Hudobná brandža bola v úžase, keď Solange Knowles vydala v roku 2012 sedemskladbové EP s názvom True. Začala rásť hviezda mladšej sestry Beyoncé s dovtedy nepovšimnutými popovými opusmi.
Nadviazala plnokrvným konceptuálnym albumom A Seat at the Table s fokusom na identitu černošskej ženy, pričom si za svoje referencie stanovila rodinných príslušníkov.
Názov je pozvánkou k stolu, kde aj Afroameričania na sklonku dňa riešia svoje úspechy, ale aj trápenia pred celou rodinou. Solange chcela, aby poslucháči pochopili, čo ju bolí a čím sa pýši.
Nahrávka z roku 2016 si vyslúžila veľmi pozitívne hodnotenia kritikov a vysoké umiestnenia v koncoročných rebríčkoch. Vyvstávala otázka, či je umelkyňa schopná nadviazať na taký ťažký viacrozmerný album aj v pokračovaní.
Nie je to hudba na rýchle občerstvenie
Novinku When I Get Home vydala podľa vzoru úspešného predchodcu - zámer zverejniť nový počin ohlásila iba tri dni dopredu. Neavizovala singlom ani inými ochutnávkami, iba kryptickými správami na sociálnych sieťach.
CD sa skladá z devätnástich piesní, napriek tomu, že trvá iba takmer štyridsať minút. Má krátky úvodný popevok, šesť predelov a zvyšné skladby nedosahujú v priemere ani tri minúty.
