Počas gymnaziálneho štúdia naša trieda absolvovala návštevu v Knižnici Hany Zelinovej vo Vrútkach. Pamätám si pozitívny dojem, aký vo mne táto skúsenosť zanechala. Nielen priestormi, ktoré v porovnaní s inými mestskými knižnicami pôsobili akosi sviežejšie, ale aj úctou, ktorú tamojší pracovníci prejavovali svojej „patrónke“. Knižnica sa síce odvtedy presťahovala na novú adresu, ale verím, že pozitívny vzťah k Zelinovej ostal zachovaný.
Žánrová i tematická rôznorodosť
Autorka, životom i tvorbou spätá s regiónom Turca, sa narodila 20. júla 1914. Osud to zariadil tak, že zažila všetky vzostupy a pády dvadsiateho storočia. Spoločenská situácia sa naplno odráža aj v jej dielach, a to tak súčasné trendy, ako aj ich historické vplyvy. Po zaujímavé námety nechodila ďaleko, bohato jej stačila domáca pôda a – v najväčšej miere – ľudské vnútro.
(zdroj: Archív SME)Jej najznámejším románom je nepochybneAlžbetin dvor, prvá časť Turčianskej trilógie, ktorá sa stala základom pre rovnomenný televízny seriál. Prehliadať preto zvyšok Zelinovej tvorby by však bolo prinajmenšom krátkozraké a ignorantské. Okrem románov sa venovala aj tvorbe pre deti a mládež, divadelným, rozhlasovým a televíznym hrám či písaniu pamätí.
Využitie vplyvu koreňov a domova
Knihy spomienokVejár s fialkami a Ešte raz sa obzrieť mám sú jednou z mála možností dozvedieť sa niečo o samotnej autorke. Už podtitul prvej z nich - S kým mi bolo dobre – naznačuje jej postoj k ľuďom i k životu. Každým riadkom vzdávala hold svojim blízkym i rodákom, zachytávajúc na papieri ich radosti, útrapy, sny, túžby aj poklesky. Počas detstva vo Vrútkach mala možnosť spoznať potomkov miestnych významných rodov, čo sa napokon prejavilo v ich písomnom zvečnení.
Zelinovej otec pracoval ako železničiar a matka sa venovala šitiu šiat. Napriek tomu dostali ich tri deti do vienka každý po kúsku iného talentu. Haninej sestre Gabriele učarovala hudba a brat Jozef sa pohrúžil do sveta výtvarného umenia. Ako väčšina autorov a autoriek aj Zelinová prejavila svoj talent už počas školských čias. Jej slohová práca vyšla zásluhou učiteľa v žilinských krajských novinách, no kariéru spisovateľky naplno rozbehla až po presťahovaní do Košíc, kde sa po vydaji a narodení dcéry Jarmily upísala novinárčine.
Široká pôsobnosť v spojení s nadhľadom
Danému remeslu sa však nevenovala nastálo, vyskúšala si aj prácu referentky v bratislavských vodárňach a kanalizáciách a začiatkom deväťdesiatych rokov bola poslankyňou za Demokratickú stranu. Medzi jej najväčšie zásluhy patrí oživenie spolku s bohatou tradíciou Živena a návrat Dňa matiek. Rodina pre Hanu Zelinovú naďalej predstavovala veľkú hodnotu – badať to napríklad z cestovania s manželom po svete, návštev rodiny brata Jozefa v Kanade či zo spomienok jej dcéry Jarmily.
Nečudo, že autorka mala vždy poruke pero a papier, dokonca mala aj náhradný písací stroj, keby sa podujala prepisovať svoje poznámky mimo domova. Námetov mala nepreberné množstvo, napokon však všetky viedli k spoločnému menovateľovi – apelu na charakter a zásadnej myšlienke, že ľudia by mali ostať ľuďmi, nech je doba akokoľvek neprajná.
(zdroj: Archív SME)Zaslúžené ocenenia ľudu aj vrchnosti
Hana Zelinová často dostávala listy od nadšených čitateľov aj divákov, ak bola v televízii odvysielaná jej hra či adaptácia. Pochvalné slová od fanúšikov si vždy veľmi vážila, pozitívnych ohlasov sa však dočkala aj z najvyšších miest. Stala sa držiteľkou ocenenia Slovenského národného divadla (za hruMária) či vydavateľstva Mladé letá (za prózu pre deti Dovidenia, Zuzanka), v roku 1979 sa stala držiteľkou titulu zaslúžilá umelkyňa a v roku 2001 štátnej ceny Slovenskej republiky Pribinov kríž I. triedy.
Apropo,Mária... Keď mala táto hra v SND v roku 1943 premiéru, v hľadisku sedela aj mladá učiteľka Mária Masaryková. Príbeh na javisku jej tak učaroval, že v sebe sama našla chuť tvoriť. A podarilo sa jej to. Do sveta detskej literatúry vniesla nezmazateľnú stopu ako Mária Ďuríčková. Zaujímavý je aj fakt, že tieto dve spisovateľky napokon opustili svet v rovnaký deň.
Odkaz umeleckých vzorov
Slovesné umenie Hany Zelinovej napĺňa ideál trojuholníka pravda – krása – dobro. Výraznou mierou sa pod to podpísali jej silná kresťanská viera a inšpirácia literárnymi velikánmi, ktorých diela s obľubou čítala. Hviezdoslav, Kukučín, Rázus, Stodola, Roy či Lenko sú len zlomkom mien, dôstojne pristupujúcich k otázke náboženstva. Natrvalo sa jej v pamäti usadilo aj stretnutie s Martinom Rázusom a jeho sestrou Marienkou (po vydaji Martákovou), ktorý jej vo Vrbici podaroval košík s jablkami, keď sa zatúlala na ich dvor počas oberačky.
Interakcia medzi Zelinovou a ostatnými autormi prebiehala aj opačne. Vrútocká rodáčka si vždy brala k srdcu reakcie literárnych kritikov na svoje diela. Vyvolávala s nimi diskusie, porovnávanie s inými autorkami európskej proveniencie či – u tých cynickejších – pochybnosti o jej schopnostiach vytvoriť autentické dejové prostredie. Napokon však prevládli kladné slová, poháňajúce Hanu vpred do ďalšej tvorby.
Z detského čitateľa časom vyrastie dospelý
Archívne záznamy svedčia o tom, že napísala celkom 110 diel. Jej knihy možno čítať v pätnástich jazykoch a dokonca aj v Braillovom písme. Debutovou publikáciou Hany Zelinovej bola zbierka poviedok a čŕtZrkadlový most, ktorá vyšla v roku 1941 po prvých príspevkoch v novinách a časopisoch. V jej nasledujúcich divadelných hrách (Mária, Ktosi je za dverami, Žijem cudzí život) a románoch (Prístav pokoja, trilógia Anjelská zem, Diablov čardáš) bola zavše jej hlavnou hrdinkou žena vyznačujúca sa silnými citmi, vášňou, ale i vzdorom a zraniteľnosťou.
V šesťdesiatych rokoch sa venovala predovšetkým tvorbe pre deti a mládež. Najviac v tomto smere zarezonovala knihouJakubko , ktorá sa svojou témou stala nadčasovou. Nielen pre zobrazenie druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania, ale najmä pre zdôraznenie potreby tolerancie odlišností. Do sedemdesiatych rokov vstúpila razantne – návratom k próze pre dospelých a spomínanou trilógiou, počínajúc Alžbetiným dvorom. Nasledovali ďalšie romány, prevažne s historickou tematikou (Hodvábna cesta, Smäd, Kľukatý let motýľa). Tá sa prejavila napríklad aj v rozhlasových hrách Valghata, Jánošíkova píšťala či Bosý generál.
(zdroj: Archív SME)Na dielach Hany Zelinovej boli odchované viaceré generácie, čo je dôkazom, že jej slová majú moc osloviť človeka bez ohľadu na obdobie, v ktorom žije. A ostáva dúfať, že autorka s takým nadhľadom a citom pre spravodlivosť ostane v srdciach čitateľov aj naďalej.
Autor: Marek Zákopčan
