SME
Sobota, 4. február, 2023 | Meniny má Veronika

Horiace knihy pod hákovým krížom

Minulosť je veľmi nepríjemná pripomienka našich omylov

V noci z 9. na 10. mája 1933 vyvrcholila kampaň proti nenemeckému duchu v kultúre. Študenti pod dohľadom Goebbelsovho ministerstva propagandy spálili v Berlíne asi 20-tisíc kníh.V noci z 9. na 10. mája 1933 vyvrcholila kampaň proti nenemeckému duchu v kultúre. Študenti pod dohľadom Goebbelsovho ministerstva propagandy spálili v Berlíne asi 20-tisíc kníh. (Zdroj: Foto Wikipedia)

Minulosť je veľmi nepríjemná pripomienka našich omylov a pamäť nebezpečná protihráčka. A najlepšia pamäť je tá, ktorá je zapísaná. Nuž, ako ju vymazať, ak nie očistným ohňom?

Na počiatku historickej pamäti ľudstva bolo písmo. A preto od jeho počiatkov civilizačných vojen bolo zničenie písomných pamiatok symbolickým aktom pokorenia dobytej kultúry násilníkmi. Sigmund Freud dokonca v roku 1930, v čase zmrákania sa nad Nemeckom, písal v esejiNespokojnosť v kultúre o tom, že akt ničenia – práve v súvislosti s kultúrou – je priam pudovým rozhodnutím ničiť to, čo považujeme za nepriateľské a čoho sa bojíme. Lebo nám to akosi hryzie svedomie a ukazuje nám, že naša pravda je vždy len dočasná.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A knihy tak pekne horia, sám Freud si to mohol vyskúšať na vlastných spisoch už tri roky po tom, ako štúdiu o pude ničenia v kultúre publikoval.

Bibliokaust

Slovný novotvar bibliokaust použil americký časopis Time v máji 1933. Odvolával sa pritom na tradičné starogrécke slovoholokaustos, kde holo znamená celý a kaustos horieť, spálený. Toto slovné spojenie sa od polovice 13. storočia používalo v starej francúzštine, pričom už v 17. storočí označovalo masaker, hromadné zavraždenie väčšej skupiny ľudí – často v súvislosti s vojnami a vypaľovaním dedín. Dnešný význam holokaustu sa nám spája predovšetkým s nacistickým systematickým vyvražďovaním Židov, ale aj Rómov a ďalších skupín ľudí.

Bibliokaust však holokaustu predchádzal, bol akoby jeho symbolickým začiatkom. Keď sa spoločnosť začne baviť pálením a ničením kníh, je jasné, že dôjde aj na ľudí.

SkryťVypnúť reklamu

Pálenie kníh a ničenie kultúrnych pamiatok pritom nebolo vecou nejakej pouličnej luzy, ale stalo sa symbolom futuristického extrémizmu a modernizmu. Taliansky básnik Filippo Tommaso Marinetti, duchovný otec futuristickej estetiky a tvorca futuristického manifestu z roku 1909, ospevoval novú modernú éru a vyzýval na anarchistické pálenie kníh ako symbolický akt skoncovania s buržoáznou a slaboduchou minulosťou.

V roku 1929 ho Benito Mussolini vymenoval za člena talianskej akadémie umení, ktorú fašisti vytvorili s cieľom očistiť talianske umenie. Napriek vášnivým vyjadreniam sa však Taliani mohli len ako slaboduchí učitelia, ktorých preskočili ich priveľmi učenliví žiaci, pozerať na to, ako zatočili s umelcami v Nemecku.

Nebezpeční pre moc

Nacistická svoloč už v dvadsiatych rokoch vyvádzala neprístojnosti, verbálne napádala spisovateľov s humanistickým posolstvom vo svojom diele. Slovné útoky od budúcich vládcov Veľkého Nemecka schytali Remarque i Thomas Mann, protižidovské hanlivé nápisy sa objavovali na ich domoch dávno predtým, ako sa Paul von Hindenburg rozhodol v januári 1933 vymenovať Adolfa Hitlera za ríšskeho kancelára. Sám Hitler, autor pochybného bestselleru Mein Kampf, v ktorom sa naváža aj do umenia a umelcov, a vyhlasuje, že najmä diela židovských autorov sú zvrhlé a treba ich zničiť, v novom úrade neváhal ani týždeň.

SkryťVypnúť reklamu

Päť dní po svojom vymenovaní bol uvedený do platnosti zákon o ochrane nemeckého ľudu, ktorý prakticky obmedzil slobodu tlače, umožnil konfiškáciu akýchkoľvek tlačových materiálov považovaných za ideovo nebezpečné a umožnil pod zámienkou ochrany nemeckého ľudu akékoľvek zásahy proti „nepriateľom“.

A kto boli nepriatelia, sa ukázalo už v najbližších týždňoch. Po celom Nemecku sa totiž nacistické skupinky pustili do likvidácie sídiel komunistickej strany, kde ničili, čo sa dalo a s pyromaniackou radosťou ostentatívne pálili spisy svojich najbližších totalitných príbuzných – komunistov. A 27. februára 1933 zbesilosť čerstvých pánov Nemecka vyvrcholila podpálením Reichstagu, čo umožnilo o deň neskôr Hitlerovi vyhlásiť výnimočný stav a zaviesť výnimočné opatrenia v celej krajine. Mimochodom, v Reichstagu zhorela aj celá parlamentná knižnica a archív dokumentov.

SkryťVypnúť reklamu

Blízky spolupracovník Hitlera, obdivovateľ antickej kultúry a Friedricha Nietzscheho, z ktorého dokázal citovať spamäti celé pasáže, sám autor divadelných textov a minister propagandy Joseph Goebbels dostal voľnú ruku pri tom, aby usporiadal dostatočne veľkolepú ohňovú šou, ktorá mala dať jasne najavo, čo s nečistými spisovateľmi a nevhodnými knihami mieni robiť mladá nacistická moc.

Požiare pre výstrahu

Už v marci 1933 prišli na rad prvé verejné pálenia kníh. V Kaiserslauterne aj vo Wuppertale horliví kníhkupci vyhadzovali knihy židovských a marxistických spisovateľov a zapaľovali ich. V marci sa novým členom Spolku pre kultúrno-politickú prácu stal filozof Martin Heidegger, člen NSDAP, ktorého vzápätí Hitler vymenoval za rektora univerzity vo Freiburgu. Nevhodné knihy sa medzitým pálili vo viacerých nemeckých mestách a na svete sa objavil aj zoznam autorov, ktorých knihy sa dostali na index ako nevhodné.

SkryťVypnúť reklamu

Atmosféra nenávisti ku všetkému nenemeckému, židovskému a cudziemu hustla a naplno vypukla 5. mája 1933. Študenti univerzity v Kolíne nad Rýnom povyhadzovali na námestie všetky knihy židovských autorov a autorov odmietajúcich novú nacistickú moc. Na námestí pred univerzitou sa ocitli tisícky kníh, ktoré vzbĺkli a niekoľkohodinový oheň kŕmili aj z ďalších zdrojov. Študenti v spolupráci s univerzitnými pedagógmi vyplienili aj niekoľko knižných skladov a kníhkupectiev.

Na druhý deň, 6. mája, došlo v Berlíne aj na Freudove spisy. Do sexuologického ústavu v Berlíne vtrhla nacistická mládež združená v organizáciiDeutsche Studentenschaft a povyhadzovala viac ako dvadsaťtisíc zväzkov kníh, časopisy, lekárske správy a ďalšie dokumenty. To všetko ostentatívne spálili na Opernplatzi. O dva dni neskôr sa podobné pálenie kníh, aj za účasti rektora univerzity Martina Heideggera, uskutočnilo na univerzite vo Freiburgu.

SkryťVypnúť reklamu

Horiaca hranica zachvátila celú nemeckú mládež a 10. mája Goebbels ohlásil akciuPálenie kníh. V ten deň horeli obrovské kopy kníh, ktoré nacistická banda poznášala z verejných knižníc, židovských ustanovizní, kníhkupectiev a skladov po celom Nemecku. V niektorých mestách pálenie kníh dokonca sprevádzal hudobný program. Aj v nasledujúcich dňoch horeli vatry z kníh a práve o týchto požiaroch písal týždenník Time a použil pri tom slovo bibliokaust.

Vojnové ničenie

Venezuelský spisovateľ Fernando Báez, autor neuveriteľne smutnej knihy Všeobecné dejiny ničenia kníh (kniha je dostupná aj v češtine vo vydaní z roku 2012), píše, že v rokoch 1933 – 1945 nemeckí nacisti spálili stámilióny kníh. Bolo bežnou praxou nemeckých okupantov, že pri plienení miest vypaľovali knižnice, pozvážali zo synagóg, škôl a domov židovských rabínov knihy, aby ich verejne spaľovali. Dialo sa to v Poľsku, Belgicku, vo Francúzsku, v Rakúsku, Čechách, na Ukrajine a v Rusku a v ďalších krajinách. Zhoreli státisíce vzácnych kníh vrátane rukopisov, na zozname zakázaných autorov mali Nemci vyše 5500 mien.

SkryťVypnúť reklamu

Pri bombardovaní a vojenských operáciách padli za obeť stovky knižníc vrátane poškodenia British Library, Knižnice francúzskeho Národného zhromaždenia, knižnice Leva Tolstého v Jasnej Poľane, ale obete si vyberalo aj spojenecké bombardovanie od drážďanskej knižnice až po zbierku klasických japonských textov uchovávaných v Nagasaki.

Napriek vojnovým zverstvám však knihy prežili. A kým prežívajú, ten odkaz, ktorý spálené knihy v sebe majú, je jasný: Nesmieme dopustiť, aby sme zabudli. A najlepším liekom na nezabúdanie sú knihy.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  3. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  6. Dodajte vašej pokožke šťavu
  7. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  8. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Tím súťažného kvízu Riskuj! vyráža za fanúšikmi do Košíc
  3. Viete, kto je Najzamestnávateľ vo finančných službách?
  4. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  5. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 12 285
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 6 206
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 950
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  5. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 1 815
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 775
  7. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 1 304
  8. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 075
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Hana Lasicová

Spisovateľka a spoluautorka nového filmu Slúžka.


22 h
Z výstavy Miro Žbirka: Roky a dni.

V Bratislave sa začína výstava Miro Žbirka: Roky a dni.


2. feb
Expertka na upratovanie Marie Kondo.

Marketing jej novej knihy nie je ohrozený.


2. feb
Herec Juraj Ďurdiak.

Princ je vždy len začiatok, hovorí pre programový magazín TV SVET.


2. feb

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  2. Ľuboš Vodička: O Ivančiciach na Morave a (nielen) o ich slávnych rodákoch
  3. Katarína Chudá: Floriografia: tajné symboly a odkazy v maľbách
  4. Ľuboš Vodička: Kam v Budapešti, keď prší? Koller Art Gallery
  5. Milan Buno: Ktorú z týchto TOP 15 kníh roku 2022 máte doma alebo ste čítali?
  6. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  7. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  8. Milan Buno: 7 knižných tipov: Stephen King odporúča nový strašidelný príbeh
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 599
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 628
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 4 026
  4. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 330
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 265
  6. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 090
  7. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 2 797
  8. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 587
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
SkryťZatvoriť reklamu