To povedal nielen Goethe, ale v závere románu V tieni Zeme aj vojenský vyšetrovateľ z Úradu medzinárodného vyšetrovania a kontroly Leif Spitzer. A mal pravdu.
Román Rolanda Oravského V tieni Zeme je už jeho druhý autorský počin. Po Hypnose sa pustil do vôd sci-fi trileru s kriminálnou zápletkou, ktoré nedávno objavil aj Andy Weir so svojou Artemis. Vesmírne kulisy pre rozpútanie trileru Weir zúročil technologicky lepšie. Rozpracoval napríklad náležitosti a vplyv odlišnej gravitácie, ktorej sa Oravský v románe nevenoval.
Oravský však celkom presvedčivo vykreslil charakter hlavnej postavy, jej zázemie, rozpoloženie a jej doménou je oblasť medicíny. Autor je lekár a opisy smrti jednotlivých postáv a ich zranení sú teda mimoriadne presné. Obsahujú detaily, ktoré v beletrii nebývajú obvyklé. Ale nenudia, pretože autor sa v nich zbytočne „nerochní“. Využíva ich len na presné zadefinovanie situácií a problémov. Je to osviežujúco edukatívne ako všetky príbehy, ktoré nepodceňujú čitateľa. Druhá vec je, že neznalý čitateľ s nimi nebude polemizovať, pretože ich považuje za bernú mincu a autorovi prosto musí dôverovať.
Roland Oravský: V tieni Zeme (Artis Omnis 2018) (zdroj: Archív SME)Proti a za
Začnime tým, čo románu V tieni Zeme príliš nevyšlo. Kniha nemá najšťastnejšie zvolenú obálku. Font spolu s celkovým ladením môže evokovať (a aj evokuje) isté, povedzme, konšpiračné periodikum. Autor je členom a spoluautorom článkov skupiny Lovci šarlatánov, takže to je azda zámer a žart, ktorý môže zostať niektorými čitateľmi nepochopený.
Hnutie LIFE (prešmyčka mena hlavného hrdinu asi tiež nebude len náhoda) je záhada a záhadou zostáva aj po poslednej vete. Podobne ako viacero ďalších liniek je rozobrané málo a v konečnom dôsledku vyznieva rozpačito, aj keď vykročilo smerom typu Dvanásť opíc.
Postavy a niektoré akčné scény sú mätúce. Najmä záverečná akčná scéna pôsobí chaoticky, zneisťuje, či sa odohráva nad Mesiacom, alebo na Mesiaci, a poznať, že vo vesmírnych reáliách autor nie je doma, pretože priestor, ktorý im venuje, zostáva v čitateľových predstavách hmlistý. V románe majú miesto hororové prvky evokujúce Horizont udalostí, avšak stočia sa do náboženských prejavov, boja o politickú moc, nejasného hroziaceho vojenského konfliktu na Zemi, všetko je popretkávané väčším počtom postáv a bolo by to v poriadku, keby mal román aspoň o dvesto strán viac.
Akoby chcel autor povedať priveľa naraz. Záver je vopred tušený, to mu však neuberá na údernosti a necháva pootvorené dvere na sériu ďalších vyšetrovaní Leifa Spitzera. Problémom záveru je však jeho úsečnosť.
Domáci nadštandard
V tieni Zeme je napriek tomu na domáce pomery o niekoľko úrovní vyššie ako to, čo je považované za dobré aj v nežánrovej tvorbe. Rozbeh príbehu je razantný, do deja vtiahne takmer okamžite, krátke kapitoly a rýchle posuny vpred bez balastu čitateľa navnadia a odpustí aj opisnejšie pasáže. Všetko klape v rovine, ktorá keby niesla zahraničné meno a mala za sebou dobrého (nemusel by byť ani výborný) agenta, dnes by už prinášala ovocie typu roztočeného hollywoodskeho veľkofilmu.
Ten sa nekoná, ale v ovzduší prajúcom filmovej fantastike aj u nás je možné, že si knihu všimne šikovná produkčná spoločnosť a podujme sa na trhák typu Trhlina. Zostaňme však pri papierovej verzii titulu. Je to čítanie, ktoré príjemne prekvapí tým, že z neho necítiť grafomanské mlátenie slamy. Je vyspelé a civilné zároveň, príbeh nie je obzvlášť originálny, dokonca ani lokálny, a aj tak domácemu čitateľovi dokáže ponúknuť viac ako mnohí zahraniční žánroví bestselleristi.
O čom to teda je?
Na raketopláne Wolf-84 sa stane čosi nepekné. Od samého začiatku vieme čo, ale nevieme prečo. Posádka neodpovedá a raketoplán je automaticky nasmerovaný na pristátie na orbitálnej stanici. Tam už naň čaká tím špecialistov z rôznych odborov, ktorí sú pripravení záhadu preskúmať. Sci-fi horor sa postupne mení na triler a krimi, keď sa vyšetrovateľ Leif Spitzer krok za krokom snaží vyriešiť záhadu posádky raketoplánu smerujúceho na Hypnos, kde sa uskutočňujú najrôznejšie experimenty a na ktorý raketoplán nedoletel. Spitzer je v tíme okrem iného so psychiatričkou Amandou Lhoshovou, ktorá vidí problém v náhlych a intenzívnych halucináciách posádky.
Amanda pomáha aj hlavnému hrdinovi, ktorý trpí úzkosťou, strachom o dve dcéry a nespracovanými spomienkami a rozvodom. Príbeh sa odohráva na Orbite, ktorú vedie silno veriaci a prospechársky generál Lucard. Vysvetlenie udalostí v jeho interpretácii nadobúda náboženský rozmer príchodu apokalypsy a Satana. Situácia eskaluje na všetkých frontoch – na Orbite, na Zemi aj v hrdinoch. Všetko však smeruje k opisu na zadnej strane knihy: „Niektoré tajomstvá je lepšie neprebúdzať.“ Skutočnou pointou románu však je, že niektoré tajomstvá je lepšie neprezrádzať.
