V čase, keď sa slovenská verejnosť zamýšľa nad priateľským telefonátom talianskeho mafiána s vtedajším slovenským premiérom (v roku 2012), keď mnohí s úžasom zisťujú, ako hlboko a systémovo boli prepletené politické špičky s oligarchami a organizovaným zločinom za prizerania či asistencie orgánov činných v trestnom konaní, jedným z prvých textov Investigatívneho centra Jána Kuciaka sa stala analýz a Zrodení z chaosu: Ako mafie ovládli Slovensko.
Autorky článku Pavla Holcová ( investigace.cz ), Katarína Jánošíková ( ICJK.sk ) a Cecilia Anesi ( IRPI.eu ) na rozlohe vyše 2200 slov zhrnuli, ako a prečo sa na Slovensku po páde komunistického režimu presadil organizovaný zločin, ako boli na jeho príchod policajné a justičné zložky nepripravené a aký režim sa za nevšímavosti spoločnosti zakorenil a prerástol krajinu od jej politických špičiek až do regiónov.
Misha Glenny: McMafia. Dokonale organizovaný zločin (preklad Milan Kopecký, Ikar 2019) (zdroj: Archív SME)
Nie sme výnimkou
Záujemca o hlbšie poznanie súvislostí, ako dokonale organizovaný zločin do veľkej miery determinuje život väčšiny krajín na celom svete, Ruskom počínajúc, Čínou či Japonskom pokračujúc a Spojenými štátmi končiac, by mal v každom prípade siahnuť po doplnenom vydaní knihy Mishu Glennyho McMafia. Dokonale organizovaný zločin. Podotýkam, že vhodnejší je záujemca so silným žalúdkom a cynizmom voči desivému obrazu, kam sa aj naša spoločnosť za tridsať rokov od prelomu v roku 1989 dostala.
Slovenská realita nie je v Glennyho knihe často zaznamenaná – na s. 45 spomína, ako sa krajiny V4 stali ľahkým odbytiskom a zdrojom lacnej pracovnej sily, do témy dokonale organizovaného zločinu sme sa dostali ešte v súvislosti s kauzou ľahkých vykurovacích olejov (s. 99).
Misha Glenny sa síce v knihe McMafia nesústreďoval na to, ako organizovaný zločin ovládol aj slovenskú spoločnosť (tu si treba všimnúť skôr texty Jozefa Šáteka či Mareka Vagoviča a produkciu ICJK), ale pri pozornejšom čítaní, ako balkánske a ruské podsvetie prenikalo do strednej a východnej Európy, zaregistruje nielen známe mená aj v našom kontexte (Mogilevič napríklad), ale s údivom musí skonštatovať, ako balkánsky a ruský systém prepájania organizovaného zločinu s politikou pripomína slovenské reálie v 90. rokoch a v súčasnosti – stačí zameniť niektoré mená a funkcie a v Glennyho knihe sa orientujete ako doma v obývačke.
Elity Západu sú spoluvinníkom
Glenny si vôbec nedáva servítku pred ústa a v jeho detailnej analýze súčasného sveta organizovaného zločinu nevidí vinníka iba na východnej strane železnej opony či na Ďalekom východe v čínskom a japonskom zločine, ale jeho ostrému peru neunikajú ani politické a ekonomické špičky Západu, ktoré sa vo svojej arogancii a ziskuchtivosti „ochotne prispôsobili kultúre, postupom a morálke McMafie“.
Glenny dokonca tvrdí, že „svet organizovaného zločinu, rýchle zhoršovanie našich ekonomických vyhliadok a rastúca politická nestabilita sú navzájom úzko späté“ – či je to naozaj tak, mali by ste sa dozvedieť v niektorom z budúcich čísel z rozhovoru so samotným autorom.
McMafia nie je príjemné čítanie, ale mimoriadne potrebné – prinajmenšom preto, aby čitateľ vedel, čo na tom ihrisku, kde sa pohybuje (aj slovenská) mafia ako doma, môže očakávať. Naivnosť nie je dobrá stratégia.
