Emócie sú naším každodenným spoločníkom a dokážu aj tým najrozumnejším dospelým občas skomplikovať život. A deti? Deti to majú oveľa náročnejšie. Všetko prežívajú naplno a nedostatok informácií a skúseností ich snahu poradiť si so svojimi emóciami ešte viac komplikuje. S emóciami sa pasujú aj hrdinovia detských kníh a výnimkou nie sú ani mýtické zvieratá a nadprirodzené bytosti.
Dráčik, nehnevaj sa! (Robert Starling)
Dráčik Rúfus nie je ako ostatné draky z rozprávok, ktoré unášajú princezné, bojujú s princmi a podpaľujú dediny. Rúfus je milý a priateľský. Lenže aj on sa niekedy nahnevá. Ľudskí i dračí rodičia (najmä tí Rúfusovi) svoje mláďatá nútia prerušiť hru pre také nepodstatné veci, ako je jedlo alebo pitie. Nemilosrdne sa im vyhrážajú, že ak nezjedia zeleninu, nedostanú puding.
(zdroj: Archív SME)Rodičia sú experti na nahnevanie svojich mláďat, ale aj iným dospelým a dokonca aj kamarátom sa v tomto smere celkom darí. Rúfusa rozčúlil tréner pred futbalovým zápasom a kamarát neférovým pravidlom hry, s ktorým on, Rúfus, nesúhlasil! Situácie vedúce k dráčikovmu hnevu sú rôzne, ale nasledujúci scenár je vždy rovnaký. Stručne to možno opísať slovami rozohniť sa, rozpáliť sa a ohnivá povaha. V dračom svete však tieto slová platia doslovne, a preto, keď sa dráčik Rúfus rozohní, výsledkom je dymiaci pozostatok futbalovej brány alebo kôpky popola. Nečudo, že sa jeho prejavy hnevu nikomu nepáčia.
Pochopenie a dobrú radu, ako zabrániť hnevu prerásť do ohnivých rozmerov, našiel u svojej mamičky. Rúfus si jej radu osvojil a zároveň si začal všímať, že aj ostatné zvieratá sa zvyknú nahnevať, ale majú vlastné, účinné spôsoby, ako hnev skrotiť. Zábavný príbeh o dráčikovi s ohnivým temperamentom deťom vysvetlí, že hnev je normálna emócia, ale musíme sa pokúsiť nájsť spôsob, ako sa upokojiť.
Farebné strašidielko / The colour monster (Anna Llenas)
Emócie sťažujú život nielen deťom a drakom, ale aj strašidlám. (Ne)živým dôkazom je strašidielko, ktoré sa po prebudení cíti popletene, zmätene. Jeho aktuálne duševné rozpoloženie sa odráža aj na jeho vzhľade. Strašidielko je farebné. Až príliš farebné! Žltá, modrá, červená, čierna, zelená. Nejde iba o neškodnú, mierne extravagantnú zmes farieb. Každá farba reprezentuje jednu zo základných emócií.
Nemožno sa preto čudovať, že sa strašidielko cíti zvláštne, keď má takto domotané pocity. Našťastie sa mu ich podarí s pomocou kamarátky rozmotať a upratať. Strašidielko počas upratovania mení farby a autorka každú emóciu, ktorú k danej farbe priradila, pútavo a výstižne opísala. Radosť je žltá, nákazlivá, žiariaca ako slnko. Modrý smútok je pokojný ako more, jemný ako daždivé dni a čierny strach uteká do tmy.
Strašidielku sa podarí zorientovať v emóciách a už v nich má poriadok.
Autorka Farebného strašidielka, Anna Llenas, vytvorila pre deti aj maľovanku s farebným strašidielkom (Farebné strašidielko – maľovanka / The colour monster – colouring book), ktorá deťom umožní, aby sa zábavným spôsobom naučili rozpoznávať pocity. Ako sa strašidielko cíti, keď tancuje ako baletka, cvičí s ťažkým závažím (nie práve šťastne pôsobiacou kravou), alebo keď mu mačiatko hryzie počítačový kábel? Aj tieto smiešne situácie vyvolávajú emócie a je na dieťati, aby určilo emócie pomocou farbičiek. Kniha i maľovanka sú vydané dvojjazyčne, čo deťom umožňuje nielen zorientovať sa v emóciách, ale aj precvičiť si angličtinu.
Emil je smutný &Emil se stydí (Aurélie Chien Chow Chine)
(zdroj: Archív SME)
Emil je malý jednorožec zaguľatených tvarov. Mýtická bytosť, ktorú robí ešte výnimočnejšou jej kúzelná hriva. Farba hrivy závisí od aktuálnej emócie, ktorú Emil prežíva. Pokiaľ ním nebičujú silné emócie, hrá všetkými farbami dúhy. Keď sa hnevá, hriva nadobudne červenú farbu, keď je šťastný, tak žltú. O Emilovi a jeho emóciách vzniklo niekoľko kníh v rámci série Emil a emoce.
Kniha Emil je smutný ukazuje smutného Emila s modrou hrivou. Autorka jednoduchým jazykom vysvetľuje, prečo je malý jednorožec smutný a smútku dala podobu dažďového oblaku. Ako sa „smútkového oblaku“ zbaviť? Autorka navrhla dychové cvičenie a deťom prostredníctvom obrázkov a inštrukcií ukazuje, ako tento oblak dostať z hlavy von.
V knihe Emil se stydí sa Emil hanbí v rôznych situáciách a výsledok je vždy rovnaký. Nepáči sa mu to a nevie, čo má robiť. Spracovať túto emóciu a nadobudnúť sebaistotu sa mu opätovne podarí pomocou vhodne zvolenej predstavy (Emil v kostýme tigra) a dychovému cvičeniu.
Barborka a jej ťažké chvíle (Nancy Delvaux & Aline de Pétigny)
Ryšavé dievčatko Barborka je už deťom známe vďaka sérii kníh s názvom Barborka. Barborkin každodenný život je veľmi podobný životu jej reálnych rovesníkov, a preto sú tieto príbehy pre deti tematicky blízke a zaujímavé. Kniha Barborka a jej ťažké chvíle obsahuje štyri príbehy zamerané na emócie, ktoré Barborka prežívala v štyroch situáciách.
(zdroj: Archív SME)
Hnev, ktorý s ňou ráno vyskočil z postele a neopúšťal ju počas dňa, až narástol do veľkých rozmerov. Žiarlivosť, vyvolaná z Barborkinho pohľadu prehnaným záujmom jej rodičov o mladšieho bračeka na jej úkor. Strach, ktorý sprevádzal jej pobyt v nemocnici a lenivosť, komplikujúca ranné vstávanie a odchod do škôlky.
Prínos týchto príbehov spočíva vo výstižnom opísaní detského myslenia a bežného detského života. Dieťa nachádza v príbehoch známe situácie (spor s rodičmi, súrodenecká žiarlivosť) a prostredie (domov, škôlka) a sleduje myslenie a správanie rovesníčky, ktorá je síce fiktívna, ale inak sa od neho ničím nelíši. Barborke sa podarilo ťažké chvíle prekonať a jej príbehy môžu byť nápomocné jej rovesníkom pri riešení ich ťažkých chvíľ.
Práca na celý život
Nikto sa nenaučí zorientovať vo svojich pocitoch, skrotiť a spracovať ich, už počas detstva. Ide o celoživotnú záležitosť. Nemožno preto ani od detí očakávať, že budú vždy reagovať adekvátne (z nášho pohľadu) a v tomto smere nie sú všemocné ani knihy spomínané v článku. Ich prínos spočíva predovšetkým v tom, že dieťaťu ukážu rôzne emócie „v praxi“ a poskytnú mu cenné posolstvo – emócie máme všetci, nielen ty. Nie si v tom sám. S týmto vedomím sa už všetko prežíva a rieši ľahšie.
