zlato. Preto musia čítať všetko, alebo sa spoliehať na náhodu, že im padne do lona zlaté teľa.
Pomôcť by im mohli projekty, akým je startupQualiFiction. Dvojica z Hamburgu sa pokúsila vytvoriť algoritmus, ktorý na jednej strane dokáže analyzovať príbeh z literárneho hľadiska (téma, napätie, komplexnosť jazyka), ale podľa tvorcov vie povedať, nakoľko text tematicky zapadá do smerovania vydavateľstva. Takýto nástroj by určite uľahčil prácu lektorom, ale aj samotným autorom, ktorí nemajú spätnú väzbu, lebo nevyžiadané rukopisy sa čítajú len obmedzene.
(zdroj: Archív SME)Je nemecký knižný trh rozpoltený?
Prehľad reálnych bestsellerov ukazuje, že víťazom jeSebastian Fitzek. Román Väzeň (v máji vyjde v Tatrane) načasovaný na októbrový termín frankfurtského veľtrhu prevalcoval predajom desať miliónov predaných kusov všetkých, pričom jeho psychotriler mal veľmi silného konkurenta v podobe novej krimi od Nele Neuhausovej. V rámci faktografickej literatúry si víťazný vavrín odniesla na vianočné nákupy nasmerovaná autobiografia bývalej prvej dámy USA Michelle Obamovej.
(zdroj: Archív SME)V podstate by sa dalo povedať, že na tom nie je nič zaujímavé. Popularita krimi a trilerov je v Nemecku dlhoročný trend a čitateľ siahol po overených menách. To isté platí aj v prípade životopisov. Ale pri bližšom pohľade to vyzerá tak, akoby v krajine existovali dva paralelné knižné svety. Fitzekov román je síce apolitický, ale jeho hrdina neverí štátu a infiltruje sa dovnútra liečebne, aby odhalil pravdu o zmiznutí svojho syna.
Znamená kúpa jeho kníh, že sa s podobnou nedôverou stotožňuje niekoľko miliónov ľudí? Ak si pridá takýto kupujúci do tašky životné osudy manželky amerického prezidenta či na druhom mieste umiestneného Hawkinga, možno to považovať za neutralizáciu, alebo existujú dva druhy čitateľov?
Literárna kritika je doména mužov
Univerzita v Rostocku urobila zaujímavú analýzu na tému viditeľnosť autoriek v médiách. Zobrala si pod drobnohľad vyše dvetisíc prezentácií kníh, ktoré sa objavili v marci 2018 v takmer sedemdesiatich tlačených, televíznych či rozhlasových médiách. Výsledkom je jednoznačná dominancia mužov. Prevaha príspevkov o knihách písaných mužmi bola v pomere 2:1 s výnimkou ženských časopisov.
Zreteľnejšie vyskočili rozdiely pri triedení, kto písal o kom. Nielen muži písali prevažne o autoroch, ale aj ženy. Kým muži až trojštvrtinovo dali prednosť svojmu rodu, kritičky mierne nadpolovične tiež uprednostnili opačné pohlavie.This is a man's world od Jamesa Browna si môžu zaspievať kritici krimi. Hoci autorsky to vyzerá pol na pol, na päť kritík mužov pripadá jedna žena.
(zdroj: Archív SME)
Závery výskumu otvárajú viacero otázok. Nerozumejú muži ženskej literatúre, a preto po nej nesiahnu, alebo ju prehliadajú z princípu? Ak aj ženy čítajú viac mužov, znamená, že títo píšu kvalitnejšie? Pikantné na celej situácii je, že v Nemecku prevažujú čitateľky. Prieskumy totiž dlhodobo potvrdzujú, že denne ich číta takmer dvakrát viac ako mužov. Či sa aj ony riadia rovnakým prístupom ako reklama či literárna kritika, zatiaľ nie je známe.
Škandál, ktorý vznikol pri pive
Nemecký literárny svet má po čase opäť škandál, ktorý sa predral na stránky najvýznamnejších domácich periodík. Ide o románStella od tridsaťštyriročného berlínskeho novinára Takisa Würgera, momentálne reportéra týždenníka Spiegel (recenziu románu si môžete prečítať aj v tomto vydaní magazínu). Príbeh vzniku knihy, jej mediálnej prezentácie, čitateľských reakcií a v neposlednom rade aj právnych krokov môže raz slúžiť ako námet pre dielo o našej súčasnosti.
Vzhľadom na skutočnosť, že v spoločnosti čoraz viac prevažuje presvedčenie, že za všetkým musí byť nejaký riadený zámer, vyskočila takmer okamžite otázka, prečo osemdesiat rokov po začiatku vojny, keď sa živí svedkovia menia na hologramy, prichádza niekto s vydaním príbehu Židovky stojacej na strane zla. Occamovská odpoveď, že nápad vznikol pri poháre piva, keď Würgerovi kamarát rozprával o knihe z deväťdesiatych rokov, kde hlavná hrdinka pomáhala gestapu odchytávať svojich vlastných, pôvodne výmenou za záchranu rodičov, je pre mnohých príliš jednoduchá.
Originalita v časoch prepraných tém platí za najviac cenenú devízu zvlášť v prípade novinára, ktorý mal za sebou reportáže z Afganistanu, Líbye či Mexika. Táto samozrejmosť sa Würgerovi takmer vypomstila, keďže Stella vyšla zároveň s prepuknutím podvodu jeho redakčného kolegu Claasa Relotiusa, ktorý si svoje články kompletne vymýšľal.
Dávať ich na rovnakú úroveň by však bolo krajne neférové, lebo kým jeden je podvodník, druhému nemožno upierať spisovateľské kvality, ktoré už dokázal v úspešnom debuteKlub spred dvoch rokov. Hoci je Stella často onálepkovaná ako holo-gýč, ozajstná holo-knižnica je ante portas. Existuje už príbeh Hitlerovej ochutnávačky alebo dievčaťa ochraňujúceho osem mystických zväzkov, kde inde ako v Osvienčime.
Nad knihou visí ešte jeden vskutku Damoklov meč. Nemecký občiansky zákonník ochraňuje tzv. dobré meno aj posmrtne. Päťkrát vydatá, Sovietmi odsúdená kolaborantka na desať rokov v pracovnom tábore, krátko pred smrťou podpísala splnomocnenie, že jej príbeh sa nesmie v žiadnej filmovej, hudobnej a literárnej podobe prezentovať vytrhnutý z kontextu a bez vysvetlenia celého pozadia. Súd bude rozhodovať, či sa toto ustanovenie vzťahuje aj na tento prípad. Würger síce nenapísal svoj román z jej pozície a nepokúša sa odhaliť tajomstvo jej činov, predsa len cituje z procesu a na obálke knihy je fotografia skutočnej Stelly Goldschlagovej.
Nemecko už zažilo slávnejší prípad vydávania románu o spolupráci s nacistami, keď Klaus Mann mohol publikovať svoj román Mefisto, ktorý neskôr spopularizovala oscarová filmová verzia, najprv len v exile a domáceho vydania sa ani nedožil.
Čoskoro by mal vyjsť v reedícii aj faktografický príbeh amerického publicistu Petra Wydmana, ktorý inšpiroval Würgera. Vzhľadom na skutočnosť, že ho bývalá spolužiačka pri poslednom stretnutí vyzvala, aby nepísal nič zlé, je to skôr komerčný krok ako šanca na spoznanie pravdy.
