BRATISLAVA. Bol rok 1973 a napätie medzi Arabmi a Židmi sa už dalo krájať. Na Blízkom východe sa už schyľovalo k vojne, keď Louis de Funès prosil svojho dvorného režiséra: "Napíš mi nejakú nechutnú postavu, nejakú poriadnu špinavosť."
A keďže majster francúzskych komédií Gérard Oury nemal problém také zadanie splniť, čoskoro vznikol scenár k filmu Dobrodružstvá rabína Jacoba. Hneď z prvých riadkov bolo jasné, že príbeh bude ironizovať Židov, Arabov aj buržoáznych katolíkov.
Louis de Funès tlieskal od radosti: Moja postava je príšerná. Neznáša všetkých!
Veď bol len treťotriedny herec
Keď bol film nakrútený, už dva týždne trvala jomkipurská vojna. Nerozmyslíte si to s premiérou? pýtali sa tvorcov. Načo vraj zbytočne provokovať komédiou, kde sa Židia a Arabi idú pozabíjať pre čistý nezmysel.
Ale ani Oury, ani de Funès nevideli dôvod cúvať. Francúzi sa chceli zabávať a toto bol ich spôsob.
Dodnes však nemajú vyriešené, či bol Louis de Funès hodný statusu umelca alebo nie. Či ho majú obdivovať alebo sa pred svetom tváriť, že úspešnosť jeho komédií možno pripočítať len k istej národnej úchylke.
Vypuklosť konfliktu sa ukázala, keď si vzali slovo parížski intelektuáli.
