Aj päťdesiat rokov staré sci-fi môže pôsobiť ako desivá ukážka toho, čo sa stane, keď sa človek hrá na stvoriteľa.
Inžinieri ľudských duší by nepochybne boli nadšení, keby sa čosi také, čo sa odohráva v knihe Daniela KeyesaKvety pre Algernona, dotiahlo do úspešného konca. Lebo napraviť mentálne postihnutie, vylepšiť človeku mozog, jeho inteligenciu, je zdanlivo úchvatná vec. Zmeniť myseľ by predsa znamenalo vedieť vytvoriť nového človeka.
Nadčloveka. Bystrého, rýchlo sa učiaceho, inteligentne chápajúceho.
A viete, že vlastne k tomu nemáme až tak ďaleko? Akurát Charlie, hrdina tohto príbehu, sa oprávnene pýta, či to nepovedie ku katastrofe, keď začneme ľuďom meniť mozgy. Či im okrem IQ odrazu nepridáme aj arogancie, bezcitnosti, agresie. Zmeníme len inteligenciu alebo budeme vedieť naprogramovať aj ďalšie vlastnosti? Dobro, súcit, spolupatričnosť, ochota nie sú vlastnosti, ktoré nutne narastajú priamo úmerne s inteligenciou.
(zdroj: Archív SME)Autor kvetov
Rodený Newyorčan Daniel Keyes (1927 – 2014) bol z pohľadu „dejín“ typickým „one hit wonder“, teda autorom jednej slávnej knihy. Študoval psychológiu, v päťdesiatych rokoch pracoval vo viacerých vydavateľstvách vrátane Marvel Comics ako editor a redaktor, ale aj ako spoluautor niektorých komiksov. Typický remeselník literárnej produkcie, akých nájdete mnoho, často sú v pozadí literatúry.
Jeho láska k temnej vedecko-fantastickej literatúre vyústila do napísania najprv poviedky (1959) a neskôr románuKvety pre Algernona (1966), príbehu mentálne postihnutého chlapca, ktorému operačne vylepšia mozog. Poviedka získala cenu Hugo za najlepšiu sci-fi poviedku roka a román cenu Nebula, najprestížnejšie žánrové literárne ocenenie. Keď sme pri cenách, Keyes za Kvety pre Algernona získal v roku 2000 titul Autor Emeritus od Americkej asociácie sci-fi a fantasy literatúry (SFWA). Kvety pre Algernona sa stali inšpiráciou pre film i divadelné adaptácie.
Po úspechuKvetov pre Algernona síce Keyes písal ďalej, venoval sa aj tvorivému písaniu na akademickej pôde, ale úspech knižného debutu nezopakoval. Druhou jeho významnejšou knihou bolo reportážne prerozprávanie príbehu násilníka a zlodeja Billa Milligana, ktorý mal na svedomí viacero závažných násilných zločinov vrátane ozbrojených lúpeží a ublíženia na zdraví. Americký súd ho však oslobodil spod obžaloby pre uznanú psychickú poruchu ťažkej schizofrénie a rozdvojenia osobnosti a nariadil mu psychiatrickú liečbu. Kniha (a samotný prípad Milligan) sa stali podnetom pre množstvo diskusií o vzťahu psychických porúch a zločinu.
Myš a Charlie
Kvety pre Algernona sú zvláštnou knihou aj v tom, že sa odohrávajú akoby mimo konkrétneho času. Sme v Amerike, tu a teraz (šesťdesiate/sedemdesiate roky? pre autora prózy v tom čase blízka budúcnosť), ale vlastne to nie je podstatné. Sme v spoločnosti, kde sa prosto veda, psychiatria a neurobiológia, experimentálne snaží napraviť pochybenia prírody.
Sledujeme príbeh mentálne postihnutého chlapca s veľmi nízkym IQ, ktorého rodina súhlasí s operáciou, ktorá Charliemu má zvýšiť IQ. Autor (našťastie) nerieši žiadne technologické či lekárske podrobnosti, ako to spravia, prosto mladíka uspia a po zobudení je po operácii.
Všetko dianie sledujeme optikou zápiskov Charlieho Gordona od marca do novembra jedného roka. Na začiatku je Charlie temer negramotný pomocník v pekárenskej dielni, ktorú poctivo upratuje. Hoci je duševne zaostalý, túži sa naučiť čítať a písať. V experimentálnom vedeckom výskumnom ústave sa dostáva do kontaktu s vedcami, ktorí úspešne upravili mozog myšiakovi Algernonovi. Tomu po operácii prudko narástli schopnosti, rieši náročné orientačné úlohy v bludiskách, v ktorých poráža aj slaboduchého Charlieho.
Charlie je fascinovaný myšiakom a aj on chce byť taký šikovný. Operácia sa podarí, Charlie veľmi rýchlo získava nesmierne intelektové schopnosti, učí sa extrémnou rýchlosťou, zvláda cudzie jazyky, nasáva vedecké poznatky ako špongia vodu. Prirodzene, prekonáva svojho kamaráta Algernona pri riešení bludísk. Ale s intelektovou premenou zároveň sledujeme aj jeho premenu z milého, mentálne retardovaného chlapca na arogantného, horúčkovitého psychopata, ktorý má veľké problémy so sociálnymi vzťahmi, ženami, s rodinou, s alkoholickými excesmi i s vedcami.
V bludisku jazyka
Keyesove jazykové hračkárstvo a cit pre jazyk (a prekladateľská ekvilibristika Zuzany Trstenskej Kamenskej) zabaví čitateľa od prvých slov, posúďte: „Dogtor Štrauz vravi že mam pýsať šetko čo mislim a pametám a šetko čo sa my otteras stane.“ Na začiatku obludne jednoduchý a gramaticky totálne nekorektný text mentálne retardovaného človiečika sa mení s vylepšovaním inteligencie na sofistikované vyhlásenia, kritické postoje, intelektuálne reflexie a snahu o existenciálne pochopenie vlastných citových zlyhaní. Charliemu sa vybavujú bizarné zážitky z detstva, akoby ležal v psychoanalytickom kresle a vybavoval si zasunuté spomienky, ktoré ho poznačili. Záver knihy je však návratom k pôvodnému jednoduchému, „retardovanému“ jazyku.
Vytvára sa tu aj skvelá paralela – myš Algernon prejavuje svoje schopnosti v momente, keď lúšti svoje myšacie bludisko a veľmi rýchlo sa učí. Keď sa Algernonovi vylepšenie mozgu začne rozpadávať a sám sa vracia do pôvodnej myšacej prirodzenosti (alebo ešte horšej podoby), stáva sa agresívnym, blúdi alebo je apatický, prestáva sa zaujímať o život, je horší ako pred pozitívnou premenou. Pozoruje ho Charlie vo fáze svojej najvyššej intelektuálnej činnosti, takže si plne uvedomuje, že keď zázračné vylepšenie prestane fungovať, čaká ho to isté: úpadok, depresia, deštrukcia jeho schopností, strata inteligencie a prudký pád. A jazyk sa pre neho stane rovnako neprehľadným bludiskom ako pre Algernona to jeho.
Správa o pokroku
Kvety pre Algernona vyšli pôvodne v angličtine v roku 1966, ale dnešné slovenské vydanie celkom zaujímavo vstupuje do sveta, v ktorom sa vážne diskutuje o vzťahu človeka a kyborga, o snahách rozširovať telesné i mentálne funkcie pomocou „umelej“ inteligencie a technologických vylepšení prepojenia mozgu a externých pomôcok.
Pokusy meniť myseľ, vylepšovať „duševne zaostalého“ človeka nie sú iba otázkou intelektuálneho výkonu, ale aj morálnej premeny človeka. My nevieme, čo sa stane, keď zasiahneme do mozgu, či zmeníme len niektoré kognitívne funkcie, alebo zmeníme osobnosť. A keď zmeníme osobnosť, čo vlastne vychováme. Pokusného králika či arogantného nadčloveka?
Kniha v pravý čas
Mohlo by sa zdať, že dystopická sci-fi spred vyše päťdesiatich rokov bude trošku mimo času. Ale na knihách (na rozdiel od filmu) je zaujímavé, že estetika knihy sa prispôsobuje dobe, v ktorej ju čítame. Dystopickú sci-fi o manipulácii s mozgom prijímame aj dnes ako tematicky aktuálnu knihu a ako čitatelia si predstavujeme jej dnešnú podobu. Toto sa na rozdiel od literatúry nedeje pri filmovom umení. Filmy zo šesťdesiatych rokov dnes majú iný rytmus a výrazne odlišnú vizuálnu estetiku, ktorá môže pôsobiť rušivo a retro (pre mladých divákov) či nostalgicky (pre starších divákov), hoci vo svojej ére to mohli byť „futuristické“ vizuálne riešenia.
Kvety pre Algernona sú aj dnes neuveriteľne silným príbehom o človeku, ktorý chce zasahovať do diela prírody a stvorí čosi ako modernú variáciu na frankensteinovské monštrum.
Strach z našich vlastných schopností je niekedy naozaj veľký.
